Uplynulo už pol storočie odvtedy, čo sa šesť európskych krajín zaviazalo k "užšej spolupráci". Európska únia, ktorú dnes tvorí 15 členov, sa pokúša vytvoriť novú ústavnú zmluvu, ktorá má vydržať ďalších 50 rokov. Prečo práve teraz? Pretože sa Európska únia (EÚ) onedlho rozšíri pravdepodobne o desať členov. Pretože nová európska jednotná mena si vyžaduje hlbšiu politickú a ekonomickú integráciu. Pretože sa Brusel obáva zlyhania, že sa EÚ nepodarí naplniť cieľ stať sa najkonkurencieschopnejším aktérom vo svetovom meradle. Pretože si únia uvedomuje svoju nepopulárnosť u európskych občanov a chce v tomto smere urobiť určité kroky.
Budúcnosťou Európskej únie sa zaoberá konvent vedený Francúzom Valérym Giscardom d ´Estaingom, v ktorom už badať známky vnútorného boja. Mnohí sú totiž rozčarovaní Giscardovým pomalým postupom v celej záležitosti. Francúzsky socialista Olivier Duhamel sa posťažoval, že radovým členom konventu sa "nedostalo odpovedí na niektoré pálčivé otázky". Žiadal, aby sa verejne informovalo o tom, čo sa deje za zatvorenými dverami. Reagoval tak na nedávne podozrenie, že šéf konventu necháva delegátov diskutovať a a až potom mieni pripraviť a prezentovať svoj vlastný návrh. Vôbec to tak nie je, bránil sa Giscard d´Estaing. Bolo dôležité, tvrdí, aby konvent začal "fázou počúvania". Toto obdobie sa však už podľa neho skončilo. V druhom štádiu bude desať pracovných skupín posudzovať jednotlivé návrhy, napríklad pokiaľ ide o úlohu národných parlamentov či európsku zahraničnú politiku. Až potom má nastať ten rozhodujúci moment: členovia konventu sa dohodnú na finálnom výstupe. Konkrétny návrh ústavy pre Európu by mal byť hotový v máji. Ústrednou témou diskusie je kontrola zahraničnej a ekonomickej politiky. Vášniví federalisti chcú jednotnú európsku zahraničnú politiku. Podľa nich by právo formulovať ju malo prináležať Európskej komisii (EK), rozhodovať by o nej však mali členské krajiny väčšinovým hlasovaním. Peter Glotz, zastupujúci v konvente nemeckú vládu povedal, že z ministrov zahraničných vecí by sa postupne mali stať európski diplomati. Podpredseda konventu Belgičan Jean-Luc Dehaene zasa navrhol vytvorenie postu európskeho ministra zahraničných vecí. Len v dôsledku takýchto zmien, argumentujú federalisti, sa môže stať Európska únia skutočným svetovým hráčom. Peter Hain, štátny tajomník pre európske záležitosti britského ministerstva zahraničných vecí, vyzval členov konventu, aby "boli realistickí". Akákoľvek európska zahraničná politika musí predsa vzísť z dohody medzi suverénnymi štátmi. I keď jeho hlas zatiaľ zostal nevypočutý a izolovaný, Veľká Británia si myslí, že Francúzsko a Španielsko by sa napokon mohli pridať. Aj názor Giscard d´Estainga sa zdá medzivládny, pokiaľ ide o zahraničnú politiku, pretože tvrdí, že posledné slovo by mali mať národné vlády.
S vytvorením jednotnej meny euro, ktorú v súčasnosti používa 12 členov únie, sa stala dôležitou aj spoločná ekonomická politika. Vzhľadom na jednotnú európsku monetárnu politiku sa už členské krajiny eurozóny dohodli na limitovaní ich rozpočtových deficitov a rešpektovaní smernice na vytvorenie ekonomickej politiky. Čo k tomu ešte treba? Pracovná skupina zaoberajúca sa touto problematikou sa pýta, či EÚ potrebuje ďalšiu daňovú harmonizáciu a či by komisia mala mať väčšie právomoci, aby prinútila národné vlády usmerňovať rozpočty. V pozadí tejto diskusie o politike prebiehajú akési boje medzi európskymi inštitúciami a jednotlivými vládami. Za živou diskusiou o inštitucionálnej architektúre je ešte širšia a väčšia debata o rovnováhe síl medzi jednotlivými členskými krajinami a medzi EÚ a členskými krajinami.
Federalisti presadzujú takzvanú komunitárnu metódu, ktorá v skutočnosti znamená viac právomocí pre Brusel (teda pre Európsku komisiu a Európsky parlament), pričom európske krajiny by o mnohých záležitostiach rozhodovali väčšinovým hlasovaním. Argumentujú, že ak by si národné vlády ponechali súčasné právomoci, vrátane práva veta, po rozšírení únie na 25 členov by to úniu celkom paralyzovalo. Cieľom diskusie konventu je dať odpoveď na problém verejnej dezilúzie o Európskej únii. Procesu demokratizácie únie by mal podľa niektorých predstaviteľov únie pomôcť vymenovanie predsedu či prezidenta EÚ a pridelenie väčších právomocí EP. Minulý týždeň predseda Európskej komisie Romano Prodi povedal, že EÚ by mala mať jedného predsedu komisie, ako aj Rady ministrov. Navrhol tiež, aby o daňových záležitostiach rozhodoval Európsky parlament. Zástancovia medzivládneho prístupu sa usmievajú pri predstave, že EP by mal byť odpoveďou na nedostatok legitimity v únii. Poukazujú najmä na nízku účasť európskych voličov vo voľbách do EP. Priznávajú, že ak by národné parlamenty užšie spolupracovali s EÚ, mohlo by to pomôcť preklenúť neustále sa zväčšujúcu sa priepasť medzi európskymi inštitúciami a obyvateľmi únie. Preto napríklad Británia navrhla vytvorenie druhej komory Európskeho parlamentu zloženú z členov národných parlamentov, táto idea sa však akosi neujala.
Giscardovi ľudia pracujú na inej alternatíve: dať národným parlamentom akúsi policajnú úlohu. To by malo byť zárukou, že navrhovanou legislatívou by sa najskôr zaoberali národné parlamenty, ktoré by ju mohli zablokovať, ak preukážu, že EÚ sa snaží rozšíriť si vlastné právomoci na ich úkor.
Mnohé z týchto argumentov však spôsobujú nezhody medzi malými a veľkými členmi v rámci EÚ. Malé krajiny sa veľmi snažia o integráciu, obávajú sa však medzivládnych prístupov, pretože EÚ bude vedená tými "veľkými" a ich hlas bude ignorovaný. Veľké krajiny, okrem Nemecka, sú podozrievavé, pokiaľ ide o pridelenie väčších právomocí komisii a parlamentu. A na ktorej strane stojí šéf konventu Giscard d´Estaing? Únia podľa neho stále zostane hybridom s komunitárnym aj medzivládnym prístupom. Preto navrhuje, aby sa článok 1 novej ústavy začínal práve tým. Federalisti sa však obávajú, že predseda konventu je v podstate za ústavný model presadzovaný veľkými krajinami s dôrazom na upevnenie súčasných právomocí a nie v prospech "užšej únie". Giscardovi ľudia nemajú radi takúto charakteristiku ich zámerov. Tvrdia však, že by bolo nezmyslom presadzovať niečo, čo nemá podporu európskych vlád. Giscard pritom poodhalil svoju predstavu v denníku Le Monde, v ktorom argumentuje, že kongres národných a európskych poslancov by mohol vyriešiť problém legitímnosti. Varoval však, že EÚ nebude mať demokratickú legitimitu v očiach občanov dovtedy, kým nebude existovať spojitosť medzi národnou a európskou legitimitou. "Kongres ľudí Európy" by sa mal podľa neho stretávať raz ročne a mal by konzultovať o rozšírení, rozhodovať o väčších právomociach pre európske inštitúcie a vypočuť si výročné správy šéfov rady a komisie. Giscardov návrh je však podľa niektorých expertov podobný s predstavou britského premiéra Tonyho Blaira a jeho druhou komorou EP. Idea jeho Kongresu je však kontroverzná najmä pre členov EP, ktorí si svoje právomoci žiarlivo chránia. Myšlienka, že by kongres požehnával vymenovania a pravdepodobne aj odvolávania z funkcií -- je v očiach európskych poslancov vnímaná ako vstup do ich teritória. Hain preto navrhuje subsidiárny princíp, ktorý by umožňoval kontrolovať komisiu a prehodnotiť, či rozhodnutia by mali byť prijímané EP alebo národnými parlamentmi. Takýto nový orgán by sa skladal z jedného predstaviteľa parlamentu z každej členskej krajiny. Stretával by sa šesťkrát do roka a bol by ochranou pred iniciatívou komisie a Rady ministrov prideliť si viac právomocí. Hain pre Independent povedal, že "všetky právomoci sa postupne prideľujú Bruselu". "Nemáme žiadne prostriedky na posilnenie subsidiarity. Je to ako schvaľovanie zákona bez spôsobu jeho vymožiteľnosti," vysvetľuje Hain. Komisia si podľa neho rozšírila vlastné právomoci a ignorovala princíp subsidiarity.
Vízie federalistov:
-- Jednotná zahraničná politika vedená Európskou komisiou
-- Daňová harmonizácia
-- O legislatívnych právomociach a daniach rozhoduje Európsky parlament
-- Volený predseda komisie
-- Žiadne väčšie právomoci pre národné parlamenty alebo Radu ministrov
-- Európska ústava nahradí všetky existujúce európske zmluvy
Minimalistická vízia:
-- Spoločná zahraničná politika zostane pod kontrolou národných parlamentov
-- Viac voľnosti pre národné vlády, aby si riadili vlastné rozpočty
-- Šéf Rady ministrov volený národnými vládami
-- Apolitická komisia
-- Žiadne ďalšie právomoci pre Európsky parlament
-- Ústavná preambula k súčasným zmluvám, pričom všetky zostanú v platnosti