Ak vaše deti niekoľko týždňov, ba aj mesiacov trápia bolesti hlavy, malátnosť a majú problém sústrediť sa, nie je vylúčené, že sú to následky ľahkej formy kliešťovej encefalitídy. Keby prekonali ťažšiu formu, pri ktorej vírusy preniknú do centrálnej nervovej sústavy, mohli by byť následky horšie. Chorého pri nej totiž postihnú vysoké horúčky a silné bolesti hlavy, vracia, je zmätený, tuhne mu šija, má poruchy vedomia a upadá do bezvedomia. Vírus kliešťovej encefalitídy napadne mozog, kde vyvoláva zápal mozgových blán a mozgu a môže napadnúť aj miechu. Ak ochorenie poškodí dôležité životné centrá, jedno až dve percentá pacientov zomrú. Ak pacient prežije, môže choroba spôsobiť trvalé depresie a poruchy koncentrácie či chronické bolesti hlavy. Kliešťovou encefalitídou môže človeka nakaziť chorý kliešť či kontaminované, nedostatočne tepelne spracované mlieko a mliečne výrobky.
Na Slovensku je mimoriadne veľká koncentrácia kliešťov prenášajúcich encefalitídu najmä v okolí Púchova, Nitry a Partizánskeho. Epidémia (660 chorých) vyvolaná kozím mliekom vznikla v roku 1951 v okrese Rožňava a kozie mlieko ju v roku 1955 spôsobilo aj v okrese Nitra. V rokoch 1955 až 1999 bolo hlásených 2 463 ochorení (60 % v západoslovenskom regióne), z toho 658 v okrese Nitra. Kliešťami sú premorené najmä južné svahy Tríbečského pohoria a Nitrianskej pahorkatiny. Najviac prípadov sa vyskytuje medzi 20- až 34-ročnými, z toho je priemerne 62 % mužov. Až 60 % ochorení prepuklo po uhryznutí kliešťom, 10 % po požití kozieho a ovčieho mlieka.
Hoci výskyt ochorenia nie je taký dramatický ako v 50. rokoch, ešte vždy podceňujeme komplikácie, ktoré nám môže priniesť styk s chorým hmyzom či zvieratami, a nielenže sa do prírody vhodne neobliekame, ale nepoužívame ani repelenty. Oproti susednému Rakúsku, kde je výskyt napadnutých kliešťov jeden z najvyšších v Európe, ale majú nižší výskyt ochorenia, pretože proti kliešťovej encefalitíde sa až 80 % obyvateľov dáva očkovať, zaostáva SR aj v prevencii vakcináciou. Okrem podceňovania nebezpečenstva môže byť podľa odborníkov príčinou aj fakt, že toto očkovanie sa ani v prípade detí nehradí z nemocenského poistenia. No osobitne rodičia detí, ktoré často chodievajú do prírody, už podľa MUDr. Kataríny Šimovičovej z Polikliniky na Mýtnej ulici v Bratislave radšej investujú do očkovania, ako by riskovali nebezpečné ochorenie. Už teraz by sa však proti tejto nebezpečnej chorobe mali chrániť všetci, čo sa v lete venujú turistike. Práve v zimných mesiacoch, najneskôr na prahu jari, je totiž najvhodnejšie obdobie na aplikáciu prvej zo série očkovacích dávok. Druhá, ktorá sa aplikuje 1 až 2 mesiace po prvej, zabezpečí sezónnu imunizáciu. Ochranu na ďalšie dve sezóny zabezpečí tretia vakcína, ktorá sa musí aplikovať 9 až 12 mesiacov po druhej.