Podľa kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa sme povinní okrem povinného prídelu tvoriť ďalší prídel do sociálneho fondu vo výške 0,5 % základu. Keďže u nás nepôsobí odborová organizácia, nemáme uzavretú vlastnú podnikovú kolektívnu zmluvu, daňové úrady nám nechcú zvýšený prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde uznať ako nákladovú položku. Je takýto postup daňových úradov oprávnený?

-- Zákon č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov rozoznáva podnikové kolektívne zmluvy uzavreté medzi príslušným odborovým orgánom a zamestnávateľom a kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, ktoré sa uzatvárajú pre väčší počet zamestnávateľov. V zmysle § 5 ods. 2 tohto zákona sú kolektívne zmluvy záväzné tak pre zmluvné strany, ako aj pre zamestnávateľov, za ktorých uzavrela kolektívnu zmluvu organizácia zamestnávateľov.
Z hľadiska hierarchického usporiadania zákon taktiež ustanovuje, že podniková kolektívna zmluva je neplatná v časti, ktorá upravuje nároky zamestnancov v menšom rozsahu než kolektívna zmluva vyššieho stupňa. Zákon teda predpokladá nadradenosť kolektívnej zmluvy vyššieho stupňa nad podnikovou kolektívnou zmluvou. Pokiaľ u zamestnávateľa nepôsobí odborová organizácia, takže nemôže uzatvárať kolektívnu zmluvu na podnikovej úrovni, je pre neho v plnej miere záväzná kolektívna zmluva vyššieho stupňa.
Uvedený všeobecný záver možno aplikovať aj na ustanovenia upravujúce tvorbu sociálneho fondu prípadne spôsob jeho použitia. V prípade, že je v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa v súlade s § 3 ods. 1 písm. b) bod 1. zákona č. 152/1994 Z. z. o sociálnom fonde v znení neskorších predpisov popri povinnom prídele dohodnutý ďalší prídel do výšky 0,5 % základu, vzťahuje sa predmetné ustanovenie na všetkých zamestnávateľov, za ktorých bola kolektívna zmluva vyššieho stupňa uzavretá, teda aj na tých, ktorí už podnikovú kolektívnu zmluvu neuzatvárajú.
Pokiaľ ide o započítavanie prídelu do sociálneho fondu do nákladov zamestnávateľa, zákon o sociálnom fonde v § 5 ods. 1 jednoznačne ustanovuje, že ako povinný prídel tak aj prídel podľa § 3 ods. 1 písm. b) tohto zákona je u zamestnávateľa, ktorého predmet činnosti je zameraný na dosiahnutie zisku, súčasťou výdavkov, resp. nákladov zamestnávateľa.
Rovnako zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v § 19 ods. 1 ustanovuje, že ak výšku výdavku limituje osobitný predpis, preukázaný výdavok (náklad) možno zahrnúť do daňových výdavkov najviac do výšky tohto limitu. V odkaze na poznámku pod čiarou sa priamo uvádza § 5 ods. 1 zákona o sociálnom fonde.
Vo väzbe na ustanovenia zákona o kolektívnom vyjednávaní, zákona o sociálnom fonde a zákona o dani z príjmov sa úhrn povinného prídelu a prídelu podľa § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom fonde dohodnutého v kolektívnej zmluve vyššieho stupňa podľa nášho názoru má zahŕňať do nákladov aj u zamestnávateľa, ktorý síce nemá uzavretú podnikovú kolektívnu zmluvu, ale je pre neho záväzná kolektívna zmluva vyššieho stupňa (Mzdové účtovníctvo, číslo: 13/2004).