Ak niekto prichádza na trh, má nespočetné množstvo možností ako svoje výrobky, či firmu nazvať. A ak im dá podobné alebo totožné meno ako konkurencia, je to zlé. Nie je rozhodujúce, či o tom vedel alebo nie. Rozhodujúce je, že ide o nekalú súťaž. V každom prípade by si prichádzajúci podnikateľ mal určitým spôsobom spraviť rešerš, aby zistil akí podnikatelia pôsobia v jeho odbore a v jeho teritóriu. Aké používajú označenia svojich obchodných mien, ochranných známok.
Podobné alebo totožné označenia má možnosť dotknutý podnikateľ napadnúť z viacerých titulov -- vyvolania nebezpečenstva zámeny aj z titulu parazitovania na povesti. Hranica medzi nimi je veľmi tenká. Je lepšie, keď žaloba obsahuje viac skutkových podstát, viac dôvodov, pretože vtedy má väčšiu šanca na výhru.
O čo ide v súkromnoprávnom odvetví ochrany hospodárskej súťaže?
Obchodný zákonník ju predovšetkým v ustanoveniach o nekalej súťaži. Je to konanie v hospodárskej súťaži rozporné s dobrými mravmi súťaže (pravidlami hry -- korektným súťažením na trhu, mimochodom podobnými v štátoch Európy) a spôsobilé privodiť ujmu iným súťažiteľom alebo spotrebiteľom. Okrem Obchodného zákonníka, ktorý obsahuje všeobecné vymedzenie nekalej súťaže plus ďalších osem pomenovaných skutkových podstát a právne prostriedky ochrany proti nej, dotýkajú sa práva proti nekalej súťaži aj iné dôležité zákony, napr. zákon o reklame, zákon o ochranných známkach, Občiansky súdny poriadok a podobne. V právnej úprave ochrany proti nekalej súťaži zohrávajú veľkú úlohu aj jednotlivé súdne rozhodnutia, a to aj preto, že neuzavretý počet pomenovaných skutkových podstát a široký záber generálnej klauzuly umožňuje súdom dotvárať jednotlivé ďalšie typy konania, ktoré možno podradiť pod nekalú súťaž. Táto klauzula teda pôsobí ako akási pomocná barlička. Mnohokrát totiž postačuje, ak podnikateľ, ktorý nemôže na daný prípad vztiahnuť niektorú z pomenovaných skutkových podstát, oprie svoj nárok o všeobecné ustanovenie.
Ako podnikateľ zistí, že ide v jeho prípade o nekalú súťaž?
V podstate veľmi jednoducho. Buď mu hrozí alebo mu už vznikol negatívny dopad. Či už majetková alebo nemajetková ujma. V súvislosti s negatívnym dopadom napríklad možno spomenúť rôzne fyzické zábrany v činnosti. Stretol som sa s prípadom, keď podnikateľ mal postavený billboard, kde propagoval svoje výrobky, pričom jeho konkurent si postavil v malej vzdialenosti pred ním svoju reklamnú tabuľu, ktorou tú jeho zatienil. Išlo tu o konanie napĺňajúce znaky nekalej súťaže.
Aká je súčasná situácia na Slovensku?
Nekalá súťaž nie je u nás zriedkavým javom. Je to pravdepodobne dané aj tým, že slovenský trh, a teda aj správanie subjektov na ňom, podliehajú zmenám, a ešte pravdepodobne nedospeli do určitej relatívne stabilnej polohy. Najčastejšie sa v svojej praxi stretávam s praktikami vyvolania nebezpečenstva zámeny, parazitovaním na povesti a klamlivým označovaním výrobkov a služieb. Pri každom prípade však treba zohľadniť všetky jeho špecifiká.
Je naša právna úprava v tejto oblasti dostatočná?
Myslím si, že je postačujúca, pretože nadväzuje na právo prvej Československej republiky -- zákon o nekalej súťaži z roku 1927. Napriek tomu, že v súčasnosti vo všeobecnosti prebiehajú harmonizačné práce nášho práva s právom EÚ, do dnešného dňa nebola prijatá žiadna zásadná novela, ktorá by sa dotýkala nekalej súťaže. Aj to svedčí o tom, že naša právna úprava predstavuje európsky štandard. Relatívne nedávno sa dokonca pristúpilo k legalizácii porovnávacej reklamy, ktorá bola pôvodne zakázaná. Prijatím nového zákona o reklame v roku 2001 sastanovilo, že takáto reklama je za určitých, ale úzko vymedzených, predpokladov povolená. Musí sa dotýkať porovnávania rovnakých produktov, musí objektívne porovnávať jednu alebo viac konkrétnych, typických podstatných a overiteľných vlastností (napr. aj cena), nesmie mať za následok zámenu medzi konkurentmi a ich produktmi, nesmie ísť o klamlivú reklamu. Podotýkam, že porovnávacia reklama nemusí konkurenta alebo jeho produkty označiť priamo, postačí aj nepriamy odkaz.
Takže sa nekalá súťaž istým spôsobom dotýka aj spotrebiteľa?
Faktom je, že sa proti nej nemusí brániť sa iba súťažiteľ, ale aj spotrebiteľ. A to buď sám, alebo prostredníctvom nejakých organizácií ochraňujúcich ich záujmy. Povedomie ľudí je však veľmi nízke. Veď napríklad aj nevyžiadané e-maily (tzv. spamming) - ohliadnuc od porušenia zákona o reklame - sú nedodržaním Obchodného zákonníka. Veľký odborník na právo proti nekalej súťaži -- profesor Petr Hajn poukazuje aj na iné formy nekalej súťaže, na zasielanie nevyžiadaného tovaru, neodbytné formy podomového obchodu, hlučnú reklamu v okolí obydlí ako neprimerané formy obťažovania zákazníkov. Poukazuje aj na rôzne lavínové hry, keď podnikateľ ponúka zákazníkovi lacný alebo gratis tovar pod podmienkou, že nájde preňho ďalších klientov. Alebo konania spočívajúce v zneužívaní ľudských pocitov. Ako je pocit vďačnosti vo forme usporiadania rôznych gratis výletov vrátane pohostenia, kde sa následne ponúka spotrebiteľom nie najlacnejší tovar. Ďalej tento odborník spomína aj konania ťažiace so súcitu, napríklad využitím zdravotne postihnutých osôb na propagačné účely, ako aj konania ťažiace z toho, že vyvolávajú prehnaný, neodôvodnený strach (strach o zdravie, z inflácie). Podľa neho netreba zabúdať ani na iné konania, ako neprimerané formy lákania zákazníkov inzeráty používajúce slová "zadarmo", pričom zákazník až postupne zistí že a koľko za určitú vec alebo službu zaplatí. Spotrebiteľ sa môže v prípade porušenia svojich práv domáhať ich ochrany žalobou na súde. A vymožiteľnosť? Je klasická -- súdy sú preťažené. Jediné pozitívum v našej právnej úprave je, že sa možno domáhať zákazu nekalého konania prostredníctvom návrhu na vydanie predbežného opatrenia, ktoré podľa Občianskeho súdneho poriadku musí byť nariadené do 30 dní. Netreba však zabúdať ani na mimosúdne formy obrany ako je svojpomoc, nutná obrana, oprávnená obrana. Avšak iba pri dodržaní zákonných podmienok.
Aký vplyv má medzinárodné právo a právo EÚ?
Pred slovenským Obchodným zákonníkom majú pochopiteľne prednosť medzinárodné zmluvy. Jednou z týchto medzinárodných zmlúv je tzv. Parížska únia (t.j. Parížsky dohovor na ochranu priemyselného vlastníctva), ktorá má približne 120 rokov, a ktorá uložila všetkým členským štátom (aj Slovensku) zabezpečiť príslušníkom únijných štátov účinnú ochranu proti nekalej súťaži. Čiže je to určitý mechanizmus, prostredníctvom ktorého má byť podnikateľ chránený pred nekalou súťažou nielen vo svojom domovskom štáte, ale aj v cudzích štátoch podliehajúcich právnemu režimu Parížskej únie.