Keby mala Arabela viac efektov

Americký film nakrútený podľa britskej predlohy v novozélandskej prírode na Oscaroch triumfoval, Návrat kráľa bol kráľovský. Tento megafilm stelesňuje všetko to, čo nemá európska, a tobôž nie slovenská kinematografia. Asi nikdy nedokážeme s toľkou veľkoleposťou a nasadením nakrútiť hrané filmy vizuálne pripomínajúce rozprávku, asi nikdy nám nebude vlastný pátos a plamenná oslava hrdinov, asi nikdy sa u nás nechopí réžie drahého veľkofilmu vynikajúci režisér, ale budú o ňom snívať akurát tak priemerní zabávači túžiaci po slnku, sene, či prípadne spojazdnení sídliskovej fontány.
Nie je to na našu škodu, finančná nedokrvenosť môže byť aj prednosťou. Pri troche fantázie môžeme za tunajšiu obdobu Pána prsteňov považovať televízny seriál o Arabele, kde tiež išlo o zázračný prsteň a honbu za ním. Seriál obsahoval všetky prednosti aj obmedzenia malých krajín. Hrali v ňom domáce hviezdy a triky boli skôr vedomou paródiou než vážne mysleným zámerom ukázať našu technickú vyspelosť. Prednosťou Arabely bola bohatosť dejových zápletiek a humor, takže to ani s tým prsteňom nebolo až také vážne ako v čerstvom oscarovom víťazovi. Keby mala Arabela viac a lepších efektov, bola by možno smiešna. Smiešna ako české médiá pred pár rokmi, keď padali na zadok pred trikmi vo filme Tmavomodrý svět, ktoré si Američania zvyknutí na väčšie hody ani poriadne nevšimli. Naša príležitosť je dnes vo vynaliezavých scenároch a silných príbehoch, ktoré sa zaobídu bez veľkých efektov. Rizikom je zistenie, že sme chudobní nielen finančne...