Predpovede o nízkej účasti voličov v komunálnych voľbách sa potvrdili. K urnám prišlo od pádu komunizmu najmenej voličov -- necelých 50 percent. Predvolebné odhady však boli ešte horšie. Rolu tu určite zohral nevhodný termín, keď sa verejnosť viac zaujímala o predvianočné upratovanie a nákupy ako o uplatňovanie jedného zo svojich základných práv rozhodnúť o tom, komu dá svoj mandát. Pri komunálnych voľbách má volič predstavu, že nejde o veľa, že hlasovanie o obecných a mestských poslancoch, starostoch a primátoroch neovplyvní jeho život tak ako pri parlamentných voľbách, v ktorých ide o veľkú politiku. Výsledky volieb poznačila úbohá predvolebná kampaň, politici robili veľkú politiku, ku komunálnej sa nevyjadrovali, ako keby bola pre nich nepodstatná a nezaujímavá. V televízii bežal až jeden šot presviedčajúci nás o potrebe ísť voliť. Nepresvedčil. Voličov nemal kto vyburcovať. Možno len v hlavnom meste mohol mať občan dojem, že nás čaká predsa len niečo dôležité. Kandidáti sa zviditeľňovali na billboardoch i na diskusných okrúhlych stoloch. Názor, že nešlo o veľa, je omylom. Veď aj v komunálnych voľbách ide o dosť, pretože rozhodujeme o tom, či sa naše mesto lebo obec, kde žijeme, bude rozvíjať a budovať alebo stagnovať či zadlžovať. Už tradične boli najdisciplinovanejší postarší voliči a voliči z vidieka, mladých komunálky nepritiahli. Je to prirodzené, veď v obciach a malých mestách sa voliči medzi sebou poznajú, išli voliť toho, koho už poznajú. Väčšia anonymita miest komunálnej politike naklonená nie je. Prezident Schuster pridal ešte jeden dôvod neúčasti, možno však o ňom pochybovať. Podľa neho sa pod nízku účasť vo voľbách podpísali reformné kroky vlády. Tie sa však začínajú realizovať až od nového roka, volič ešte ich dosahy nepocítil.
Ústredná volebná komisia zaznamenala viac než osemdesiat písomných podnetov na porušenie volebného zákona. Nešlo však o nič závažné, také, čo by ovplyvnilo voľby. Väčšina z nich sa týkala osobných konfliktov kandidátov, ktorí si neudržali nervy na uzde. Podozrenia z manipulácie sa nepotvrdili, nezavážili ani hlasy voličov -- Rómov, ktorých nikto nehostil a nezvážal v autobusoch k volebným urnám.
Občanovi sa do volebných miestností nechcelo, zato záujemcov o posty bolo viac ako dosť. Vo voľbách starostov a primátorov napriek absencii kampane zabodovalo 951 nezávislých kandidátov, čo je takmer 33 percent zo všetkých kandidátov. Po nezávislých bude mať najviac primátorov a starostov -- až 384 -- HZDS. Pri voľbách poslancov bolo najúspešnejšie HZDS, ktoré bude mať 3 564 poslancov, čo je 16,6 percenta. V Košiciach, kde sa o kreslo primátora uchádzalo osem kandidátov, voliči vo funkcii potvrdili súčasného primátora Zdenka Trebuľu. Košičania tak ocenili fakt, že primátor skonsolidoval hospodárenie mesta. Dramaticky sa vyvíjali voľby v Prešove. Napokon vyhral kandidát ľavicovej koalície Milan Benč, za ním ostali dvaja najvážnejší kandidáti -- súčasný primátor Juraj Kopčák a viceprimátor Štefan Kužma. Voliča v tomto kraji asi znechutili personálne prestrelky v rámci štruktúr SDKÚ, po ktorých Kopčák z tejto strany odišiel a kandidoval ako nezávislý. V Žiline sa na poslednú chvíľu vzdali dvaja kandidáti, pri rozhodovaní si Žilinčania zo šiestich zostávajúcich kandidátov zvolili za primátora Jána Slotu, ktorý začne už svoje rekordné -- štvrté volebné obdobie vo funkcii primátora. O Slotovi ako politikovi si môžeme myslieť svoje, u Žilinčanov však dlhodobo boduje tým, že mesto sa evidentne buduje -- bez zadlžovania. Aj Banskej Bystrici zostane v primátorskom kresle ten istý človek -- Juraj Králik. Primátorskú stoličku obhájil s veľkým náskokom, hlasy voličov sú preňho vysvedčením doterajšej dobrej práce. V Nitre došlo k výmene, zo šiestich kandidátov si zvolili Ferdinanda Víteka, Prokeš "z malej politiky" odchádza. Nová tvár na primátorskom kresle bude aj v Trenčíne. Najviac hlasov z ôsmich kandidátov získal Juraj Liška, kandidát SDKÚ. Bašta HZDS sa opäť otriasla. V meste vzniká zaujímavá situácia, pretože Liškovi bude partnerom na druhom stupni samosprávy predseda samosprávneho kraja Štefan Štefanec z HZDS. Medzi osvedčených komunálnych politikov určite patrí aj súčasný primátor Štefan Bošnák, ktorému dali Trnavčania dôveru už tretíkrát. Zaujímavý súboj o primátorský post sa očakával v hlavnom meste. Z desiatich kandidátov boli najvážnejšími dvaja -- Andrej Ďurkovský, doterajší starosta Starého Mesta, a Juraj Stern, horúci kandidát SDKÚ. Napriek silnej kampani i podpore Stern svoj súboj prehral. Zavážila predstava voliča, že tak ako sa podarilo Ďurkovskému skrášliť stred mesta, pohne aj inými, dlhodobo zanedbávanými časťami mesta. (Viac na s. 6)
StoryEditor