Čína včera otvorila svoju prvú burzu zlata od roku 1949, keď sa tento trh dostal pod tvrdú kontrolu komunistov. Centrálna Ľudová banka Číny žiarlivo strážila trh zlata, určovala ceny a bola jediným sprostredkovateľom medzi domácimi kupcami a predajcami. Toto sa však zmenilo a nastal okamih dlho očakávaného debutu Šanghajskej burzy zlata. Centrálna banka prestane určovať ceny a čoskoro úplne zastaví predaj a nákupy zlata. Vláda zasa s napätím očakáva, či obyvatelia na trh zlata presunú časť svojich úspor v odhadovanej výške jedného bilióna dolárov.
Podľa informácií agentúry Reuters burza bude pracovať od pondelka do piatka v časoch od 2.00 do 3.30 hod. GMT a od 5.30 do 7.00 GMT (3.00 -- 4.30 hod. SEČ a 6.30 -- 8.00 hod. SEČ). Obchodovať sa bude s kilogramovými zlatými prútmi s 99,99-percentnou čistotou a trojkilogramovými prútmi minimálne s 99,95-percentnou čistotou. Spočiatku sa zlato bude kótovať v okamžitých cenách, ktorých jednotkou bude jüan za gram, hoci predstavitelia burzy čoskoro uvedú aj nové produkty, napríklad termínové zmluvy. Burza má v súčasnosti 108 členov, z toho 13 komerčných bánk, 24 obchodných spoločností a zlatých baní, 61 konečných odberateľov, 8 rafinérií a 2 mincovne. Poplatok dosahuje 0,06 % hodnoty transakcie a zlato bude dodávať zo 42 veľkoskladov po celej krajine.
Gram zlata s 99,99-percentnou čistotou v prvých 10 minútach obchodovania vyskočil z úvodnej ceny 83,98 jüanu na 92,38 jüanu (11,16 USD), hoci prvý burzový deň ukončil na úrovni 83,68 jüanu, objem obchodovania bol 352 kilogramov. Okamžitá cena unce zlata popoludní počas ázijskej burzovej seansy dosiahla 316,45/95 USD.
Šanghaj ako obchodné centrum Číny sa stal perfektným miestom na vznik novej burzy, druhej v histórii krajiny. Prvá vznikla v roku 1921 počas rozkvetu mesta, keď uliciam vládli gangstri, zbrojárski magnáti a obchodníci. Na vrchole svojej existencie bola táto burza po Londýne a New Yorku treťou najaktívnejšou vo svete, no jej činnosť v roku 1937 zastavila invázia Japonska do Číny, ktorá pod komunistickou kuratelou žiarlivo strážila svoje zlato. Vznik burzy je sa tak stal dôkazom 50-ročnej cesty krajiny, ktorá považovala údaje o výške zlatých rezerv za štátne tajomstvo. Napríklad hongkonský novinár Si Jang, pôvodom z Číny, bol odsúdený na 12 rokov odňatia slobody za zverejnenie týchto tajných údajov. Počas búrlivej kultúrnej revolúcie, ktorá sa začala v 60. rokoch, komunisti často väznili ľudí, ktorí vlastnili zlato, keďže ho považovali za prejav kapitalistických názorov.
StoryEditor