Švédski muži sa totiž dožívajú v priemere o osem rokov dlhšie ako Slováci, zatiaľ čo Slovenky žijú v priemere o päť rokov menej ako ženy vo Francúzsku. Vyplýva to zo Správy o zdravotnom stave obyvateľstva, ktorú vláda prerokovala a vzala na vedomie.
Pokles úmrtnosti
Predĺženie strednej dĺžky života odborníci dávajú do súvisu s poklesom dojčenskej a novorodeneckej úmrtnosti a s poklesom úmrtnosti na choroby obehovej sústavy u obyvateľov v produktívnom veku. Podľa odborníkov z Úradu pre verejné zdravotníctvo sa na predĺžení strednej dĺžky života mohli kladne podpísať aj spoločenské zmeny po roku 1989. Na druhej strane skutočnosť, že z európskeho hľadiska sa zaraďujeme medzi priemerné krajiny pokiaľ ide o ukazovateľ stredná dĺžka života, zdravotníci pripisujú rezíduám z postsocialistického obdobia. Pre postsocialistické krajiny bol typický dlhodobo nepriaznivý vývoj strednej dĺžky života. Na ilustráciu, obyvatelia Slovenska žijú dlhšie ako Maďari, Rumuni, Bulhari, občania pobaltských krajín, Ukrajinci, Bielorusi a Rusi.
Dominujú srdcovo-cievne choroby
Podľa údajov zo Štatistického úradu najčastejšou príčinou smrti u Slovákov sú choroby obehovej sústavy (choroby srdca a ciev po celom tele) s podielom 54,5 percenta na úmrtnosti. Na stotisíc osôb pri prepočítaní na umelú európsku populáciu tak pripadá takmer 654 úmrtí z dôvodu srdcovo-cievnych chorôb, u žien je to na rovnakej štatistickej vzorke približne 430 úmrtí. Zníženie úmrtnosti pre choroby obehovej sústavy sa zaznamenalo len u ľudí v produktívnom veku. V roku 2002 tak v porovnaní s rokom 1990 došlo u 25- až 64-ročných osôb k zníženiu úmrtnosti na akútny infarkt myokardu. V rámci mužskej populácie to predstavuje 40 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov, čo je oproti roku 2000 pokles o 13,4 percenta. U žien dosiahla úmrtnosť na akútny infarkt myokardu osem úmrtí na 100-tisíc obyvateľov, čo predstavuje oproti roku 2000 pokles o 14 percent.
Rakovina
Druhou najčastejšou príčinou smrti sú onkologické ochorenia s podielom 22,3 percenta. V roku 2000 sme na Slovensku zaznamenali u mužov 10 971 nových prípadov rakoviny, u žien to bolo 9 935 nových prípadov. Najčastejšou onkologickou chorobou sú u mužov pľúcne nádory, na druhom mieste je to kolorektílny karcinóm a na treťom mieste sú to kožné onkologické ochorenia. U žien sa najčastejšie vyskytujú nádory prsníka, nasledujú kožné rakovinové ochorenia a na treťom mieste je rakovina konečníka. Vo vekovej skupine 25 až 64 rokov má však úmrtnosť na rakovinu klesajúcu tendenciu. Z hľadiska vývoja zdravotného stavu obyvateľstva zaznamenávame už dlhší čas nepriaznivé ukazovatele pri počte chorých na cukrovku. V roku 1990 sme evidovali spolu 195 805 chorých na diabetes melitus, v roku 2002 to bolo už 272 496 chorých osôb. V prepočte na 100-tisíc obyvateľov sme v roku 1990 mali 3 687 chorých ľudí na diabetes melitus, v roku 2002 toto číslo povyskočilo až na 5 065 chorých.
Reakcie
V reakcii na zverejnené údaje Úradu pre verejné zdravotníctvo poslankyňa parlamentu Mária Majdová (KDH) ocenila, že sa predĺžila stredná dĺžka života u občanov Slovenska. Podľa nej sa z toho dá usudzovať, že sa zlepšila zdravotná starostlivosť o občanov. Na druhej strane však upozornila na zvyšujúci sa počet prípadov cukrovky u detí a tiež problémy pri vakcinácii detí. Poslanec Milan Urbáni (ĽS-HZDS) povedal, že na zdravotný stav obyvateľstva nemá vplyv len zdravotníctvo, ale aj sociálne postavenie obyvateľstva a výživa. "Dôležité je, čo si môžu ľudia dovoliť kúpiť zo svojich príjmov, aké druhy potravín," zdôraznil Urbáni. V tejto súvislosti upozornil na klesajúcu spotrebu mlieka a mliečnych výrobkov a tiež ovocia a zeleniny u detí a dôchodcov. Riaditeľka Svetovej zdravotníckej organizácie - Slovensko Darina Sedláková si myslí, že aj keď sa sleduje ukazovateľ stredná dĺžka života, málo sa hovorí o dĺžke života bez choroby alebo bez zdravotného postihnutia. V dĺžke života prežitom v plnom zdraví zaostávame za svetom o viac než desať rokov. Podľa Sedlákovej to znamená, že zdravotná starostlivosť o chorých sa zlepšuje, ale nedostatočná je prevencia a ochrana zdravia.
Hrubá miera úmrtnosti v SR | ||
Rok | Absolútny počet | Na 100 000 obyvateľov |
1999 |
52 402 | 9,7 |
2000 |
52 724 | 9,8 |
2001 |
51 980 | 9,7 |
2002 |
51 532 | 9,6 |
Zdroj: UZIŠ, Úrad verejného zdravotníctva SR |