Komora komerčných právnikov (KKP) zriaďuje Rozhodcovský súd komerčných právnikov SR. Za jeho predsedu bol zvolený Jaroslav Brda, do konca júla predseda KKP. Rozhodcovské prerokovávanie obchodných sporov má mnohé výhody aj v tom, že si stránky sporu môžu vybrať z listiny rozhodcov právnika, ktorému dôverujú, alebo o ktorom majú dobré referencie. Aj keď to zákon nevyžaduje, Rozhodcovský súd komerčných právnikov zverejní odborné zameranie rozhodcov. Podľa Brdu rozhodcovské súdy môžu rozhodovať rýchlejšie a dokonca aj lacnejšie a rozhodcovia sú oproti sudcom pri rozhodovaní nezávislejší. "Podľa pravidiel nášho rozhodcovského súdu bude navrhovateľ platiť poplatok 4 % z hodnoty prejednávanej veci, pri súdnom konaní bola sadzba zvýšená na 5 %," uviedol v piatok Brda. Navyše rozhodcovský verdikt je vykonateľný v mnohých krajinách, prinajmenšom vo všetkých západoeurópskych, čo nemožno povedať o rozsudku slovenského všeobecného súdu. Je to dôležité, lebo rastie počet podnikateľov udržujúcich obchodné styky so západoeurópskymi partnermi. Na Slovensku doteraz formálne funguje päť rozhodcovských súdov, ale podľa Brdu nemožno povedať, že by to významnejšie ovplyvnilo rozhodovanie sporov. Niektoré z nich sú úzko zamerané, napríklad burzové rozhodcovské súdy pri BCPB a BKB. Podľa nového zákona o rozhodcovskom konaní č. 244/2002 Z. z. môže zriadiť rozhodcovský súd každá právnická osoba, takúto voľnosť však Brda nepovažuje za šťastnú. "Rozhodcovia nášho súdu musia mať aspoň bakalárske právnické vzdelanie a desať rokov praxe v obchodnom sporovom konaní. Keďže súd pri KKP si chce udržať čistý štít, rozhodca na rozdiel od sudcu, ktorého miesto je prakticky nespochybniteľné, bude nahraditeľný," pripomína Brda. Ak vzniknú pochybnosti o odbornosti rozhodcu, alebo sa zistí jeho predpojatosť, predsedníctvo súdu pri KKP môže rozhodnúť o jeho vyškrtnutí zo zoznamu rozhodcov. Rozhodcovské posty sú otvorené pre odborníkov -- právnikov ako aj advokátov. Od prvého novembra rozhodcovský súd pri KKP začína naostro, má 12 rozhodcov, z toho sú traja z ČR. Bude pojednávať v Žiline, kde je sídlo súdu a ak sa strany na tom zhodnú, tak aj v Bratislave a v Košiciach. "Predpokladám, že prvé žaloby dostane náš súd keď vzniknú spory pri obchodoch na základe zmluvných vzťahov doplnených tzv. rozhodcovskou doložkou. Je možné rozhodovať aj spor, kde takáto doložka nie je, alebo dokonca spor, ktorý sa začal na všeobecnom súde, avšak za predpokladu, že obe strany súhlasia, aby ho rozhodol rozhodcovský súd," povedal Brda. Zákon č. 244/2002 Z. z. umožňuje aj po troch rokoch od vynesenia rozhodnutia pozastaviť ho podaním návrhu na všeobecný súd, hoci aj vecne nesprávnym. Brda očakáva, že nová vláda čoskoro podá návrh novely tohto zákona, "aby sa korigovalo niekoľko jeho úprav".