Rezeša zradilo jeho veľké srdce

Bývalý minister dopravy, spojov a telekomunikácií SR a podnikateľ Alexander Rezeš zomrel vo veku nedožitých 54 rokov po operácii na zlyhanie srdca vo viedenskej Všeobecnej nemocnici. Podľa lekárov mal abnormálne veľké srdce s obmedzenou činnosťou. Hlboký zármutok nad smrťou A. Rezeša vyjadrilo Hnutie za demokratické Slovensko - Ľudová strana, ktorého bol do roku 1999 členom a manažérom v parlamentných voľbách 1998. "Nastúpil na cestu budovania slovenského oceliarskeho gigantu," vyjadril sa šéf HZDS - ĽS Vladimír Mečiar.

Impérium bez vládcu

Podľa aktuálnych výpisov z obchodných registrov A. Rezeš oficiálne figuroval v spoločnostiach ARG, a. s., Košice (predseda dozornej rady, DR), Arkan, s. r. o., Bratislava (jediný spoločník), Remia, s. r. o., Bratislava (spoločník a konateľ), Manager, s. r. o., Košice (spoluzakladateľ a spoločník), v zrušenej spoločnosti Revia, s. r. o., Košice a v rodinnej firme Mayor, a. s., Košice (predseda DR). Tieto firmy robili poradenskú činnosť, prenajímali, kupovali a predávali hnuteľný majetok, robili finančný lízing, forfaiting, faktoring, reklamnú a sprostredkovateľskú činnosť. Okrem toho bola jeho manželka Edita členkou DR spoločnosti ARDS, o. c., p., a. s., Košice, ktorá bola dvorným obchodníkom A. Rezeša na kapitálovom trhu.

Pred dvoma mesiacmi sa stal A. Rezeš predsedom Predstavenstva Intehotelov, a. s., Košice, ktorá vlastní najväčší košický hotel Slovan, prešovskú Duklu a hotel Grand v Starom Smokovci. Ľudia, ktorí figurujú v týchto vymenovaných spoločnostiach, sú alebo boli zastúpení aj v mnohých ďalších, preto je veľmi pravdepodobné, že A. Rezeš mal vplyv na chod i rozdelenie ziskov z týchto firiem.

Rezešov osud: VSŽ

Do pozornosti verejnosti sa A. Rezeš nezmazateľne zapísal ako manažér košických VSŽ, kde nastúpil v roku 1967 ako 19-ročný. Členom Predstavenstva VSŽ a viceprezidentom pre riadenie bol od decembra do decembra 1994. Ako člen vlády SR riadil rezort dopravy, pôšt a telekomunikácií SR od roku 1994 do roku 1997. Od apríla 1997 do decembra 1998 predsedal DR VSŽ.

V roku 1994 založil spoločnosť Manager (spolu s vtedajšími členmi vrcholného vedenia VSŽ P. Hrinkom V. Balánikom, J. Smerekom a F. Petrákom). Obchodný register košického súdu zaregistroval túto spoločnosť 11. marca 1994, v deň rozhodnutia slovenskej vlády V. Mečiara o predaji 9,52 % akcií VSŽ v nominálnej hodnote 1,568 mld. Sk spoločnosti Manager za 314 mil. Sk. Manažment VSŽ, ktorého sa A. Rezeš v decembri 1993 stal členom, vystriedal skupinu Zoltána Beghauera, ktorý sa v súčasnosti zatiaľ úspešne súdi o 118 mil. Sk za nezákonné odvolanie z funkcie člena Predstavenstva VSŽ v decembri 1993. Postupne A. Rezeš ovládol celé VSŽ, keď v marci 1997 otvorene priznal, že ovláda 47 % akcií VSŽ.

Známe boli aj bonmoty A. Rezeša v čase jeho najväčšej slávy: "Všetko, čo som nadobudol, som získal poctivou prácou", či: "Odchádzam s čistými rukami" (po odchode z rezortu dopravy). V apríli 1997 predpovedal VSŽ veľkú budúcnosť ("Som rád, že budem pri historických okamihoch firmy, pri jej premene na nadnárodnú spoločnosť"), ako aj perspektívu z etablovania Toyoty v Košiciach. VSŽ v tom čase ovládali niekoľko médií, banky, reklamné agentúry. Vedenia firiem, ktoré obchodovali so vstupnými surovinami i výrobkami VSŽ, mali veľmi blízko k osobe A. Rezeša.

VSŽ sa však pod jeho vedením existenčne zadlžili a kríza sa prejavila neschopnosťou predčasne splatiť Merrill Lynch 35 mil. USD, čo stálo Rezešovcov stratu pozícií vo VSŽ. Úverujúce banky vymenili manažérov firmy a prezidentom sa stal Gabriel Eichler. Skončila sa éra Rezešovcov vo VSŽ. Vláda M. Dzurindu sľubovala preskúmanie zákonnosti ich podnikateľských krokov vo VSŽ. Okrem obvinenia podriadených z podvodu súvisiaceho s nevykonanými stavebnými prácami na budove VSŽ na Jégého ulici v Bratislave a z financovania mediálnych hviezd (C. Schiffer, C. Cardinale a G. Depardieu) vo finále predvolebnej kampane v roku 1998 za peniaze VSŽ sa však verejnosť nedozvedela nič.

Nesplnený futbalový sen

VSŽ pod vplyvom A. Rezeša podporovali rôzne aktivity v Košiciach. A. Rezeš bol zanieteným sponzorom futbalu. Za miliardu korún kúpili VSŽ aj pražskú Spartu. V Košiciach Rezešovci vlastnili 1. FC. Rezeš senior sníval o finále Ligy majstrov v Barcelone za účasti buď pražského alebo košického klubu. Na španielskom pobreží postavil rodinné víkendové sídlo, v Banskej Štiavnici na Trojičnom námestí zrekonštruoval a dal zbúrať vzácne architektonické prvky v historickom renesančno-barokovom dome, za čo dostal nízku finančnú pokutu a obvinenie z porušenia zákona o pamiatkach. Trestné stíhanie však zastavili. Známy bol aj jeho vzťah s televíznou hlásateľkou G. Haršányiovou, z ktorého sa narodila nemanželská Chiara. Bol považovaný za druhého najbohatšieho Slováka, v posledných mesiacoch sa však sťažoval na nedostatok kapitálu. S manželkou Editou mal dve deti (syna Júliusa a dcéru Evu), dva domy v Košiciach a jeden v Bratislave.