Greenpeace víta, že Európska komisia návrh novej európskej chemickej legislatívy prijala. Má však niekoľko závažných výhrad k jeho zneniu. Pre HN to uviedol Martin Hojsík z Greenpeace Slovensko.
Najdôležitejšou z nich je podľa neho nedostatočná podpora princípu náhrady nebezpečných chemikálií bezpečnejšími, pokiaľ sú k dispozícii. Tento prístup by podporil vývoj nových bezpečnejších chemických látok, a tým prispel aj k zlepšeniu postavenia celého sektora. "Je nemysliteľné, aby chemické odvetvie naďalej zamorovalo prostredie perzistentnými, bioakumulatívnymi a toxickými látkami, a to aj prostredníctvom chemikálií vo výrobkoch, ako to ukazujú mnohé vedecké štúdie," dodal. Za ďalší problém Greenpeace považuje zvýšenie hranice pre kompletné dáta o chemikáliách z jednej na desať ton ročne a netransparentnosť systému, v ktorom prevláda utajenie prístupu verejnosti k informáciám o bezpečnosti chemikálií.
"Chemický priemysel sa, samozrejme, pozerá iba na náklady, ktoré mu nová legislatíva prinesie, no sám nepriamo spôsobuje spoločnosti náklady degradáciou životného prostredia a poškodzovaním zdravia ľudí. Čo dáva priemyslu právo ohrozovať naše zdravie?" zdôrazňuje M. Hojsík.
Kvalitný legislatívny systém môže podľa štúdie Svetového fondu pre prírodu priniesť celej spoločnosti finančné benefity vo výške približne 283 miliárd eur. Pritom chemickému sektoru to podľa Greenpeace zvýši náklady iba o 0,05 percenta jeho ročného obratu.
"Je v záujme chemického priemyslu, aby fungoval na princípoch trvalo udržateľného rozvoja. Bez toho bude odvetvie naďalej čeliť veľkej nedôvere verejnosti, bude sa zvyšovať kontaminácia životného prostredia a ľudského zdravia nebezpečnými chemikáliami. Podľa novembrového prieskumu organizácie Eurobarometer až 93,3 percenta Európanov je presvedčených, že chemikálie majú dosah na ich zdravie. Horšie sa umiestnila už len radiácia," konštatuje M. Hojsík.
StoryEditor