Znamená akceptovanie dlhodobej hospodárskej stratégie Slovenska návrat k starým časom? Odpoveď na túto otázku nám dávajú roky transformácie, ktoré boli nielen obdobím pokroku, ale i chaotického prešľapovania a degresu. Vláda má povinnosť poznať budúcnosť ekonomiky a v rámci svojich kompetencií a zdrojov sa má postarať, aby sa k nej smerovalo. Potvrdzujú to aj skúsenosti z vyspelých krajín, pričom naliehavosť zvyšujú nové javy v ekonomickom a vo finančnom živote. Osobitne dôležité je to v transformačných a rekonštrukčných podmienkach. Ani neoliberálne prístupy, povedzme Ludwiga Erhardta, nepopierali nutnosť aktívneho prístupu štátu pri vytváraní podmienok pre vyvážený hospodársky rast.
Ak je na otázku o potrebe hospodárskej stratégie štátu odpoveď kladná, prichádza druhá kľúčová vec -- široký konsenzus. Treba sa zjednotiť na cieľoch ekonomiky, čo nemusí byť až také ťažké. Komplikovanejšie je to s prostriedkami, kde sa stretávajú nielen rozdielne teoretické koncepcie, ale narážajú na seba aj záujmy sociálnych skupín, odvetví, malých a veľkých podnikateľov, výroby a obchodu, regiónov a pod. Aby mala stratégia aj inú ako poznávaciu a indikatívnu úlohu, treba jej dať politickú podporu a dohodnúť inštrumentárium na jej presadzovanie. Hoci na vládnej úrovni existuje viac výhľadových dokumentov, ktoré by sa dali nazvať strategickými, kritizuje sa ich parciálnosť a neakčnosť. Prvý návrh komplexnej stratégie sa zrodil pred vyše rokom na pôde Združenia priemyselných zväzov SR. Je jasné, že vyjadruje predovšetkým záujmy veľkopriemyselníkov. Hoci to nie je ideálne, platí modifikované heslo Čo je dobré pre Volkswagen (Slovnaft, U.S. Steel, Duslo), to je dobré pre Slovensko. Neskôr sa dokument pristúpením ďalších inštitúcií rozšíril na celú ekonomiku. Sleduje tri časové horizonty. Zahŕňa ciele v jednotlivých odvetviach a výrobných odboroch, vrátane problémového poľnohospodárstva a úlohy pre prierezové ekonomiky. Dôraz je na zahraničnoekonomických aspektoch, vrátane požiadavky na štúdiu o dôsledkoch vstupu do EÚ.
V utorok sa nad dokumentom Národohospodárska stratégia a politika stretnú poprední predstavitelia Asociácie zamestnávateľských zväzov a združení SR, SOPK, Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory, Slovenskej živnostenskej komory a Združenia priemyselných zväzov SR s predstaviteľmi relevantných politických strán. Podnikateľská sféra predstaví svoju víziu o hospodárskej politike zhmotnenú v dokumente a bude pre ňu hľadať politickú podporu. Jej inštitúcie by mohli zohrať zjednocovaciu úlohu zatiaľ aspoň pri základných cieľoch. Jedným z nich je, aby Slovensko v roku 2015 nezáviselo od prosperity niekoľkých veľkých podnikov. Ktorá strana sa k tomu neprihlási?
StoryEditor