Fond národného majetku po viac ako sto dňoch od zostavenia vládnej koalície má tiež takmer celú novú zostavu vedenia. Až na vás, pán prezident, koalícia i opozícia nominovala 12 nových ľudí do orgánov fondu a jeho vedenia. Je to dobrý signál pre vašu prácu?
KOJDA: -- Treba naozaj povedať, že na rozdiel od minulosti sú dnes vo vedení fondu tak zástupcovia koalície, ako aj opozície. Presnejšie, opozícia prijala ponuku nominovať svojich ľudí do orgánov fondu, čo v predchádzajúcich rokoch nebolo. Dokonca dnes predsedníčkou dozornej rady je zástupkyňa opozičného HZDS a máme tam aj zástupcu KSS. Môžem povedať, že sa nám zatiaľ pracuje dobre, máme pozitívne skúsenosti a sú už prvé výsledky.
Prejaví sa to na činnosti fondu a plnení jeho úloh?
-- Pokiaľ ide o fond a jeho úlohy, tu je otvorenou otázka, ako sa bude meniť predovšetkým zákon o veľkej privatizácii predovšetkým vo vzťahu k tzv. prirodzeným monopolom. Nevieme, či sa tie akcie budú predávať, v akom množstve a akým spôsobom. To bude pre činnosť FNM v nasledujúcom období rozhodujúce.
Pán viceprezident Végh, ste delegovaný za Stranu maďarskej koalície ako druhý muž fondu. Aký je váš názor?
-- Súhlasím s prezidentom, najmä pokiaľ ide o nomináciu opozície. Je naozaj dôležité, aby v dozornej rade boli aj predstavitelia opozície. Je v našom záujme, aby bol celý proces činnosti fondu transparentný. Nebránime sa, aby bol spôsob narábania s majetkom kontrolovaný čo najširším politickým spektrom.
Nebojíte sa, že na čele dozornej rady je predstaviteľka najsilnejšieho opozičného hnutia HZDS?
-- Určite nie.
Vyplýva to z pocitu vedomia, že HZDS zohralo kľúčovú úlohu pri privatizácii v minulosti a myslíte si, že aj kvôli tomu budete spolu dobre kooperovať?
KOJDA: -- V čase Mečiarových vlád sa predal najväčší majetok a z tohto obdobia máme aj najväčší počet sporov a súdov. Zaviedli sme však určité pravidlá do činnosti fondu, medzi ktorými je aj audit jeho činnosti, ktorý robí vždy jedna z agentúr patriacich do veľkej päťky, dnes veľkej štvorky. Preto nemám obavy zo spolupráce orgánov fondu vrátane dozornej rady.
Chcete tým naznačiť, že fond funguje už len ako profesionálna organizácia?
-- Iste, čím však nechcem povedať, že vylučujem možné zmeny, najmä ak je zrejmé, že ide o politickú nomináciu ľudí a s vedomím, že sa bude ešte rozhodovať o veľkých podnikoch.
O to viac, že v opozícii sú diametrálne odlišné názory na privatizáciu prirodzených monopolov.
-- To je síce pravda, ale dôležitejšie než názory opozície budú názory v koalícii a zhoda v koalícii. Osobne si totiž myslím, že ak sa má dôslednejšie uhrádzať štátny dlh alebo splácať úvery so štátnymi zárukami, tak musí dôjsť k zmene zákona o veľkej privatizácii.
Pán prezident, fond však nebude len privatizovať. Dnes je jednou z jeho veľkých činností aj vyrovnávanie sa takpovediac so sekundárnym produktom privatizácie, ktorým sú pohľadávky. Sú tu stovky súdnych sporov. V bilancii za minulý rok uvádzate 860 súdnych sporov, ktoré fond viedol a vedie, stali sme sa akousi ekonomikou pohľadávok.
-- Najprv dovoľte niekoľko slov k problému pohľadávok v minulosti a o budúcich predstavách nech sa vyjadrí pán viceprezident Végh. Počas môjho pôsobenia v uplynulých troch rokoch sme sa pokúšali riešiť problém pohľadávok predovšetkým odstupovaním od zmlúv a neriešiť to súdmi. Inými slovami, prevziať späť majetok a následne ho opäť predať. Išlo o niekoľko desiatok prípadov, keď sme chceli riešiť problém pohľadávok takto. S odstupom času sme museli konštatovať, že sa nám takýto postup neosvedčil.
Prečo? Z akých dôvodov?
-- Príčiny vidím dve. Predovšetkým ide o časovo veľmi náročný postup. A po druhé, keď majetok opätovne preberáme, je väčšinou v takom stave, že je zrelý na krach alebo konkurz. Mali sme jeden prípad, keď firma mala viac exekučných podaní ako listov vlastníctva na jej majetok. Dnes preto upúšťame od odstupovania od zmlúv a od tohto spôsobu riešenia pohľadávok. Nikto predsa už nekúpi firmu, ktorá má záporné základné imanie.
Mnohí už dávnejšie požadovali, aby sa viac používala metóda konkurzov?
-- Osobne budem oveľa viac dnes presadzovať práve konkurzy. Najmä kvôli tomu, že sa celá procedúra prenáša na súdy a tam je fond už len jedným z účastníkov konania.
Prečo ste nešli viac práve cestou konkurzov? Čo vám v tom bránilo?
-- Použili sme aj túto metódu. Svedčí o tom viac ako dvesto konkurzov, v ktorých sme aktívni. Skôr som chcel zdôrazniť, že budeme už omnoho opatrnejší pri odstupovaní od zmlúv.
Pri pohľade na tie stovky súdnych sporov je zrejmé, že je v nich utopený veľký majetok. Ide zhruba o 10 miliárd.
-- Väčšina prípadov, ktoré sú na súde, viac ako 60 percent, je riešených konkurzným konaním, čo znamená, že časť prostriedkov z nich fond dostane späť. Dnes by už počet pohľadávok mal ubúdať, ale aj tak to chce svoj čas. Konkurzné konanie trvá minimálne jeden a pol roka. Tu hovoríme o starých zmluvách. Keď sme firmy my predávali, tak sa výnimočne predávali na splátky. Väčšinou išlo o firmy, o ktoré bol veľmi malý záujem. Naproti tomu všetky veľké predaje sa robili jednorazovo. Tam sa problém pohľadávok takmer nevyskytoval. Do dvoch rokov predpokladám pokles problému pohľadávok.
Objem pohľadávok Slovenskej poisťovne bol približne rovnaký ako objem pohľadávok fondu. Nedávno však poisťovňa uviedla, že z pôvodných 11 miliárd bolo neskôr 9 a z nich už zostala dnes reálne vymožiteľná len asi miliarda.
-- Nemám po ruke presné číslo, ale pokiaľ viem, dosiaľ sme dosiahli pod osem percent uvedenej sumy uznaných pohľadávok. Chcem však zopakovať svoje stanovisko, že pri možnom predaji nebudem podporovať predaje pohľadávok v sume do jedného percenta ich hodnoty.
Aký má na to názor nový predseda Výkonného výboru FNM pán Végh?
-- Doterajšie skúsenosti s vymáhaním pohľadávok nám ukazujú, že ide o zložitý proces. Navyše fond nemá technické ani personálne možnosti, akými disponujú napríklad banky, aby sa mohol účinne venovať tomuto procesu. Preto je logické, že fond zvažuje, ako s nimi bude v budúcnosti nakladať. Jednou z foriem, ktoré nám zákon umožňuje, je ich postúpenie prostredníctvom tendrov. Čo sa týka ceny, za ktorú budeme ochotní pohľadávky predať, musíme sa najprv dohodnúť na najnižšej akceptovateľnej hranici. Ak v tendri túto cenu nedosiahneme, budeme zvažovať využitie externých právnych služieb, ktoré zabezpečia vyššiu kvalitu vymožiteľnosti pohľadávok.
Tie budú však určite drahé.
-- Samozrejme, v takom prípade musíme analyzovať prípad od prípadu, aby sme vedeli, kde to bude účelné. Inými slovami, treba vždy skúmať, aký ekonomický dosah ten-ktorý prípad bude mať.
KOJDA: -- Chcem doplniť, že našou snahou bude ukončovať zmluvné vzťahy pri tých prípadoch, o ktorých ste hovorili. To znamená maximálne zastaviť rast pohľadávok. Ponúkli sme možnosť kupujúcim, ktorí majú rozložené splátky, zaplatiť dopredu, aby sa zmluvný vzťah čo najskôr ukončil a žiadna ďalšia pohľadávka nevznikla. Musím poznamenať, že za tento postup, napriek tomu, že je z nášho pohľadu ekonomický, sme boli neraz kritizovaní.
Minulý rok bol uverejnený zoznam veľkých firiem, ktorým ste niektoré splátky odpustili...
-- Naopak. Ide práve o tie prípady, o ktorých som hovoril. Nešlo o odpustenie. Boli to firmy, ktoré niekoľko rokov vzorne splácali svoje záväzky. Nič sme im neodpustili, ale, naopak, sme ich zaviazali, aby väčšiu časť dlžoby voči fondu zaplatili jednou splátkou a zostávajúcu, menšiu časť, investovali do firiem. Poviem príklad. Ak niekto splatil povedzme 80 miliónov zo 100, zo zostávajúcich 20 miliónov musí väčšiu časť splatiť naraz a ten zvyšok vo veľmi rýchlom slede. To znamená v priebehu jedného až dvoch rokov preinvestovať do firmy. Bol to určitý bonus za plnenie zmluvných podmienok. Na druhej strane, keď sme vypočítali súčasnú hodnotu tých platieb, ktoré by inak na fond prichádzali ešte ďalších 5 -- 6 rokov, tak sa dostaneme k nižším sumám ako sme reálne od týchto kupujúcich získali.
Prečo ste uverejnili iba niekoľko z tých firiem, napríklad Chemosvit? Určite ich bolo viac. Nemyslíte si, že by bolo dobré, keby sa objavil úplný zoznam firiem, ktorým ste dopriali takýto "investičný bonus"?
-- Tu ide o zmluvné vzťahy dvoch strán a akékoľvek zverejnenie týchto vzťahov by nám mohlo kedykoľvek v budúcnosti robiť problém. Neuverejnili sme ani spomínané prípady. Tie sa dostali na verejnosť len preto, že patria k najväčším a ich predaj schvaľovala vláda. Preto aj zmenu zmluvných podmienok opäť schvaľovala vláda. Tak sa dostali aj na verejnosť. Prostredníctvom vládnej internetovej siete govnet.
Pán viceprezident, hovorili ste o tom, že sa pripravujete na riešenie problému pohľadávok. Vieme o troch balíkoch, ale v materiáli fondu, ktorý reaguje na článok HN, sa uvádza, že je pripravený celý mechanizmus odpredaja pohľadávok. Čo možno pod tým rozumieť?
-- Máme už pripravený zoznam pohľadávok, ktoré prichádzajú do úvahy na predaj. Ich bonita bola ocenená renomovanou zahraničnou firmou a sú zoradené do určitých balíkov, v ktorých by sa mali predávať. Nový Výkonný výbor FNM sa v súčasnosti oboznamuje s pripravovaným procesom, počínajúc zoznamom, pokračujúc genézou ich vývoja a oceňovania, až po fakt, v akom stave sú dnes. Medzičasom došlo aj k niektorým zmenám. Pohli sa napríklad konkurzy, a tie bude treba aktualizovať.
Predpokladám, že po prehodnotení tento proces bude pokračovať.
KOJDA: -- Treba zdôrazniť, že spôsob predaja pohľadávok nám určuje zákon. Je to len verejná súťaž alebo dražby. Nejaké iné formy, akési mačkopsy, sa nedajú uskutočniť. Zákon nám jasne stanovuje, čo je verejná súťaž a čo je dražba.
Takže žiadny iný mechanizmus neprichádza do úvahy?
-- Nie, neprichádza.
Aká je celková suma majetku utopeného v pohľadávkach FNM? Slovenská konsolidačná eviduje okolo 106 miliárd, Slovenská poisťovňa ich mala na začiatku ocenených do 11 miliárd korún, Sociálna poisťovňa okolo 9 miliárd...
-- V tejto súvislosti nie je podstatný iba objem pohľadávok, ale najmä fakt, koľko z nich vie fond reálne získať späť. Preto je pre nás dôležité, aby sa urobila ďalšia novelizácia zákona o konkurze a vyrovnaní. Už tá prvá priniesla síce niektoré hmatateľné zmeny v smere stransparentnenia celého procesu a najmä, aby sa pohľadávky ešte rýchlejšie dali riešiť najmä konkurzmi a začínajú sa už o ne zaujímať dokonca aj zahraničné firmy. Chcú tak kupovať čistý majetok, ktorý nemôže byť zaťažený žiadnymi záväzkami, ako sa nám často stávalo v minulosti, keď sa kupovali a predávali akcie alebo celé firmy. Konkurz je preto najjednoduchší a najčistejší spôsob riešenia aj pohľadávok.
Čo by ste chceli ešte v ďalšej novelizácii zákona o konkurze a vyrovnaní presadiť?
-- Už pri predchádzajúcej novele zákona sme navrhovali, aby sa v ňom špecificky definovali pohľadávky FNM, aby sa uspokojovali oddelene. Náš návrh neprešiel kvôli veľkým legislatívnym zmenám, ktoré by si vyžadoval. Podľa niektorých expertov išiel by až po zmenu ústavy. Dnes by som však dal v zákone ešte väčšiu právomoc rade veriteľov. Teda tým, voči ktorým je firma zadlžená. Klasický príkladom pre takúto zmenu je prípad Pratex Čadca. Koľko iniciatívy sme vyvinuli v snahe obhajovať záujmy veriteľov a napriek tomu je dnes firma vytunelovaná a zamestnancom dlhuje 9 miliónov korún. Po niekoľkých rokoch súdnych sporov sa nakoniec potvrdil náš názor, ktorý sme mali od začiatku, že celý majetok by sa mal vrátiť do pôvodnej firmy. Bohužiaľ, dnes to už Pratexu nepomôže a nepomôže tomu ani konkurz, pretože je tam všetko rozpredané. Nám preto ide o právomoci rady veriteľov.
Máte svojho zástupcu aj v Slovenskej konsolidačnej?
-- Áno, je tam zmluvný vzťah a náš zástupca je tam na to, aby strážil záujmy fondu a naše pohľadávky.
Nemyslíte si, že Slovenská konsolidačná je málo aktívna pri riešení problému pohľadávok?
-- Neviem to dnes kvalifikovane posúdiť. Už aj preto, že spravuje omnoho väčší rozsah pohľadávok ako my a má to omnoho komplikovanejšie. Okrem toho si myslím, že boli pri jej zriaďovaní nastavené zlé parametre, zlé a nesprávne vysoké očakávania bez toho, aby sa najprv urobili správne analýzy.
Novým prezidentom Slovenskej konsolidačnej je dnes bývalý štátny tajomník ministerstva financií Viliam Vaškovič, ktorý kedysi pracoval aj vo FNM?
VÉGH: -- Je to pozitívny fakt, ale nemôže rozhodujúcim spôsobom ovplyvniť realitu. Na Slovenskú konsolidačnú prešli tie pohľadávky, s ktorými banky v predchádzajúcom období nevedeli pohnúť, najmä pokiaľ ide o úvery v kategórii 4 a 5 , kde išlo o vysoko sporné pohľadávky. Takže súhlasím s tým, že niektoré očakávania mohli byť vysoké, niektoré možno aj vyšli, ale väčšina bola nerealizovateľná.
Zastavme sa ešte pri súdnych sporoch a tých pohľadávkach, ktoré sú adresované voči fondu. Z nich sa dnes najviac spomínajú napríklad dosiaľ nedoriešený spor ohľadne akcií kúpeľov Sliač a Kováčová, TAZ Trnava a SIPOX, nepriznaná pohľadávka správcom v prípade štúdií Koliba a v súčasnosti pohľadávky v podobe nevyplatených úrokov za oneskorené vyplatenie dlhopisov.
-- Samozrejme, máme prípady, keď sa snažíme vymôcť svoje peniaze späť, ale mnohí z týchto predávajúcich naše kroky napadli a súdia sa s nami. Na druhej strane môžem s potešením uviesť, že sme vyhrali spor s Druhou obchodnou, a. s., o Naftu Gbely na Najvyššom súde SR, kde išlo o 180 miliónov korún. Pokiaľ ide o vyplatenie dlhopisov, to je problém. Ide o domnelé pohľadávky, ktoré my neuznávame. Počet súdnych sporov o dlhopisy rastie práve v tomto období. Vieme, že sa tu usadila jedna zahraničná spoločnosť, ktorá chce z toho získať peniaze. Naše stanovisko je jednoznačné: FNM dodržal zákonom stanovené termíny vyplácania dlhopisov. Budeme však trpezlivo čakať na konečné rozhodnutie súdu. Sme presvedčení, že fond neporušil zákon.
Nechcem hovoriť o kauzách, ale jedným z veľmi diskutovaných projektov privatizácie bol Reštitučný a investičný fond (RIF). Odhliadnuc od citlivej otázky nápravy krívd z čias kolektivizácie sa medzi odbornou verejnosťou v súvislosti s jeho privatizáciou hovorilo aj o tom, ako sa na ňom "nabalili" politické strany koalície...
-- Okolo RIF bolo naozaj veľa šumu. RIF však nepredával len FNM. V tom istom čase bežal aj jeho predaj na Slovenskom pozemkovom fonde a ten predal svoj podiel tej istej finančnej skupine. Dokonca si myslím, že lacnejšie než fond. Celá kampaň sa sústredila na to, že RIF bude vytunelovaný, že tam nezostane ani koruna, pôjde do likvidácie a zanikne. Pozrime si však, aká je realita. Prvé, čo museli kupujúci urobiť, bol verejný prísľub podľa zákona a každý, kto chcel, mohol svoje akcie v RIF predať. Po nejakom čase sa stal z RIF otvorený podielový fond a tam dnes môže každý predať svoje podiely za cenu, ktorá je oveľa vyššia než v čase, keď sa fond predával. Zvolili sme teda postup, ktorý bol transparentný, predalo sa v najvyššej cenovej ponuke, nikto to nemohol napadnúť a pre nás to bola predovšetkým jednorazová platba.
Iste, FNM je inštitúciou, ktorá má predávať. V súvislosti s RIF však išlo o veľkú zmenu filozofie privatizácie, ktorej súčasťou bola náprava krívd spáchaných komunistami (i nacistami?) pri kolektivizácii a odnímaní majetku. Veď preto museli do RIF ísť 3 percentá z ceny za každý predaj štátneho podniku, aby sa mali z čoho uplatňovať reštitučné nároky. Myslíte si, že predaj RIF bolo správnym politickým rozhodnutím?
-- Myslím, že sa tu nie celkom šťastne spojili dve veci: privatizácia a uspokojovanie reštitučných nárokov. Keď sa RIF začal privatizovať, tak sa jeho akcie začali predávať za 350 -- 360 korún. Až keď si všetci uvedomili, že po jeho privatizácii bude musieť nasledovať verejný prísľub, začala cena akcií stúpať na 700 Sk. Ale základná chyba a nespravodlivé bolo, že sa takto chcelo riešiť aj uspokojovanie reštitučných nárokov. Dať niekomu akcie s nominálnou hodnotou 1 000 Sk, keď ich reálna cena v tom istom čase bola len 700 a menej, tak to bolo nespravodlivé.
Nemáte zlé svedomie z toho predaja?
-- Čo ma mrzí je fakt, že sme to nepredali celé. Nemali sme si v RIF nechať žiadne podiely. Fond to však nemohol riešiť, to nie je a nebolo jeho úlohou. Naopak, naša cena bola ešte o sto korún vyššia -- 800 Sk za akciu. Zaráža ma však ešte jedna vec, že sa v súvislosti s RIF takmer nespomínal pozemkový fond, ktorý takisto predával. O ňom, o jeho postojoch a prístupe k predaju RIF sa však nepísalo takmer nič.
Pán Végh, jednou z často nastoľovaných otázok predstaviteľom FNM sú nominácie ľudí do orgánov firiem. Je to v kompetencii Výkonného výboru FNM, na čele ktorého teraz ste. HN majú smutnú skúsenosť, pokiaľ ide o zisťovanie mien osôb delegovaných do firiem -- zmení sa niečo?
-- Zastupovanie fondu ako akcionára v týchto firmách je veľmi dôležité a ja by som zdôraznil aj v súvislosti s témou pohľadávok. Je to dôležité najmä kvôli informáciám, ktoré potrebujeme mať o činnosti tej-ktorej spoločnosti. Dokonca sú názory, že aj v tých spoločnostiach, ktoré privatizujú a ktoré majú určité podlžnosti voči FNM, by mali byť zástupcovia fondu, aby sme vopred mohli zistiť prípadné riziko, aké môže hroziť fondu a jeho majetku a mohli včas reagovať na možné ekonomické a iné problémy. Stotožňujem sa s tým. To znamená, že nominácie či už vlastných zamestnancov alebo externe delegovaných zástupcov FNM v týchto spoločnostiach sú opodstatnené a potrebné. Títo zástupcovia FNM majú uzavretú zmluvu, ktorá ich na jednej strane oprávňuje, no na druhej strane zaväzuje konať v záujme fondu.
Sú tam nominovaní na základe politických dohôd, podľa koaličného kľúča?
-- Nie, to určite nie. Musia mať odborné predpoklady.
Môžete povedať približné počty ľudí, ktorých chcete nominovať či vymeniť?
-- Nepoznám ešte presný harmonogram týchto výmen a ani neviem, kde ide o ľudí zamestnaných na FNM alebo externých zástupcov fondu. Tam, kde budeme spokojní s ich prácou, kde vieme, že boli lojálni voči FNM, tam nebudeme zasahovať do nominácií.
Pán prezident Kojda, na rozdiel od pána Végha môžete povedať viac o práci ľudí zastupujúcich záujmy fondu v podnikoch a spoločnostiach...
-- Predovšetkým chcem zdôrazniť, že portfólio fondu, zoznam firiem s majetkovou účasťou FNM, je uverejnený na internete.
Nie je však presný, máte tam 131 firiem s dátumom novelizácie 21. januára 2003 a ešte je tam aj SPP, Istrochem so 100-percentnou účasťou FNM, čo už nie je pravda, vrátane energetiky. A v orgánoch fondu sú uvedení ľudia, ktorí tu už nepracujú...
-- Momentálne rekonštruujeme našu webovú stránku, tak poprosím o trochu trpezlivosti, kým sa tieto nedostatky dajú do poriadku. Ale pokiaľ ide o ľudí, ktorých nominujeme, robí sa okolo toho úplne zbytočne veľký krik. Najviac sa pritom zveličuje úloha FNM, ktorú má pri obsadzovaní týchto postov. Zabúda sa však, že do veľkých firiem s veľkým podielom štátu sa nominujú ľudia predovšetkým cez jednotlivé rezortné ministerstvá. Fond má v nich maximálne jedného človeka, väčšinou v dozornej rade, ktorým býva spravidla člen výkonného výboru fondu. Všetky ostatné posty sú nominované ministrami. Dokonca ako viem, v Slovenských telekomunikáciách nemáme už za FNM nikoho, pretože to malo byť súčasťou dohody pri predaji. To znamená, že tie počty ľudí sú iné a rozhodne nemožno hovoriť o stovkách ľudí.
Ako ste reagovali na návrhy z ministerstiev, objavili sa niektoré konflikty záujmov?
-- Doteraz sme vždy akceptovali návrhy z jednotlivých rezortov bez ohľadu na to, či išlo o ministerstvo hospodárstva, pôdohospodárstva alebo privatizácie či financií. A až na jeden prípad, kde došlo ku konfliktu záujmov, sme iné problémy nemali. Tie počty sa však stále znižujú, pretože po predaji podniku naši ľudia z neho odchádzajú. Myslím si, že aj v HN sa objavil názor, že nechceme predávať, lebo vo firmách sedia ľudia FNM, ktorí tam chcú byť čo najdlhšie a berú za to peniaze. Keď sa však pozriete na to, čo sa tu udialo za posledné tri roky, tak musíte vidieť, že sa predali všetky banky, veľké firmy vrátane Žiaru nad Hronom.
Zostáva ešte Banka Slovakia...
-- Áno, to je jediná nepredaná banka. Tam nie je zdržanie predaja spôsobené naším konaním. Z týchto všetkých firiem už naši ľudia odišli. Pýtate sa však oprávnene na nominácie ľudí, politické pozadie návrhov, aký je postup...
Chceme, aby verejnosť vedela o postupoch štátu pri predaji štátneho majetku.
-- Nespochybňujem to. Všade, kde sme privatizovali, boli naši ľudia, ktorí po ukončení privatizácie odišli. Keď sa spustila privatizácia dopravy SAD, tak sme navrhovali, aby v orgánoch boli aj zástupcovia obcí. ZMOS tam kandiduje dvoch svojich ľudí a my to len odsúhlasíme.
Chcete povedať, že počas vášho pôsobenia na čele FNM nemáte dôvod vyjadriť nespokojnosť s ľuďmi, ktorých ste nominovali?
-- Znelo by to síce pekne, ale nie je to pravda. Vyskytli sa problémy, keď niektorí pozerali viac na rezortné záujmy, na záujmy ministerstiev alebo obcí, ako na záujmy FNM. Dnes, po výmene v orgánoch FNM, dochádza, samozrejme, k väčšiemu pohybu ľudí a výmenám nielen tu, ale aj v podnikoch. Najmä pokiaľ ide o prirodzené monopoly, ako napríklad energetiku. Tam konáme v zmysle návrhov príslušných ministerstiev, a nie z vlastnej iniciatívy.
Koalícia sa dohodla na vašom zotrvaní na poste šéfa FNM. Na rozdiel od niektorých vašich predchodcov nemáte ani v médiách zlý imidž.
-- Vždy som sa snažil riešiť problémy cestou hľadania kompromisov, aby sme sa vyhli silovým riešeniam problémov. Možno je to dôsledok toho, že aj napriek niektorým našim nedostatkom vždy napokon prevážil pozitívnejší obraz o činnosti FNM. O to sa chcem snažiť aj naďalej. Už som o tom hovoril aj s novými ľuďmi vo vedení, najmä s pánom Véghom. Nechcel by som, aby sme išli cestou násilných riešení v práci fondu. Mali by sme nájsť vždy dohodu aj pri hlasovaniach, ktoré budú tesné alebo patové. Niekedy to budú aj bolestivé rozhodnutia, ale taký je už život.
Akú perspektívu má FNM, dokedy si myslíte, že ešte bude existovať? Nie je tu už pridlho, ak zoberieme do úvahy názory niektorých renomovaných ekonómov, ktorí presadzovali rýchlu privatizáciu a nevidia v existencii fondu žiadny zmysel? Nemecký Treuhand už napríklad takmer neexistuje.
-- Zatiaľ je ťažko ohraničiť časový horizont existencie fondu. Určite však príde čas, keď zanikne a zvyšok jeho agendy prevezme napríklad jeden z rezortov. To všetko však závisí od politikov, ktorí si musia povedať, ako rýchlo sa bude privatizovať. Máme tu ešte autodopravu, SAD, teplárne a pôdohospodárstvo. To všetko čaká na privatizáciu. Nesmieme zabúdať, že sú tu ešte záväzky fondu, ktoré musí niekto prevziať. Ide o záväzky do výšky takmer sto miliárd korún. Kto ich bude spravovať a obhospodarovať? Ide o súdne spory aj v zahraničí, záväzky, ktoré bude treba skôr alebo neskôr vyplatiť. Navyše je tu predstava, s ktorou súhlasím, že z výnosov privatizácie treba splácať štátny dlh. To všetko sa však musí rozhodnúť na politickej úrovni.
Krátke curriculum - Kojda, Végh
Jozef Kojda (36) SDKÚ, absolvent VŠ ekonomickej v Bratislave. Pôsobil na Ministerstve pre správu a privatizáciu národného majetku SR, na Magistráte v Bratislave -- ako šéf sekcie stratégií a koncepcií. Od decembra 1999 vo funkcii prezidenta FNM, v ktorej bol potvrdený v januári 2003.
Daniel Végh (35) SMK, je ekonóm, pôsobil v bankovníctve, naposledy ako vedúci oddelenia analýz pobočkovej siete OTP Banka Slovensko. Je novým viceprezidentom a predsedom Výkonného výboru FNM.
Orgány Fondu národného majetiku SR:
Prezídium
Ing. Jozef Kojda, 36 (SDKÚ) - prezident
Ing. Daniel Végh, 35 (SMK) - viceprezident
Ing. Juraj Plechlo, 37 (ANO)
Ing. Mikuláš Kačaljak, 42 (ANO)
Ing. Igor Grošaft, 33 (SDKÚ)
Mudr. František Stano, 36 (SDKÚ)
Milan Krajniak, 29 (KDH)
Rezsö Duray, 48 (SMK)
MUDr. Stanislav Janota, PhD. CSc. 51 (KDH)
Dozorná rada
Ing. Marta Lobotková, 47 (HZDS)
Ing. Pavol Pavlis, 42 (SMER)
JUDr. Milan Fraňa, 45 (ANO)
Laszló Hóka, 46 (SMK)
Ing. Ondrej Matej, 34 (SDKÚ)
Ing. Jozef Kriško, 57 (KSS)
Ing. Jaroslav Ivan (KDH)
Výkonný výbor FNM
Ing Daniel Végh (SMK) - predseda
Ing. Peter Huňor - podpredseda, riaditeľ, Sekcia sledovania pohľadávok
Ing. Jozef Mihálik - podpredseda, riaditeľ, Sekcia kapitálového trhu
Ing. Vladimír Dvořáček, riaditeľ, Sekcia stratégií
Ing. Anna Bubeníková, riaditeľka, Sekcia základných činností a výkonu práv akcionára
Ing. Zuzana Némethová, riaditeľka, Sekcia vymáhania pohľadávok a odstupovania od zmlúv
Ing. Ján Ďurana, riaditeľ, Sekcia reštitúcií a bezodplatných prevodov
Ing. Jozef Jurica, riaditeľ, Sekcia prípravy a realizácie predajov
Ing. Anton Brath, riaditeľ, Sekcia právnej kontroly a sťažností
Ing. Jarmila Repássyová, riaditeľka, Sekcia ekonomiky
Mgr. Ing. Marián Karkuš, riaditeľ, Sekcia logistiky
Výdavky FNM SR v roku 2002 (v mil. Sk)
Príjemca finančných prostriedkov*Účel *Suma
MF SR*splatenie štátneho dlhu v roku 2002* 50 000,00 mil. Sk
MF SR*spätné odkúpenie štátnych dlhopisov vo vlastníctve VÚB,a.s*9 100,00
MF SR*koncepcia reformy sociálneho poistenia*61 715,66
MF SR*za cenové rozdiely pri dodávkach tepla a úžit. vody 1997-98*645,53
MF SR*štátne záruky za MF SR* 4 599,08
MF SR*Slovenská televízia a Slovenský rozhlas*217,67
MŠ SR*rozvojové programy*559,31
MZ SR*záväzky zdrqavotníckych zariadení a zdravotných poisťovní*3 685,00
MDPT SR*oddlženie podnikov rezortu (staré dlhy ŽOD)*3 115,00
MZV SR*za koncepciu externej integračnej komunikácie*40,00
KBB š.p.ú.*kompenzácia za rozdelenie federálneho majetku*1 072,77
Obce*kompenzácia nákladov miest a obcí za plynové zariadenia* 4 081,24
OÚ Malacky*rozvojový program Priemyselný park Záhorie*45,00
MŽP SR*Štúdie pre umiestnenie priemyselných parkov*10,10
Úrad geodézie, kartografie a katastra SR*zavedenie katastra na internet *26,86
MP SR*za zrušenie Štátneho podporného fondu pôd. a potrav.*1 234,59
MZ SR*za zrušený Štátny fond zdravia* 30,83
* Fond náhradného výživného * 5,00
*Zvýšenie základného imania obch. spol. ktorých akcionárom/spol. je FNM*141, 82
*Splatenie úveru so štátnou zárukou pre FNM SR - JP Morgan Chase*11 460,72
*Novácia záväzkov vyplývajúcich z dlhopisov FNM SR*4 879,28
*Nákup maj. účastí s predkup. právom FNM (PPC a.s.)*540,00
*Nákup maj. účastí s predkup. právom FNM (SE, a.s. , Slov. elektr.-prenosová
sústava, a.s., Tepláreň Kosšice, a.s.)* 2 608,68
*Za náklady emisie a splatenia dlhopisov FNM a ich výnosov*207,25
*Za úhradu nákladov spojených s privatizáciou *1 795,39
*Náklady spojené s činnosťou FNM SR*105,77
*Ostatné * 388,94
_____________________________________________________________________________
Spolu*162 311,49 mil. Sk
Zdroj FNM SR