Tlak nemeckých ekonómov a politikov v otázke dlhšieho pracovného týždňa a kratšej dovolenky rastie. Dohoda odborárskych zväzov o zvýšení počtu pracovných hodín z 35 na 40 v dvoch závodoch priemyselného gigantu Siemens AG rozpútala v Nemecku úvahy, či by takéto celoplošné opatrenie nezvýšilo produktivitu a neusporilo náklady na prácu. O radikálnu zmenu v tejto oblasti žiadajú v súčasnosti viaceré nemecké organizácie, ktoré sa obávajú odlevu pracovných síl na trhy strednej Európy. Odborári chcú však tvrdo bojovať za zachovanie 35-hodinového pracovného týždňa. Jeden z najvyšších predstaviteľov najväčšieho nemeckého priemyselného odborárskeho zväzu IG Metall Berthold Huber uviedol, že dlhší pracovný týždeň môže vyústiť do zníženia počtu pracovných miest v Nemecku, kde je jeden z desiatich ľudí bez práce.
Naopak, ekonómovia sa postavili na stranu nového návrhu, ktorý by mohol priniesť redukciu pracovných nákladov. "Tie sú v Nemecku druhé najvyššie na svete hneď po Nórsku. Nemci pracujú v medzinárodnom kontexte príliš málo," uviedol predseda opozičnej Kresťanskosociálnej únie Edmund Stoiber. "Mohli sme si to dovoliť dovtedy, kým naša produktivita na obyvateľa zotrvávala nad úrovňami ostatných priemyselných krajín. Tie časy sú však preč." Medzinárodná organizácia práce uviedla, že priemerný Nemec v roku 2002 odpracoval 1 444 hodín, kým Američan 1 815 hodín. Menej ako Nemci odpracovali len Nóri a Holanďania. Nemci majú okrem nároku na 30 dní platenej dovolenky do roka navyše 9 až 13 štátnych sviatkov. Viacerí opoziční politici naliehajú na zrušenie niektorých z nich.
StoryEditor