Vo všeobecnosti platí, že vlastníci nehnuteľností sú povinní správcovi dane podať do 31. januára príslušného zdaňovacieho obdobia priznanie na daň z nehnuteľnosti. I keď daň z nehnuteľností sa u nás uplatňuje už od 1. januára 1993, ktorú do príslušného rozpočtu mesta a obcí realizuje nespočetné množstvo fyzických a právnických osôb (cca 2,4 mil.), mnohí daňovníci, ktorí svoj nehnuteľný majetok v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach priznali, sú aj v súčasnom období zneistení, či majú aj na rok 2003 priznanie k dani predložiť. Stáva sa i to, že niektoré fyzické a právnické osoby povinnosť predloženia priznania k dani z nehnuteľností stotožňujú alebo zamieňajú s povinnosťou predloženia majetkového priznania, ktoré upravuje ustanovenie § 40 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov. Majetkové priznanie mali do 31. októbra 2002 predložiť fyzické osoby, ktoré majú v Slovenskej republike trvalý pobyt alebo povolenie na trvalý pobyt s uvedením majetku, ktorý vlastnia na území nášho štátu alebo v zahraničí.
Majetkové priznanie sa predkladá príslušnému daňovému úradu, nie obecnému úradu, ktorý spravuje daň z nehnuteľností. Keďže priznávanie dane z nehnuteľností je v daňovom priznaní oproti priznávaniu iných daní podstatne rozdielne, v tomto príspevku sa už teraz budeme zaoberať povinnosťou predkladania daňových priznaní na zdaňovacie obdobie roka 2003 napriek tomu, že termín na predloženie priznania je zákonom určený najneskôr do 31. januára 2003. Poukážeme aj na niektoré prípady spracované formou otázky a odpovede a na skutočnosti vzťahujúce sa na predchádzajúce zdaňovacie obdobia. Pri predkladaní daňových priznaní na daň z nehnuteľností platí iný režim ako pre iné dane. V porovnaní napr. s daňou z príjmov sa priznania nepredkladajú každý rok, ale tak, ako to určuje ustanovenie § 16 zákona č. 317/1992 o dani z nehnuteľností.
I. 1. Povinnosť predloženia priznania na rok 2003
Daňové priznanie k dani je povinný podať každý, komu v súlade so zákonom o správe daní alebo iným hmotnoprávnym daňovým predpisom vzniká daňová povinnosť, ale aj ten, koho na jeho podanie vyzve správca dane. Povinnosť predkladania daňového priznania na daň z nehnuteľností upravuje ustanovenie § 16 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností v znení neskorších predpisov. V roku 1993, keď zákon o dani z nehnuteľnosti nadobudol účinnosť, bol daňovník povinný príslušnému správcovi. Dane priznanie k dani podať do 15. marca 1993. Tí daňovníci, ktorí v roku 1993, prípadne v neskorších zdaňovacích obdobiach, riadne podali daňové priznanie, boli v ďalších rokoch povinní podať priznanie len vtedy, ak u nich nastali zmeny v okolnostiach rozhodujúcich pre vyrubenie dane, alebo ak ich na to správca dane vyzval (§ 16 ods. 2 zákona č. 317/1992 Zb.) Za zmeny v okolnostiach rozhodujúcich na vyrubenie dane sa nepovažujú zmeny sadzieb dane ani zmeny koeficientov, ktoré sa vykonali novelami zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností. Zmeny sadzieb dane z nehnuteľností môže v súlade so splnomocňovacími ustanoveniami zákona o dani z nehnuteľností vykonať aj správca tejto dane. Ak napr. v porovnaní s rokom 2002 alebo predchádzajúcimi rokmi dôjde na rok 2003 k zmene výšky sadzieb dane z nehnuteľností z toho dôvodu, že správca dane využije zákonné splnomocnenie na ich úpravu, prípadne správca dane využije splnomocnenie aj na úpravu koeficientov, ktorými sa sadzby dane z nehnuteľností násobia, daňovník nie je povinný daňové priznanie podať, ak ho na podanie priznania správca dane nevyzve. Zmeny sadzieb dane alebo koeficientov na rok 2003 v porovnaní s inými zdaňovacími obdobiami môže daňovník zistiť zo všeobecne záväzných nariadení obcí o dani z nehnuteľností na rok 2003, ktoré správca dane iným spôsobom daňovníkom neoznamuje. Všeobecne záväzné nariadenie obce o dani z nehnuteľností na rok 2003, v ktorom správca dane určí sadzby dane z nehnuteľností, koeficienty na ich prenásobenie, poskytnutie úľav z dane z nehnuteľností, a iné skutočností určené zákonom o dani z nehnuteľností, musí byť schválené a vyvesené do 15. decembra 2002.
Je správca dane povinný vydať všeobecné záväzné nariadenie obce o dani z nehnuteľností aj na rok 2003, keď oproti zdaňovaciemu obdobiu roka 2002 sa sadzby dane z nehnuteľností nemenia?
-- Áno. Obce sú samostatné samosprávne územné celky Slovenskej republiky, ktorým ukladať povinnosti alebo zasahovať do jej oprávnení možno len zákonom. Zákon č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností okrem iného splnomocnil obce aj na úpravy základných sadzieb dane z nehnuteľností, úpravy koeficientov, ktorými sa sadzby dane násobia, a poskytovanie daňových úľav, pričom však ustanovil, že výšky sadzieb dane z nehnuteľností, zníženie koeficientov, ale aj poskytnutie úľav určí obec každoročne všeobecne záväzným nariadením obce tak, aby nariadenie obce bolo účinné od 1. januára príslušného zdaňovacieho obdobia. Všeobecne záväzné nariadenie obce o dani z nehnuteľností je správca dane podľa § 6 ods. 6, § 11 ods. 8, § 11e ods. 7 a § 12, ods. 5 citovaného zákona č. 317/1992 Zb. povinný vydať každý rok napriek tomu, že sadzby dane z nehnuteľností, prípadne úprava koeficientov alebo poskytnutie úľav z tejto dane zostávajú napr. na rok 2003 v porovnaní s rokom 2002 v rovnakej výške.
Ak správca dane vo všeobecne záväznom nariadení obce o dani z nehnuteľnosti na rok 2003 uvedie povinnosť predloženia daňového priznania pre všetkých daňovníkov, považuje sa táto skutočnosť ako výzva pre daňovníkov na predloženie priznania?
-- Nie. Ak správca dane za príslušné zdaňovacie obdobie požaduje predloženie priznania k dani z nehnuteľnosti každým daňovníkom, postupuje pritom podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, pričom na podanie priznania je správca dane povinný vyzvať každého daňovníka osobitnou výzvou, v ktorej určí primeranú lehotu na predloženie a poučí ho o následkoch spojených s nepredložením daňového priznania alebo nedodržaním primeranej lehoty.
2. Podávanie priznania pri zmene počtu alebo druhu nehnuteľnosti
Daňovníci, ktorých nehnuteľný majetok sa zmenil tak, že to bude má vplyv na sumu vyrubenej dane na zdaňovacie obdobie 2003, sú podľa § 16 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností povinní podať daňové priznanie do 31. januára 2003. Ak daňovník vie, že tento termín nemôže z určitých dôvodov dodržať, môže podľa § 38 zákona č. 511/1992 Zb. správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov podať príslušnému správcovi dane žiadosť o predĺženie lehoty na podanie daňového priznania. Proti rozhodnutiu o predĺžení lehoty sa daňovník nemôže odvolať. Taktiež daňové priznanie na rok 2003 sú povinní podať tí daňovníci, ktorých nehnuteľnosti sa nezmenili, avšak na podanie daňového priznania ich vyzve tá obec, na území ktorej sa ich nehnuteľnosti nachádzajú.
3. Spoluvlastníctvo k nehnuteľnostiam
Ak je nehnuteľnosť (pozemok, stavba, byt, nebytový priestor v bytovom dome, spoločné časti bytového domu a spoločné zariadenia bytového domu alebo ich časti) v spoluvlastníctve viacerých osôb, priznanie na daň z nehnuteľností má podať každá fyzická osoba alebo právnická osoba za svoj spoluvlastnícky podiel. Ak sa spoluvlastníci dohodnú, priznanie má podať ten, ktorého dohodou určia spoluvlastníci, pričom túto skutočnosť sú písomne povinní oznámiť správcovi dane pred uplynutím lehoty (31. január) na podanie daňového priznania (§ 16 ods. 4 zákona č. 317/1992 Zb.). Správca dane nie je oprávnený skracovať termín na podanie daňového priznania. Ak však daňovník predloží daňové priznanie skôr, je správca dane povinný ho prijať.
4. Opravné daňové priznanie
Okrem riadneho daňového priznania poznáme ešte opravné a dodatočné daňové priznanie, ktorými sa v lehotách predpísaných hmotnoprávnymi daňovými predpismi alebo procesným zákonom upravujú skutočnosti, následkom ktorých sa mení suma daňovej povinnosti priznaná v riadnom daňovom priznaní. Opravné daňové priznanie nie je totožné s dodatočným daňovým priznaním. Opravné daňové priznanie môže daňovník podať pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania, t. j. pred 31. januárom 2003 (§ 39 ods. 1 zákon č. 511/1992 Zb.), ak zistí, že napr. v priznaní podanom napr. 15. januára 2003 sa pri uvedení sadzby dane, výmere nehnuteľností, druhu nehnuteľností pomýlil alebo vykonal iné nesprávnosti. V takýchto prípadoch použije správca dane pri vyrubovacom konaní opravné daňové priznanie a na predchádzajúce priznanie sa neprihliada.
5. Dodatočné daňové priznanie
Ak po 31. januári 2003 daňovník zistí, že jeho daňová povinnosť má byť vyššia, ako bola uvedená v daňovom priznaní (prípadne aj v opravnom priznaní) alebo správcom dane vyrubená, je povinný predložiť do konca mesiaca po tomto zistení dodatočné daňové priznanie. V rovnakej lehote je dodatočne priznaná daň aj splatná. Daňovník môže dodatočné daňové priznanie na daň z nehnuteľností predložiť aj v tom prípade, ak zistí, že jeho daňová povinnosť má byť nižšia, ako bola uvedená v daňovom priznaní alebo správcom dane vyrubená. Pri zistení nižšej daňovej povinnosti daňovníkom nie je procesným zákonom lehota na podanie dodatočného daňového priznania priamo určená. V takomto prípade sa aplikujú lehoty určené ustanovením § 45 zákona č. 511/1992 Zb. o zániku práva vyrubiť daň.
6. Daňové priznanie za oslobodené nehnuteľnosti
Niektoré pozemky, stavby a byty sú od dane z nehnuteľností oslobodené. Napriek tomu, priznanie sa podáva aj za oslobodené nehnuteľnosti. Daňovník, ktorý si uplatňuje nárok na oslobodenie od dane z nehnuteľností, podáva priznanie na daň z nehnuteľností každoročne, i keď pri splnení podmienok oslobodenia daň z nehnuteľností neplatí. Každoročné uplatnenie nároku na oslobodenie nehnuteľností od dane v daňovom priznaní sa vzťahuje na tých daňovníkov, ktorí vlastníctvo k takým nehnuteľnostiam, ktoré sú od tejto dane oslobodené, získali v priebehu roka 1997a v ďalších zdaňovacích obdobiach (napr. novostavby rodinných domov skolaudované v roku 1997 a v ďalších zdaňovacích obdobiach). Ak v príslušnom zdaňovacom období priznanie za oslobodenú nehnuteľnosť daňovník nepodá, nie je nehnuteľnosť oslobodená a daňovník je povinný daň zaplatiť.
Kto má na rok 2003 uplatniť nárok na oslobodenie oddane v daňovom priznaní?
-- Ten, kto v priebehu roka 1997 a v ďalších rokoch nadobudol také nehnuteľnosti, ktoré sú podľa § 4 a § 9 zákona č. 317/1992 Zb. od roku 1998 a od ďalších zdaňovacích obdobiach oslobodené od dane z pozemkov a dane zo stavieb, za ktoré sa nárok na oslobodenie v daňovom priznaní uplatňuje každoročne (napr. za novostavbu rodinného domu skolaudovanú v priebehu roka 1997, za novopostavenú školu skolaudovanú v roku 1999, ako aj za pozemok tvoriaci jeden funkčný celok so stavbou školy a pod.),
* kto v priebehu roka 2002 nadobudol taký pozemok alebo stavbu, ktorá je podľa § 4 a § 9 zákona č. 317/1992 Zb. oslobodená od dane z pozemkov alebo dane zo stavieb,
* kto v priebehu roka 2002 nadobudol byt do osobného vlastníctva vkladom do katastra nehnuteľností. Za byty, oslobodené od dane z bytov podľa § 11c ods. 1 zákona č. 317/1992 Zb., sa nárok na oslobodenie od dane z bytov neuplatňuje v daňovom priznaní každý rok. Čiže vlastník bytu, ktorý byt do vlastníctva nadobudol napr. v roku 2001 a nárok na oslobodenie od dane z bytov uplatnil v daňovom priznaní do 31. januára 2002, nie je povinný znovu v roku 2003 daňové priznanie správcovi dane prekladať.
II. 1. Priznávanie bytov
Najviac pochybností pri predkladaní daňových priznaní na daň z nehnuteľností majú tie fyzické alebo právnické osoby, ktoré na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome podľa zákona č.182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov získali byt do vlastníctva. Avšak vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v bytovom dome, ktoré získajú právnické alebo fyzické osoby prevodom, je nerozlučne spojené s podielovým spoluvlastníctvom vlastníka bytu alebo nebytového priestoru k spoločným častiam, spoločným zariadeniam bytového domu a príslušenstva, ako aj k pozemku. Veľkosť spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu sa pre každého nového vlastníka bytu vypočíta podľa podlahovej plochy bytu vo vzťahu k celkovej podlahovej ploche všetkých bytov a nebytových priestorov v bytovom dome. Fyzická alebo právnická osoba nemôže podľa platných právnych predpisov nadobudnúť vlastníctvo k bytu alebo nebytovému priestoru bez toho, aby nemala určitý spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu, ako aj na pozemku, ktorý patrí k bytovému domu. Podlahovou plochou bytu sa rozumie podlahová plocha všetkých miestností bytu a miestností, ktoré tvoria príslušenstvo bytu, bez plochy lodžií a balkónov.
2. Vlastníctvo k bytu
Vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome, ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach domu, ktoré sú nevyhnutne potrebné z hľadiska ich podstaty a bezpečnosti a sú určené na spoločné užívanie, a na príslušenstve a spoluvlastnícky podiel na pozemku, sa nadobúdajú vkladom do katastra. Nadobúdanie vlastníctva veci upravuje ustanovenie § 132 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k Občianskemu zákonníku je zákon č. 182/1993 Z. z. špeciálnym právnym predpisom upravujúcim prevod bytov a nebytových priestorov, ktorý taktiež určuje, že vlastníctvo bytu a nebytového priestoru sa nadobúda vkladom do katastra. Iba podaním návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností zo zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru podľa zákona č. 182/1993 Z. z. bez právoplatného rozhodnutia správy katastra nemožno spájať vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnostiam. Aj pri určovaní daňovníka dane z bytov, ako vlastníka bytu, sa vychádza až z právoplatného rozhodnutia o vklade. Na konanie o povolení vkladu je príslušná tá správa katastra, v ktorej územnom obvode sa nehnuteľnosť nachádza. Podľa katastrálneho zákona je správa katastra povinná o návrhu na vklad rozhodnúť do 30 dní odo dňa doručenia tohto návrhu. Správa katastra je povinná účastníkom konania do 15 dní odo dňa zápisu oznámiť, že zápis do katastra vykonala.
3. Vznik a zánik daňovej povinnosti
Ustanovenia zákona č. 317/1992 Zb. upravujú, že na vznik alebo zánik daňovej povinnosti je rozhodujúci stav k 1. januáru zdaňovacieho obdobia a na zmeny vzniknuté v priebehu roka sa neprihliada. Keďže daň z nehnuteľností sa platí na zdaňovacie obdobie, daňovníkom môžu vzniknúť problémy so splnením oznamovacej povinnosti o vzniku alebo zániku predmetu tejto dane, s určením osoby daňovníka, s uplatnením oslobodenia od dane za oslobodené nehnuteľností v daňovom priznaní a pod. vtedy, ak sa zápis o vklade nehnuteľností vykoná na správe katastra oneskorene, alebo ak správa katastra oneskorene oznámi vlastníkovi zápis o vklade. Ak sa tak stane, potom vinou správy katastra môže vlastník bytu zmeškať oznamovaciu povinnosť, ktorú podľa zákona o dani z nehnuteľností je povinný splniť, ako aj neuplatniť nárok na oslobodenie bytu od dane v daňovom priznaní v termíne určenom zákonom, v dôsledku čoho bude platiť daň a pod. Uvedené platí aj pri pozemkoch a stavbách.
4. Oslobodenie bytov
Byty v bytovom dome vo vlastníctve fyzických alebo právnických osôb sú podľa § 11c ods. 1 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností oslobodené na päť rokov od roku nasledujúceho po nadobudnutí vlastníctva podľa zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ak sa nevyužívajú na podnikanie, inú zárobkovú činnosť alebo na prenájom. Od dane z bytov sú oslobodené aj také byty, ktoré sa využívajú na rehabilitáciu a rekvalifikáciu občanov so zmenenou pracovnou schopnosťou a na poskytovanie sociálnej starostlivosti a sociálnych služieb. Daňovník uplatňuje nárok na oslobodenie od dane z bytov v daňovom priznaní, počínajúc tým zdaňovacím obdobím, na ktoré mu prvýkrát vzniká nárok na oslobodenie od dane z bytov, a to najneskôr v lehote na podanie daňového priznania za toto zdaňovacie obdobie. Ako už bolo spomínané, v ďalších rokoch nie je vlastník bytu povinný nárok na oslobodenie bytu od dane uplatňovať predložením daňového priznania. Výnimku tvoria však oslobodené byty, ktoré slúžia na rekvalifikáciu a rehabilitáciu občanov, ako aj na poskytovanie sociálnej starostlivosti, za ktoré nárok na oslobodenie v daňovom priznaní je potrebné uplatňovať každoročne. Od dane z bytov je oslobodený iba taký byt, ktorý je vo vlastníctve prvej osoby alebo osoby jemu blízkej. Čiže na rok 2003 majú povinnosť daňové priznanie predložiť tí vlastníci bytov, ktorí na zmluve o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru majú vyznačený vklad do katastra nehnuteľností s určitým dátumom roku 2002, a to tomu správcovi dane, na ktorého území sa bytový dom, v ktorom vlastnia byt, nachádza. Ak títo vlastníci nárok na oslobodenie od dane v daňovom priznaní na rok 2003 neuplatnia, päťročná lehota oslobodenia sa kráti o jeden rok. V takýchto prípadoch je správca dane povinný na rok 2003 vyrubiť vlastníkovi bytu daň z bytov a daňovník je povinný daň z bytov na rok 2003 zaplatiť. Nárok na oslobodenie od dane na ďalšie štyri roky má vlastník bytu vtedy, ak podá daňové priznanie na daň z nehnuteľností do 31. januára 2004, v ktorom si uplatňuje oslobodenie od dane z bytov na zostávajúce štvorročné obdobie. Ak vlastník bytu ani v roku 2004 v daňovom priznaní nárok na oslobodenie od dane z bytov neuplatní, aj na rok 2004 je povinný platiť daň z bytov a lehota oslobodenia sa skráti o ďalší rok. Takto mali postupovať aj tí vlastníci bytov, ktorí vlastníctvo k bytu nadobudli napríklad v roku 2002 alebo ešte pred uvedeným rokom.
5. Daň z bytov za spoločné časti a spoločné zariadenia domu
O päťročnom oslobodení bytu od dane vlastníci bytov vedia. Avšak niektorí daňovníci nevedia alebo zabúdajú, že za spoluvlastnícky podiel spoločných častí domu (napr. chodby, povaly, podkrovia a pod.), spoločných zariadení domu (napr. práčovne, sušiarne, kočikárne a pod.) sú povinní platiť daň z bytov vtedy, ak sa takéto priestory využívajú na podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť, alebo ak sú prenajaté iným súkromným fyzickým alebo právnickým osobám. Daň z bytov platí tá osoba, ktorá vlastní byt, a nie tá, ktorá má na určitý čas spoločné časti alebo spoločné zariadenia v bytovom dome, prípadne ich časti prenajaté. Aj v roku 2003 je povinnosťou každého daňovníka priznať daň z bytov v daňovom priznaní za prenajímané spoločné časti alebo spoločné priestory v bytovom dome vtedy, ak priznanie v predchádzajúcich zdaňovacích obdobiach nepodal a tieto spomínané zariadenia sa naďalej prenajímajú na podnikateľskú alebo zárobkovú činnosť, alebo ak sa tieto zariadenia začali prenajímať v priebehu roku 2002.
6. Daň z pozemkov
S vlastníctvom bytu je spojené nielen spoluvlastníctvo k spoločným častiam a zariadeniam domu, ale aj k pozemku. Ak vlastník bytu získal spoluvlastnícky podiel na pozemku, ktorý je zastavaný stavbou bytového domu, za podiel pozemku pod stavbou neplatí daň z pozemkov, pretože pozemok zastavaný stavbou nie je predmetom dane. No ak je pri bytovom dome aj priľahlý pozemok, vlastník bytu musí odkúpiť spoluvlastnícky podiel na tomto pozemku. Sporná môže byť iba celá výmera priľahlého pozemku najmä na tých sídliskách, kde sú voľné verejné priestranstva bez oplotenia. Za podiel priľahlého pozemku platí vlastník bytu daň z pozemkov a daňovú povinnosť priznáva v daňovom priznaní. Keďže k priľahlému pozemku vzniklo spoluvlastníctvo viacerých osôb, daň z pozemkov za svoj spoluvlastnícky podiel priznáva každý spoluvlastník. Preto aj v daňovom priznaní je vlastník bytu a súčasne aj spoluvlastník priľahlého pozemku povinný vyplniť tú časť daňového priznania, na ktorej sa daň z pozemkov priznáva a vypočítava. Na predložení daňového priznania za priľahlý pozemok sa spoluvlastníci môžu aj dohodnúť. Ak sa dohodnú, priznanie podá ten, ktorého dohodou na jeho predloženie určili. Túto skutočnosť sú však povinní písomne oznámiť príslušnému správcovi dane ešte pred uplynutím lehoty na podanie daňového priznania (31. január 2003). Pri dohode spoluvlastníkov vystupuje v celom daňovom konaní za všetkých spoluvlastníkov dohodnutý spoluvlastník. To znamená, že správcovi dane predloží daňové priznanie, v ktorom vypočíta daň, avšak daň z pozemkov za všetkých spoluvlastníkov aj zaplatí. Ak daň zaplatí oneskorene alebo v nesprávnej výške, stane sa daňovým dlžníkom a správca dane je za nedoplatok dane povinný počítať aj penále. V prípade nesplnenia daňovej povinnosti vymáha správca dane daň od dohodnutého spoluvlastníka. Spôsob finančného vyrovnania daňovej povinnosti s ostatnými spoluvlastníkmi, ktorú zaplatil dohodnutý spoluvlastník, zákon o dani z nehnuteľností nerieši.
7. Pokuta, ak priznanie nebolo podané včas
Ak daňové priznanie nebolo predložené v lehote určenej zákonom (31. január zdaňovacieho obdobia), je správca dane povinný podľa § 16 ods. 3 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností zvýšiť daň až do 10 % daňovej povinnosti.
Môže správca dane podľa § 16 ods. 3 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností uložiť daňovníkovi pokutu za oneskorene podané daňové priznanie aj vtedy, ak táto skutočnosť nie je obsahom všeobecne záväzného nariadenia obce o dani z nehnuteľností na rok 2003?
-- Zákon č. 317/1992 Zb. jednoznačne určuje, ktoré skutočnosti upravuje správca dane každoročne vo všeobecne záväznom nariadení obce. Ustanovenie § 16 citovaného zákona č. 317/1992 Zb. neukladá obciam povinnosť uložiť pokutu za oneskorené predloženie daňového priznania len v tom prípade, ak táto skutočnosť je obsahom všeobecne záväzného nariadenia obce. Ustanovenie § 16 ods. 3 zákona je správca dane povinný dodržiavať bez ohľadu na to, či uloženie pokuty upraví všeobecne záväzným nariadením obce o dani z nehnuteľností alebo nie. Úprava uloženia takejto pokuty vo všeobecne záväznom nariadení obce je nad rámec zákona o dani z nehnuteľností.
Ak daňovník priznanie na daň z nehnuteľností vôbec nepredloží, považuje sa to, že daňové priznanie nebolo podané včas? Ukladá správca dane takémuto daňovníkovi pokutu za nepredloženie daňového priznania podľa zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností, alebo podľa zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení neskorších predpisov?
-- V praxi sa stávajú prípady, že daňovník, ktorý bol povinný predložiť daňové priznanie napr. ešte v roku 1998, daňové priznanie dosiaľ nepredložil. Daňové priznanie je povinný podať každý, komu vzniká v súlade so zákonom č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností alebo so zákonom o správe daní a poplatkov (zákon č. 511/1992 Zb.) daňová povinnosť, alebo ten, koho na to správca dane vyzve. Ak daňovník daňové priznanie vôbec nepodal, správca dane ho vyzve na jeho podanie, pričom určí lehotu, dokedy má priznanie podať. Ak priznanie k dani z nehnuteľností nebolo podané ani po výzve správcu dane, je správca dane oprávnený zistiť základ dane a určiť daň podľa pomôcok, ktoré má k dispozícii, alebo ktoré si sám zaobstará, a to i bez súčinnosti s daňovým subjektom (§ 42 zákon č. 511/1992 Zb.). Správca dane môže tomu, kto nesplnil povinnosť nepeňažnej povahy vyplývajúcu z ustanovenia § 35 zákona č. 511/1992 Zb. správe daní a poplatkov, uložiť pokutu až do výšky 1 mil. Sk. Ak by však daňovník reagoval na výzvu správcu dane tak, že predloží daňové priznanie do lehoty, ktorú určil správca dane vo výzve, považuje sa to, že priznanie nebolo podané včas (daňovník nepredložil daňové priznanie v lehote určenej zákonom č. 317/1992 Zb.). Pri ukladaní pokuty sa potom postupuje podľa § 16 ods. 3 zákona č. 317/1992 Zb., podľa ktorej správca dane zvýši vyrubenú daň až do 10 % daňovej povinnosti.
Daňovník, vlastník nehnuteľnosti, zomrel. Podľa Občianskeho zákonníka sa vlastníkom týchto pozemkov stáva dedič dňom smrti poručiteľa. Dedičské konanie sa zatiaľ neskončilo. Správca dane z nehnuteľnosti ustanovil zástupcu na podanie daňového priznania k dani z pozemkov podľa § 38 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov z okruhu predpokladaných dedičov, ktorý sa voči uvedenému rozhodnutiu odvolal s tým, že nie je zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník, pretože nemá právoplatné dedičské rozhodnutie. Ak dedičské konanie nie je ukončené a trvá dlho, má správca dane čakať na podanie priznania až od nového vlastníka (dediča) a potom daň z nehnuteľnosti vyrubiť aj spätne ku dňu smrti pôvodného daňovníka (zomrelého vlastníka)? Ak však dedičské konanie trvá dlhšie, môže nastať problém v tom, že podľa procesného zákona môže zaniknúť právo vyrubiť daň z nehnuteľnosti a daň z pozemkov za tieto pozemky nebude uhradená. Ako sa v týchto prípadoch postupuje?
-- Problematika predkladania daňového priznania po zomrelých fyzických osobách je čiastočne riešená v § 38 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, avšak dikcia tohto ustanovenia sa nemôže v praxi aplikovať na majetkové dane, ktorou je aj daň z nehnuteľnosti. Podľa súčasne platných právnych predpisov možno pre daň z nehnuteľnosti vysloviť názor riešenia tohto problému v tom smere, že ak zomrie fyzická osoba v priebehu roka, nemôže obec na podanie daňového priznania vyzvať právneho nástupcu, pretože podľa § 16 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľnosti, priznanie k dani je povinný podať aj na základe výzvy správcu dane vždy iba daňovník. Právny nástupca (predpokladaný dedič) sa stane daňovníkom až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o dedičstve a jeho zápise na správe katastra, čo je podľa § 14 zákona povinný do 30 dní oznámiť správcovi dane ako vznik daňovej povinnosti. Daňové priznanie však podáva až v nasledujúcom zdaňovacom období v termíne, ktorý je určený v § 16 ods. 1 zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľnosti. Ustanovenie zástupcu na podanie daňového priznania podľa § 38 ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb. je pri dani z nehnuteľnosti skutočne problematické, pretože dikcia tohto ustanovenia sa vzťahuje najmä na daň z príjmov, a nie na majetkové dane. Určenie právneho nástupcu, ktoré rieši § 38 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov, je možné aplikovať pre prípad úmrtia fyzickej osoby -- podnikateľa, ak sa pokračuje v živnosti v súlade s ustanoveniami živnostenského zákona, podľa ktorého živnostenské oprávnenie nezaniká smrťou podnikateľa. Ustanovenie zástupcu správcom dane prichádza do úvahy, ak právny nástupca alebo dedič v prípade fyzickej osoby, ktorá nepodniká, nie je známy. Taktiež môže nastať prípad odmietnutia dedičstva podľa § 463 Občianskeho zákonníka. Vyrubiť daň z nehnuteľnosti možno jedine daňovníkovi. Čiže vyrubiť daň dedičom možno až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia o vklade do katastra. Za tie zdaňovacie obdobia, počas ktorých prebieha dedičské konanie, nemôže obec vyrubiť daň z nehnuteľnosti, pretože právne ešte nie je určený vlastník nehnuteľnosti (daňovník). Obec však môže za to zdaňovacie obdobie, v priebehu ktorého daňovník zomrel, prihlásiť nárok na daňové pohľadávky vzniknuté ku dňu smrti poručiteľa v rámci dedičského konania, ale iba v tom prípade, ak sa mu vykonal výrub dane z nehnuteľností ešte pred jeho smrťou.
Kto je teda povinný predložiť daňové priznanie na daň z nehnuteľností na rok 2003?
-- Do 31. januára 2003 je povinný priznanie podať ten,
* komu oproti minuloročným zdaňovacím obdobiam (v ktorých už nehnuteľnosti v daňovom priznaní priznával) nastali zmeny v okolnostiach rozhodujúcich pre vyrubenie dane. Za zmeny v okolnostiach rozhodujúcich pre vyrubenie dane sa považujú napr. zmena druhu pozemku, zníženie výmery pozemku z dôvodu postavenej stavby, zmena ceny poľnohospodárskej pôdy, zmena v užívaní stavby, rozšírenie výmery zastavanej plochy stavby, prípadne ďalšieho nadzemného podlažia prístavbou alebo nadstavbou stavby a pod.,
* koho na podanie daňového priznania vyzve správca dane,
* kto sa v priebehu roka 2002 stal novým daňovníkom dane z nehnuteľností tým, že sa napr. stal vlastníkom nehnuteľnosti na základe kúpy nehnuteľnosti, darovania, dedenia, prípadne nehnuteľnosť nadobudol iným spôsobom,
* komu v roku 2002 pominulo oslobodenie od dane z pozemkov, od dane zo stavieb alebo od dane z bytov.
III. Podávanie priznaní na rok 2002
Niektorí daňovníci neboli presvedčení alebo mali pochybnosti o tom, či boli povinní priznanie na daň z nehnuteľností na rok 2002 správcovi dane predložiť. Podľa uvedeného platí, že v roku 2002 daňové priznania k dani z nehnuteľností nemuseli podávať tí daňovníci, ktorých na podanie daňového priznania správca dane nevyzval a ktorí mali aj v tomto roku ten nehnuteľný majetok, ktorý uviedli v minuloročných priznaniach k dani z nehnuteľností.
Fyzická osoba vlastní nehnuteľnosti od roku 2000. V roku 2001 v lehote určenej zákonom (do 31. januára) riadne podala priznanie k dani z nehnuteľnosti. V roku 2002 vlastnila presne tie isté nehnuteľnosti (chatu na individuálnu rekreáciu, garáž a záhradu) ako v roku 2001. Avšak suma dane za stavby a pozemky na rok 2002 sa jej oproti roku 2001 zmenila, ale len pre úpravu sadzieb dane, ktoré správca dane na rok 2002 upravil vo všeobecne záväznom nariadení obce. Mala podať daňové priznanie aj na rok 2002?
-- Nie. Ak priznanie na daň podala v roku 2001, nebola povinná v roku 2002 podať daňové priznanie, ak u nej nenastali zmeny v okolnostiach rozhodujúcich pre vyrubenie dane, alebo ak ju na to správca dane nevyzval. Zmeny sadzieb dane, ktoré na rok 2002 nastali výlučne v dôsledku využitia splnomocnenia správcu dane na úpravu sadzieb vo všeobecne záväznom nariadení obce, sa nepovažujú za zmeny v okolnostiach rozhodujúcich na vyrubenie dane. Zmeny sadzieb dane správca dane premieta v platobnom výmere. Priznanie na daň boli povinní podať tí daňovníci, ktorých nehnuteľnosti sa nezmenili, ale ich na podanie priznania vyzval správca dane.
IV. Evidencia predložených priznaní
Správca dane vedie evidenciu predložených daňových priznaní, ale aj tých daňovníkov, ktorí si nesplnili povinnosť predloženia priznania k dani z nehnuteľnosti. Po predložení priznania správcovi dane správca dane zisťuje a kontroluje, či v priznaní nie sú logické rozpory, či sú údaje v priznaní v súlade s dokladmi, ktoré sú k nemu pripojené, do akej miery korešpondujú údaje predloženého daňového priznania s údajmi jeho vlastných pomôcok a poznatkami správcu dane. Súčasne posudzuje, či údaje uvedené v daňovom priznaní sú v takom členení, aby mohli byť prekontrolované najmä z hľadiska pravdivosti, správnosti určenia základu dane, sadzby dane, súčtov jednotlivých riadkov a pod. Pochybnosti zistené pri kontrole daňového priznania oznámi správca dane daňovníkovi a vyzve ho, aby chýbajúce údaje doplnil, vysvetlil nejasnosti a rozpory, opravil nepravdivé údaje alebo preukázal ich pravdivosť.
V. Vzory daňových priznaní
Priznanie sa podáva na tlačive vydanom Ministerstvom financií SR. Ustanovenie § 38 ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní v znení zákona č. 493/2001 Z. z. určuje, že vzory daňových priznaní ustanovuje Ministerstvo financií SR opatrením, ktoré sa vyhlasuje v Zbierke zákonov uverejnením oznámenia o jeho vydaní. Opatrenie č. 20842/2001-74 zo 17. decembra 2001, ktorým sa ustanovujú vzory daňových priznaní k dani z nehnuteľností, je uverejnené vo Finančnom spravodajcovi č. 19/2001. Vzory daňových priznaní osobitne pre fyzické a pre právnické osoby sú prílohou k opatreniu. Ide o tlačivá, ktoré sú v používaní už od roku 1998 a sú vypracované tak, aby v nadväznosti na znenie zákona č. 317/1992 Zb. o dani z nehnuteľností umožnili správne vyčíslenie základu dane a následne daňovej povinnosti daňovníka.