Akútny nedostatok osobností na Slovensku v sobotu večer opäť zachraňovala televízia Markíza vyhodnotením súťaže TOM 2002. Vkus slovenskej populácie sa od čias Alexandra Dubčeka, Jozefa Kronera, Ladislava Chudíka či Štefana Kvietika rapídne zmenil. Dnes u nás fičia celebrity iného kalibru. Čím je mediálny zabávač obmedzenejší, vulgárnejší, netaktnejší a trápnejší, tým má väčšiu šancu vyhrať televíznu anketu a o to častejšie môže predniesť svoj nepripravený príhovor s veľavravným odkazom dedinským deťom, aby sa nebáli ísť do sveta. Ani výherkyňa kategórie Moderátorka/Redaktorka veľmi neobhájila svoju príslovečnú skromnosť a cudnosť, keď okrem iného poďakovala aj sama sebe a div že neodišla do zákulisia v jednej ruke s TOM-om a v druhej s vybozkávaným a očividne zaskočeným Christopherom Lambertom. Viac než groteskne vyznelo aj ocenenie Televíznych novín v kategórii Spravodajská relácia v čase šesťtýždňového nerešpektovania rozhodnutia licenčnej rady o odvysielaní oznamu o porušení zákona nevyváženými spravodajskými príspevkami.
Ani Jennifer Rush s dvoma takmer štvrťstoročnými hitmi a Sisa Sklowska vo svojom nie veľmi záživnom manhattanskom duete nepridali galavečeru markizáckej smotánky vytúžený slávnostný nádych. Opakujúcu sa atmosféru s nudne sa opakujúcimi výhercami všetkých piatich kategórií príležitostne oživil po nie veľmi vydarenom úvode len šafranový sarkazmus Milana Lasicu, nenútená prirodzenosť Mira Žbirku a sviežosť Ivana Taslera. Obraz princeznej Diany na mínovom poli a vychudnuté černošské dieťa v jej náručí, ktoré nám po prepnutí ponúkol prvý program STV, len smutne kontroval obrazu osobností televízie Markíza. Keby sa tak dali pretransformovať výsledky televíznej súťaže TOM do poradia súťaže krásy... (Viac na s. 6)
StoryEditor