Vidina dôchodkového veku sotvakoho nadchýna, lebo nie je vidinou pohodlného finále života po desaťročiach práce, tak ako ju aj u nás predvádzajú spokojní penzisti. Odchodom do dôchodku nastáva uťahovanie opaskov a preratúvanie halierov. Nemuselo by to tak byť. Argumenty pre inú víziu má Július Strapek, spolumajiteľ a šéf spoločnosti Across Investment Services, obchodníka s cennými papiermi.
* Čo vás ako mladého človeka krátko po štarte do profesionálneho života vedie práve k úvahám o dôchodkovej reforme, najmä keď váhajú starší, ktorých sa týka bezprostredne?
-- Môj profesionálny život je prakticky od začiatku spätý s financiami. Dôchodková reforma, resp. úspory v dôchodkových fondoch sú motorom zdravej ekonomiky. Pretože kapitálový trh je o financiách a zároveň aj barometrom ekonomiky, a ten na Slovensku de facto neexistuje, treba hľadať príčiny tohto stavu. Jednou zo základných príčin je nedostatok dlhodobých zdrojov, ktoré by sa mali investovať na kapitálovom trhu a oživili by ekonomiku. Najdlhšie zdroje sú práve tie na dôchodkových účtoch a ja by som chcel prispieť k uskutočneniu takej dôchodkovej reformy, ktorá pomôže aj oživiť kapitálový trh. Samozrejme, tak ako na našu ekonomiku, aj na kapitálový trh sa už dnes treba pozerať v širšom pohľade. Naša ekonomika je zo dňa na deň globálnejšia -- tak ako na Slovensko prichádzajú zahraniční investori, aj slovenskí občania investujú v zahraničí.
* Keď hovoríte o dôchodkových účtoch ako prostriedkoch na podnikanie, môžete byť mnohým ľuďom podozrivý.
-- To je iba otázka marketingovej komunikácie. Dobrý produkt, a dôchodkové fondy sú výborným produktom, sa určite "chytí". Skôr vidím problém v jazyku, ktorý sa používa. Je príliš odborný a zložitý. Ďalším problémom investovania na Slovensku je aj v jeho mystifikácii. Mnohí vzdelaní ľudia si neuvedomujú ani základné pravidlo, že čím vyšší výnos, tým vyššie riziko. To sú však ľahko prekonateľné bariéry. Pred pár rokmi sa nám ani nesnívalo o mobilných telefónoch, či internete a dnes sú súčasťou nášho každodenného života. Najmä vďaka výraznej marketingovej komunikácii.
* Nebudú u nás odrádzať ľudí negatívne skúsenosti z kupónovej privatizácie a krachy nebankových finančných inštitúcií?
-- Problém privatizačných fondov a nebankových subjektov vidím v tom, že zákony reglementujúce tento typ podnikania neboli úplne gramaticky čisté. Duch zákona bol však jasný. Na Slovensku je právo veľmi ťažko vymožiteľné a často sa povyšuje forma nad obsah. Každý zainteresovaný vedel, že nebankové subjekty nelegálne podnikajú, ale nik včas nevyvodil žiadne konzekvencie. To isté sa týkalo aj niektorých privatizačných fondov. Stále vidno, že právne prostredie na Slovensku je niekedy v plienkach. Keď dvaja robia to isté, tak každý súd má na to iný názor. Podnikanie dôchodkových fondov možno posunúť do roviny fungovania podielových fondov. Pred piatimi rokmi, keď začali vznikať na Slovensku prvé štandardné podielové fondy, pri jasných pravidlách hry bola k tomuto typu podnikania nálada verejnosti negatívne naklonená. Vznikali silné asociácie s privatizačnými fondmi. Skúsenosť prvých investorov bola však pozitívna a postupne sa negatívna nálada voči podielovým fondom prelomila. Dnešný záujem o ne má rastovú trajektóriu. Fungovanie podielových fondov má jasné pravidlá hry, čím sa eliminuje priestor pre "falošnú hru" alebo "tunel", ktorého sa investori obávajú.
* Čím to, že na Slovensku veríme práci našich rúk a mozgov, ale málokto je schopný a ochotný dať zarábať svojim zarobeným a ušetreným peniazom, ako napríklad ľudia v západnej Európe?
-- Pretože stredná vrstva nemá dostatočné množstvo úspor. Ak by ich mala a chcela ich zveľaďovať, bola by nútená používať rovnaké praktiky, ako ľudia vo vyspelom svete. Ľudia na Slovensku nie sú o nič hlúpejší, keď ide do tuhého, iba sa často do takej polohy staviame. Samozrejme, dvanásť rokov je veľmi krátky čas pre oblasť investovania.
* Prečo sa o dôchodkovej reforme u nás stále veľa hovorí a v praxi málo činí?
-- Pretože úroveň našich politikov je taká aká je. Keď počúvate, ako rozprávajú o niektorých odborných témach, tak sa rozum zastavuje. Napríklad dôchodkovej reforme sa na Slovensku ako tak rozumejú politici, ktorých nezrátam ani na jednej ruke. To však nie je problém. Skutočný problém je v tom, že veľká väčšina si myslí, že tomu rozumie a nie je ochotná počúvať odborníkov.
* Nešlo by osvedčené zahraničné postupy jednoducho prebrať?
-- Ak preberáme, tak príklady z Európy, ktoré by mali byť pre nás mementom a nie vzorom. V Európe sa napríklad stále hovorí o garantovaných výnosoch z dôchodkových fondov, čo iba zvyšuje náklady reforiem a vytvára priestor pre vládne zásahy, ktoré majú retardačné účinky. Veľká väčšina ľavicových politikov žiada, aby dôchodkové fondy investovali do vládnych dlhopisov, čím sa v podstate vytvára priestor pre zvyšovanie vládnych dlhov, hoci pre mladých ľudí prakticky nemá význam investovať do dlhopisových dôchodkových fondov, ale skôr do akciových dôchodkových fondov, pretože tie v dlhodobom horizonte ponúkajú ďaleko vyšší výnos. Osvedčené postupy z Chile sa mnohokrát marginalizujú a mnohí ľavicoví politici vyťahujú pseudoargumenty, že súkromné dôchodkové fondy míňajú veľa peňazí na reklamu, a tým znižujú výnos svojim klientom (čo je úplný nezmysel) a že nakupovanie anuít -- dôchodkov -- od životných poisťovní je morálny hazard spoločnosti. Takéto úvahy možno premietnuť do každej oblasti života. Sú však úplne scestné a populistické.
* Čo hrozí, ak budeme reformu odďaľovať?
-- Každé odďaľovanie reformy znamená zvyšovanie verejného dlhu, ktorý budeme musieť niekedy splatiť. Momentálny stav na Slovensku, ale aj vo väčšine krajín, by som prirovnal k účtovným škandálom v USA. Vládni politici robia "kreatívne" účtovníctvo štátu, aby vyzerali lepšie, ako skutočnosť. Napríklad na Slovensku je dlh z dôchodkového systému niekde okolo 1 500 miliárd korún, pričom nie je vedený v účtovníctve štátu. To je približne 300 000 korún na občana. Každý odklad reformy iba zvyšuje túto sumu, čo je alarmujúce.
* Nedávno bol na Slovensku José Pinera, "otec" dôchodkovej reformy v Chile. Ako zabrali jeho argumenty?
-- José Pinera je veľmi charizmatická osobnosť, ktorá hovorí jazykom bežného človeka. Pri reforme hovorí, že ak je v tele nádor, treba ho odstrániť celý a nie iba jeho časť. O investovaní dôchodkových fondov hovorí, že nesmiete dať všetky vajíčka do jedného košíka, pretože ak vám padne košík, rozbijú sa všetky. To sú vety, ktorým rozumie každý. Dôchodková reforma, ktorú uskutočnil, je reforma úplná, prehľadná, inteligentná, vyzdvihuje slobodu voľby a je postavená na trhových princípoch.
* Prečo jeho úspešný model prijalo relatívne málo krajín?
-- Problém je v tom, že Pinera úplne odrezal rozhodovanie politikov od dôchodkového systému, a to sa politikom, ktorí rozhodujú o dôchodkovej reforme, veľmi nepáči. V Chile sa mohol každý rozhodnúť, či zostane v štátnom dôchodkovom systéme, alebo prejde do súkromného dôchodkového systému. Deväťdesiat päť percent občanov sa rozhodlo pre súkromný dôchodkový systém. Aj preto, že v súkromných dôchodkových fondoch nemajú politici žiaden vplyv, neurčujú výšku dôchodku, ani vek odchodu do dôchodku. Ak občan zomrie, jeho dôchodkový účet dedia najbližší príbuzní. Všetky ostatné modely dôchodkovej reformy sú len čiastočné reformy, neúplné modifikácie tej chilskej.
* Čo reforma priniesla občanovi v Chile?
-- To, že každý kto sa rozhodol prestúpiť zo štátneho dôchodkového systému do súkromného dôchodkového systému sa stal skutočným kapitalistom. Každý občan, ktorý má dôchodkový účet, vlastní malú "penzijnú vkladnú knižku", do ktorej sa mu pripisujú všetky vklady a zhodnotenia na účte. To je skutočný majetok každého Čílana. Treba povedať, že hodnota dôchodkov sa zniekoľkonásobila prechodom na súkromné dôchodkové fondy. Čílania, ktorí sa starajú sami o seba a povinne si sporia do 10 percent zo svojej mzdy na osobný účet, dostávajú dôchodok väčší ako 100 percent priemernej reálnej mzdy. U nás si "sporíme" 28 percent zo svojej mzdy v štátnej "čiernej diere" a dostávame z nej dôchodky vo výške 50 percent priemernej reálnej mzdy. Tieto čísla jednoznačne hovoria, aký neefektívny je priebežný dôchodkový systém.
* Čo už viditeľne prináša reforma Maďarovi, alebo Poliakovi, kde ju začali uplatňovať?
-- Ťažko hodnotiť, čo priniesla dôchodková reforma Maďarovi, alebo Poliakovi, pretože uplynul veľmi krátky čas na prejavenie hmatateľných výsledkov. Reformy v Maďarsku a Poľsku však považujem za neúplné a nedokončené. Určite by sa dali urobiť kvalitnejšie, ale viem, že v danom politickom prostredí je veľmi zložité urobiť úplné reformy. Napriek tomu tieto reformy sú dobrým príkladom pre celú Európu.
* Čo odporúčate dnes svojim rodičom, alebo rodičom vašich rovesníkov?
-- Súčasný dôchodkový systém prikazuje, že pracujúci musí odvádzať zo mzdy do spoločnej pokladne odvody a z tej mu budú vyplácať dôchodky. Dnes sa už ľudia dožívajú podstatne vyššieho veku, nastupujú neskôr do práce. Navyše je veľmi veľa nezamestnaných a veľa "nezamestnaných", ktorí nemusia nič odvádzať do spoločnej pokladne. Takáto jednoduchá rovnica hovorí, že už pomaly nemá kto prispievať do spoločnej pokladne a ten, kto prispieva, platí priam "výpalné". Výsledkom tejto rovnice môže byť aj to, že zajtra sa takýto systém zrúti a ľudia nedostanú svoje dôchodky. Preto treba myslieť na budúcnosť a nespoliehať sa na štát. Naši rodičia si môžu prilepšiť svoj budúci štátny dôchodok tak, že už dnes si vytvoria svoj vlastný plán sporenia na dôchodok. Treba sa obrátiť na odborníkov, pre ktorých nie je problém takýto plán narysovať.
* Ako by ste sa chceli zabezpečiť na dôchodkový vek vy osobne?
-- Využívam sporiace schémy v akciových podielových fondoch, kde si mesačne odkladám viac ako 10 percent zo svojej mzdy.
Július Strapek (1972), absolvent Ekonomickej univerzity v Bratislave, bývalý šéf správcovskej spoločnosti Tatra Asset Management, dnes spolumajiteľ a šéf obchodníka s cennými papiermi, spoločnosti Across Investment Services. Aktívne hrá sálový futbal za extraligovú Pinerolu, rekreačne squash, tenis, lyžovanie a mnohé iné športy. Rád počúva dobrú hudbu, najmä Pink Floyd, Led Zeppelin, Jethro Tull. Z filmov sa mu páči trilógia Tri farby modrá, alebo dráma O myšiach a ľuďoch. Z knižných autorov sa mu páči Kundera.
Prínos Pinerovej reformy dôchodkového systému v Chile
x Až 95 % ľudí si zvolilo nový kapitalizačný systém osobných účtov.
x 95 % ľudí je s ním spokojných.
x Zrútil sa mýtus, že len bohatí môžu vlastniť kapitál.
x Priemerný ročný čistý výnos po odpočítaní inflácie bol 10,7 %.
x Za 21 rokov nezbanktoroval ani jeden fond.
x Vzrástol hrubý domáci produkt.
x Množstvo investícií vytvorených úsporami na kapitálových účtoch viedlo k rozmachu hypoték. Dva z troch postavených domov boli financované vďaka dôchodkovej reforme.