Prezident SR Rudolf Schuster a zástupcovia klientov skrachovaných nebankových inštitúcií sa na včerajšom stretnutí v Košiciach zhodli na tom, že problém poškodených by sa mal riešiť podobne ako v Českej republike, t. j. formou prijatia zákona o ich čiastočnom odškodnení. Zároveň sa dohodli, že prezident zorganizuje spoločné stretnutie, na ktorom sa zúčastnia predseda vlády, predseda parlamentu a predstavitelia príslušných rezortných ministerstiev. Poznamenal, že existuje uznesenie NR SR z minulého roku, ktoré hovorí o potrebe nájsť vhodné riešenie aspoň pre čiastočné odškodnenie, pričom on bude trvať na tom, aby sa plnilo.
Podľa predsedu občianskeho Združenia klientov Horizontu a BMG Investu Ladislava Skálu by nemalo ísť priamo o prostriedky mimo štátneho rozpočtu. Ako jednu z alternatív uviedol možnosť odškodniť klientov prostredníctvom úrokov získaných z pôžičiek NBS, čo je forma, akou sa odškodňovali napr. obete holokaustu v Nemecku. Časový horizont odhadol na 5 -- 10 rokov. Skála zároveň ocenil, že prezident ako jediný predstaviteľ SR zareagoval na to, že treba odškodniť 300-tisíc poškodených.
Zdá sa však, že Ministerstvo financií SR má na odškodňovanie klientov nebankových subjektov už dávnejšie vyhranený názor a vo svojom stanovisku zverejnenom po včerajšom rokovaní zástupcov klientov nebankových subjektov s prezidentom uvádza, že nepovažuje za možné akceptovať požiadavky na kompenzáciu vkladov občanov v tzv. nebankových subjektoch, pretože takáto kompenzácia:
˙ nemá oporu v platných zákonoch,
˙ bola by nespravodlivá, pretože dôsledky riskantného nakladania s úsporami zo strany asi 5 % občanov by musela zaplatiť veľká väčšina daňových poplatníkov, ktorí so svojimi peniazmi nakladali uvážlivo a zodpovedne,
˙ vytvárala by do budúcnosti obrovské riziko očakávania opakovania takejto kompenzácie zo strany štátu, čo by viedlo k enormnému riziku opakovaného vzniku a rozmachu takéhoto typu tzv. nebankových subjektov a k opakovanému neuváženému a riskantnému nakladaniu s peniazmi zo strany občanov,
˙ bola by aj technicky veľmi náročná, pretože nedostatočná evidencia a dokumentácia o činnosti týchto subjektov by zrejme neumožnila (a ak áno, tak len za cenu enormných nákladov) rozlíšiť, ktorý vkladateľ bol v skutočnosti postihnutý a v akej miere, pretože niektorí vkladatelia inkasovali výnosy, iní ich znova reinvestovali do tých istých spoločností a pod.
MF SR nemôže súhlasiť s argumentmi používanými na zdôvodnenie potreby kompenzácie občanov, ktorí vložili peniaze do tzv. nebankových subjektov. Napríklad zdôvodňovanie kompenzácie konštatovaním, že občania, ktorí vložili do týchto subjektov peniaze neurobili nič protizákonné, pretože ak by takáto logika mala platiť, tak potom by štát nekompenzoval len nezákonné dôvody krachu a bankrotu, kým všetky bankroty, ku ktorým došlo bez porušenia zákona (napr. v dôsledku zlého podnikateľského zámeru, zlého odhadu budúceho vývoja, zmeny vo vonkajších podmienkach), by musel štát kompenzovať. Takýto postup by viedol k veľmi rýchlemu krachu verejných financií a je v rozpore so základnými princípmi fungovania trhovej ekonomiky, ale aj elementárnej logiky.
StoryEditor