Slovenský kapitálový trh stále nefunguje tak, akoby mal. Trhová hodnota akcií kótovaných na verejných trhoch sa pohybuje na úrovni troch percent z hrubého domáceho produktu (HDP). Je najnižšou spomedzi krajín Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), kde priemer tohto ukazovateľa dosahuje až 1,2-násobok HDP. Vyplýva to zo správy o stave kapitálového trhu SR v prvom polroku 2002, ktorú včera prerokovala vláda SR.
O nízkej bonite kapitálového trhu hovorí aj jeho pozícia v rámci krajín Vyšehradskej štvorky. V Poľsku je pomer hodnoty kótovaných akcií na HDP 15 %. V Česku a Maďarsku dokonca až 19 %. Trhu s cennými papiermi podľa Úradu pre finančný trh (ÚFT) nepomohol ani vznik Slovenskej burzy cenných papierov (SBCP). Celkový objem obchodov na SBCP nedosiahol v prvom polroku ani tisícinu z objemu na Bratislavskej burze cenných papierov. Existencia dvoch búrz na slovenskom kapitálovom trhu nemá podľa ÚFT veľký ekonomický význam. Obe burzy rokovali o viacerých formách spolupráce, okrem iného aj o zlúčení. K dohode však nedospeli.
Aj keď sú na Slovensku zatiaľ dve burzy cenných papierov, kapitálový trh vôbec neplní funkciu alternatívneho zdroja financovania podnikov. "Vo všeobecnosti platí už od roku 1997, že počet nových verejných emisií i celkový počet pravidelne obchodovaných emisií je natoľko malý, že slovenský kapitálový trh nemožno považovať za miesto na získavanie podnikateľského kapitálu," uvádza sa v správe z dielne ÚFT.
Jedinou zložkou kapitálového trhu, ktorá funguje, a dokonca sa aj rozvíja, sú podľa úradu otvorené podielové fondy. "Ponuka tuzemských i zahraničných fondov kolektívneho investovania sa rozširuje a investor si môže vybrať zo širokého spektra investičných príležitostí i stupňov rizika," tvrdí ÚFT. Domácim podielovým fondom podľa úradu neuškodil ani pád najväčších nelicencovaných subjektov, ktoré získali do začiatku februára veľký objem peňažných prostriedkov (vyše 10 mld. Sk) s prísľubom nereálnych výnosov dosahujúcich niekedy až 40 %. "V minulosti bežní investori veľmi nerozlišovali medzi zhromažďovaním peňažných prostriedkov do fondov kolektívneho investovania a do nelicencovaných nebankových subjektov," vysvetľuje ÚFT jeden z dôvodov, prečo sa firmám typu BMG Invest či Horizont Slovakia, a. s., podarilo od ľudí získať taký veľký balík peňazí. Zlepšujúci sa legislatívny rámec na podnikanie v kolektívnom investovaní zabezpečuje v súčasnosti podľa ÚFT "dobrú úroveň ochrany investícií do fondov kolektívneho investovania a stanovuje prísne pravidlá pre kontrolu činnosti správcovských spoločností". Sú kontrolované jednak bankami, ktoré sú depozitármi správcovských spoločností a, samozrejme, regulátorom -- Úradom pre finančný trh. To je podľa ÚFT jeden z hlavných dôvodov, prečo investorov do otvorených podielových fondov neodradilo od ďalších vkladov zlyhanie nelicencovaných subjektov.
StoryEditor