(Dokončenie z utorka 28. mája)
Príklad:
Rozhodnutia súdu o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru
Zamestnanec v súdnom konaní -- navrhovateľ bol v pracovnom pomere u odporcu v pracovnom zariadení vodič MHD. Zo strany odporcu -- zamestnávateľa mu bolo dané okamžité zrušenie pracovného pomeru, ktoré odporca zdôvodnil zvlášť hrubým porušením pracovnej disciplíny, ktoré sa malo zakladať v tom, že u navrhovateľa bol zistený rozdiel v spotrebe a tankovaní nafty u vozidiel, na ktorých jazdil. Zároveň v tomto písomnom rozhodnutí bolo uvedené, že na možnosť zrušenia pracovného pomeru už bol predtým upozornený. Navrhovateľ s odôvodnením okamžitého zrušenia pracovného pomeru nesúhlasil s tým, že sa porušenia pracovnej disciplíny z dôvodu uvedenom v rozhodnutí o okamžitom zrušení pracovného pomeru nedopustil. Súd vyhodnotil rozhodnutie odporcu - zamestnávateľa o okamžitom zrušení pracovného pomeru ako neodôvodnené, a to z dôvodu absencie formálnych náležitosti, ktoré takýto úkon musí mať v zmysle § 55 ZP. Z tohto rozhodnutia nebolo zrejmé, akého zvlášť hrubého porušenia pracovnej disciplíny sa mal navrhovateľ dopustiť, keďže rozdiel v spotrebe a tankovaní vozidiel, na ktorých tento jazdil môže mať rôzne príčiny technického charakteru. Rozdiel medzi spotrebovanou a načerpanou naftou nemusí mať pôvod v zavinení navrhovateľa. Zavinenie navrhovateľa nie je z okamžitého zrušenia pracovného pomeru zrejmé a nevyplýva z neho, čoho (akého konkrétneho konania) sa mal navrhovateľ vlastne dopustiť. Keďže vymedzenie konkrétneho nezameniteľného dôvodu pre okamžité zrušenia pracovného pomeru v danom písomnom prejave chýbalo a ide o podstatnú podmienku pre platnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru, súd považoval za potrebné okamžité zrušenie pracovného pomeru určiť za neplatné. Ďalším formálnych nedostatkom predmetného rozhodnutia bolo dodržanie lehoty pre uplatnenie dôvodu na okamžité zrušenie pracovného pomeru. Z rozhodnutia odporcu nevyplývalo, kedy sa tento dozvedel o rozdiely v tankovaní a spotrebe, resp. vôbec o tom, že by takýto rozdiel zavinil navrhovateľ. Uvedenie presného dátumu je totiž nevyhnutné, vzhľadom na posúdenie dodržania zákonnej 1-mesačnej lehoty pre danie okamžitého zrušenia pracovného pomeru.
Z uvedeného prípadu vyplýva nedodržanie základných zákonom požadovaných formálnych náležitostí pre platnosť okamžitého zrušenia pracovného pomeru, a to presné a nezameniteľné vymedzenie dôvodu okamžitého zrušenia pracovného pomeru tak, ako to má na mysli ustanovenie § 55 ZP. Zamestnávateľ -- odporca by musel v predmetnom rozhodnutí vymedziť v čom bolo dané zavinenie navrhovateľa a akého konania, ktoré by bolo možné pokladať za zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny sa tento dopustil (napr. že neminutú naftu využil pre vlastnú spotrebu, čím by sa vlastne dopustil trestného činu krádeže, resp. priestupku). Taktiež bolo potrebné, aby uviedol, kedy sa daného konania -- porušenia pracovnej disciplíny dopustil a kedy sa o tomto jeho konaní dozvedel. Zároveň by musel dodržať zákonnú lehotu 1 mesiac na uplatnenie okamžitého zrušenia pracovného pomeru. Po dodržaní všetkých formálnych náležitostí by súd začal skúmať, či konkrétne konanie navrhovateľa je možné pokladať za zvlášť hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Tu by bolo vhodné, ak by napr. pracovný poriadok (s ktorým by musel byť zamestnanec oboznámený) vo svojich ustanoveniach priamo zakotvoval, aké porušenie pracovnej disciplíny treba pokladať za závažné do takej miery, že ako sankcia by nastúpilo okamžité zrušenie pracovného pomeru zamestnanca, ktorý sa takéhoto konania dopustil.
Príklad:
Zamestnanec -- navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu v pracovnej pozícii -- pracovník údržby výroby. Zamestnávateľ -- odporca mu doručil v zákonnej 1-mesačnej lehote písomnosť o okamžitom zrušení pracovného pomeru, pričom v nej riadne vymedzil výpovedný dôvod, neospravedlnenú absenciu navrhovateľa v dvoch za sebou nasledujúcich pracovných dňoch, čím mal tento porušiť pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom. Navrhovateľ s okamžitým zrušením pracovného pomeru nesúhlasil, podal žalobu na súd, v ktorej žiadal určiť predmetné okamžité zrušenie pracovného pomeru za neplatné. Svoj žalobný návrh odôvodnil tým, že sa kladeného porušenia pracovnej disciplíny neopustil, keďže svoju neprítomnosť v práci prvý deň v dopoludňajších hodinách oznámil svojmu priamemu nadriadenému. Mal bolesti a nemohol sa hýbať. Druhý deň bol na vyšetrení u lekára, o čom priniesol do zamestnania potvrdenie a od 13.00 hod. bol riadne v práci až do konca pracovnej doby. Súd vykonal dokazovanie výsluchom svedka, nadriadeného navrhovateľa, oboznámením sa s lekárskym potvrdením, knihou dochádzok a návrhu vyhovel. Pri svojom rozhodnutí súd vychádzal z toho, že okamžité zrušenie pracovného pomeru je výnimočným spôsobom skončenia pracovného pomeru, ktoré predpokladá porušenie pracovnej disciplíny zvlášť hrubým spôsobom. Spôsob, rozsah a intenzita porušenia pracovnej disciplíny v danom prípade podľa súdu nebola takého významu, že by dávala možnosť zamestnávateľovi použiť § 53 ods. 1 písm. b) ZP. Navrhovateľ svoju neprítomnosť v práci v prvý deň včas (na začiatku pracovnej zmeny) ohlásil svojmu nadriadenému, ktorý v prípade riešenia úloh ohrozujúcich chod činnosti výroby v podniku mohol pristúpiť k realizácii primeraných opatrení. Neprítomnosť navrhovateľa druhý deň trvalo v doobedňajších hodinách a bola spôsobená jeho vyšetrením u lekára, po absolvovaní ktorého navrhovateľ nastúpil riadne do zamestnania až do konca pracovnej doby a svoju neprítomnosť dodatočne doložením lekárskeho potvrdenia o vyšetrení ospravedlnil. Absencia navrhovateľa v prvý deň nemohla byť poňatá ako porušenie pracovnej disciplíny takej intenzity, ktoré by odôvodňovalo skončiť jeho pracovný pomer okamžitým zrušením. Išlo o jednorazové porušenie pracovnej disciplíny bez následkov pre zamestnávateľa. V prípade zavinenia absencie zamestnanca vždy bude závisieť od okolností konkrétneho prípadu, či je možné ju pokladať za hrubé porušenie pracovnej disciplíny s možným okamžitým zrušením pracovného pomeru.
Tak by to mohlo byť napr. v prípade bezdôvodného neohláseného nenastúpenia do práce vodiča autobusu cestovnej kancelárie v deň, keď mal ísť s autobusom na zájazd a v dôsledku jeho absencie by sa odchod autobusu neuskutočnil vôbec, resp. uskutočnil oneskorene. Všeobecne možno konštatovať, že by bolo vhodné, aby zamestnávateľ vypracoval pracovný poriadok, zladil ho s pracovnou náplňou svojich zamestnancov a presne stanovil, za aké porušenie je možné udeliť akú sankciu. Je tiež potrebné, aby zamestnanci boli riadne oboznámení so svojimi povinnosťami z pracovného poriadku, ktoré im z neho vyplývajú, ako aj prípadnými sankciami. Problematiku okamžitého zrušenia (skončenia) pracovného pomeru môžete nájsť podrobne spracovanú aj v príručkách Aktuálne vzorové zmluvy pre obchodný styk a Spoločnosť s ručením obmedzeným a jej konateľ.