Konzervatívny Texasan dokázal nájsť tie správne slová, správne prirovnania z európskej histórie. Pritom v Bundestagu s červeno-zelenou väčšinu vstupoval pred kritické publikum. Niektorí poslanci vládnej koalície sa nesnažili skrývať svoje odhodlanie tiahnuť do ulíc a demonštrovať proti praktikám Bushovej administratívy. Dôvodov je viac než dosť, ich spoločným menovateľom je americký unilateralizmus, ktorý znova začína vystrkovať rožky. Odstúpenie od Kjótskeho protokolu, od projektu Medzinárodného trestného súdu, politika voči Iraku, to všetko budí v nerozhodných Európanoch obavy a nechuť. Poslanecká frakcia Zelených preto poslala Bushovi pri príležitosti jeho návštevy kritický otvorený list. O pár desiatok hodín neskôr však líderka frakcie Kerstin Müllerová hovorila o "veľmi osobnej reči" a redaktorke stanice n-tv sa priznala, že Bushovi tlieskala. "Musel som si poopraviť obraz, ktorý som si o Bushovi vytvoril," nechal sa počuť aj líder frakcie sociálnych demokratov (SPD) Peter Struck. Protest poslancov postkomunistickej PDS, ktorí vztýčili transparent "Bush a Schröder, zastavte svoje vojny", vyznel veľmi trápne a líder PDS sa Bushovi, ktorého vôbec nevyviedol z miery, prišiel ospravedlniť. Zaujímavé je, ako priaznivo pre amerického lídra nakoniec návšteva dopadla. O Kjótskom protokole sa nerokovalo, "toxický kovboj" sa sústredil na vízie nového sveta, na revolučný prelom vo vzťahoch s Ruskom. Aj v otázke Iraku upokojil "nekonečne dôležitých partnerov Spojených štátov", že neexistujú žiadne konkrétne plány o útoku na krajinu diktátora Saddáma Husajna. George W. Bush okrem toho nemeckú administratívu uistil, že bude postup konzultovať so svojimi spojencami (konzultovať, nie spolurozhodovať). Avšak na otázku, či bude USA v prípade útoku na Irak očakávať aktívnu vojenskú podporu Nemecka, na otázku, ktorá Nemcov zaujímala, odpoveď nedal. Bola jeho reč naozaj historická? Americký prezident nedával odpovede, jeho reč bola posolstvo. Posolstvo o spojenectve medzi Spojenými štátmi a Európou, ktoré spája spoločný kultúrny odkaz, posolstvo o novom Rusku, o spoločnom boji proti spoločnému nepriateľovi svetovému terorizmu. Háklivým otázkam sa šikovne vyhol. Napokon aj Američania majú na Európu ťažké srdce. Vyčítajú jej, že robia za ňu všetku špinavú robotu, preberajú miliardové náklady na obranu západnej civilizácie pred zločineckými režimami a teroristami. "Stále do nás bijete," posťažoval si na Európu americký šéf diplomacie Colin Powell v rozhovore pre nemecký týždenník Die Zeit. Na margo sťažnosti, že Európa a NATO stratili pre Ameriku na význame, vyhlásil: "NATO zostane ako vojenská organizácia potrebná, pretože má veľa možností na nasadenie." A konštatovanie, že Američania bojujú a Európania upratujú a udržiavajú mier, odbil: "Budeme vždy najdôležitejším partnerom v podobných operáciách. V skutočnosti by však aj Európania mali mať tieto schopnosti. Mali by jednoducho robiť viac pre obranu." Bush na návšteve u Putina "Obdobie konfrontácie medzi Spojenými štátmi a Ruskom sa skončilo," vyhlásil s veľkou pompu americký prezident George W. Bush na piatkovej tlačovej konferencii v moskovskom Kremli. Podpisom dohody o znížení jadrových hlavíc o dve tretiny, z 5 000 - 6 000 na 1 700 - 2 200 hlavíc, sa podľa mnohých pochovalo dedičstvo studenej vojny. Experti na oboch stranách poznamenávajú, že je to prvá dohoda po dlhých rokoch, ktorá má šancu, že ju ratifikujú obidva národné parlamenty. Rusko budú podľa Georgea W. Busha už čoskoro nazývať krajinou s trhovou ekonomikou. Americký Kongres vyzval, aby zrušil tzv. Jackson-Vanickov dodatok zákona z roku 1974, ktorý stanovil sankcie na obchod s Ruskom. Ocenil občianskeho slobody, ktoré zavládli v novom Rusku, vrátane slobody pre židov. Práve to boli totiž hlavné dôvody pre dodatok. Tak ako sa očakávalo, viedli obaja predstavitelia debatu o Iráne. Ruský prezident Putin uistil, že neurobí nič, čo by pomohlo tejto krajine získať jadrové zbrane. Ruská agentúra Itar-tass zverejnila dokonca správu, že na brífingu v Petrohrade vyhlásil vysokopostavený predstaviteľ Bieleho domu, že spolupráca Ruska s jeho blízkym susedom Iránom je predmetom národných záujmov RF. Pritom doteraz USA protestovali proti pomoci Ruska pri výstavbe jadrovej elektrárne v iránskom Bušíre. Vystúpenie oboch prezidentom na pôde univerzity v Petrohrade pritom ukázalo, že "nehľadiac na radikálne zmeny v zahraničnej politike, Washington nedôveruje Kremľu a nie je pripravený otvoriť mu náruč", konštatoval internetový denník strana.ru. Lídri oboch krajín si vraj "vymieňali vzájomné nároky a výčitky". Z Petrohradu odletel americký prezident do Paríža, ktorý si na jeho privítanie prichystal protestné demonštrácie antiglobalistov a ľavicových radikálov. |
StoryEditor
Bush prišiel s posolstvom, a nie s odpoveďou
Európske turné amerického prezidenta Georgea W. Busha sa pomaly blíži ku koncu. Za sebou má návštevu Ruska, kde s prezidentom Vladimirom Putinom podpísal strategický dokument o znížení jadrových hlavíc, pred sebou návštevu Ríma, kde sa oficiálne spečatí vznik novej rady Rusko - NATO. A v živej pamäti potlesk nemeckých poslancom Spolkového snemu po jeho "historickej reči" Nemecku a celej Európe.