Šéfovia štátov a vlád členských krajín Európskej únie (EÚ) sa včera večer zišli v Bruseli, aby sa pokúsili dohodnúť na financiách, ktoré umožnia prijatie nových členov v roku 2004. Vyhliadky na dohodu sú však podľa mnohých analytikov slabé. Bruselský summit bude nepochybne jedným z najťažších. Práve teraz totiž nastala chvíľa pravdy: nepôjde o plamenné vyhlásenia o historickom zjednocovaní a víziách rozšírenia, ale o ich uvedenie v praxi, teda o dohodu o financovaní týchto veľkých európskych plánov.
Atmosféra v Bruseli je napätá. Medzi členskými štátmi sú totiž jasné rozpory v názore, ako platiť za pristúpenie krajín, ktoré sú chudobné. Najväčší spor sa pritom týka platieb pre nových farmárov. Nemecko varuje, že ak nebude zreformovaná poľnohospodárska politika, únia po prijatí nových desiatich členov zbankrotuje. S tým súhlasí aj Holandsko, Veľká Británia a Švédsko. Francúzsko však nechce o znížení poľnohospodárskych dotácií počuť.
Veľkej pozornosti sa preto tešilo včerajšie stretnutie francúzskeho prezidenta Jacqua Chiraca s nemeckým kancelárom Gerhardom Schröderom. Ak sa títo dvaja páni napokon dohodnú na znížení poľnohospodárskych dotácií a Chirac teda bude musieť ustúpiť, francúzsky prezident sa netajil tým, že mieni otvoriť otázku britskej výnimky.
Od vstupu do spoločného trhu v roku 1973 Veľká Británia spochybňovala svoj príspevok do spoločného rozpočtu. Londýn pokladal za nespravodlivé, aby dával 20 percent z príjmov, keď dostával len 10 percent zo spoločného rozpočtu. Londýn len málo dostával z fondu pre spoločnú poľnohospodársku politiku. Margaret Thatcherová v roku 1984 dosiahla, aby príspevok Veľkej Británie bol nižší.
Nemenovaný diplomat EÚ pre denník Financial Times povedal, že obdivuje tento Chiracov trik. "Len si predstavte, keby sa Francúzsko s Nemeckom dohodli. Briti by potom vyzerali ako tí, ktorí blokujú rozšírenie, ak by odmietli hovoriť o svojej výnimke po roku 2006," povedal.
Dánsko, ktoré v súčasnosti predsedá EÚ, apelovalo na lídrov, aby boli pripravení na kompromisy a je pevne rozhodnuté udržať ich v Bruseli, kým sa nedohodnú. Nedohoda by totiž znemožnila ukončenie prístupových rokovaní do konca roku, a tým aj prijatie nových členov do únie v stanovenom termíne.
Predseda Európskej komisie Romano Prodi si želá, aby summit EÚ v Bruseli priniesol jasný finančný rámec pre záverečné vyjednávania únie s kandidátskymi krajinami. "Nemôžeme kandidátov postaviť pred hotovú vec a povedať: berte, alebo nechajte tak," povedal včera Prodi na tlačovej konferencii pred summitom. Ak by bruselská schôdzka konkrétne dohody o finančných otázkach nepriniesla, bude podľa Prodiho omnoho ťažšie splniť cieľ a ukončiť rokovania v decembri, pretože bude oveľa menej času na vyjasnenie rôznych technických detailov a politické rokovania.
Dánsky minister zahraničných vecí Per Stig Möller pokladá nasledujúce dni za rozhodujúce: len cez víkend EÚ prekonala ďalšiu prekážku -- Íri povedali áno Zmluve z Nice. "Všetci vieme, o čo ide. Vieme, že peniaze sú na stole. Nebudú žiadne nové peniaze, žiadny nový rozpočet. Prečo by sme teda všetko nevyriešili teraz vo štvrtok a v piatok a nečakali šesť mesiacov, aby sme všetko začali odznova. Ak odložíme Kodaň, rozširovanie sa nebude môcť uskutočniť. Ak to teraz nedokážeme, tak to nedokážeme nikdy," povedal Möller.
V tomto možno s Möllerom súhlasiť. Bolo by nefér, keby po prekonaných prekážkach, akými boli írske referendum či kolaps holandskej vlády a následne hlasovanie v parlamente o podpore rozširovania, únia povedala 10 pripraveným kandidátom nie.
Hlavné finančné otázky

Príspevky do rozpočtu a kompenzácie
Dánske predsedníctvo v EÚ vychádzajúc z januárového dokumentu Európskej komisie (EK) navrhuje, aby noví členovia hneď po vstupe platili plnú výšku príspevkov do spoločného rozpočtu EÚ. Ak však ich finančná situácia v rokoch 2004 -- 2006 bude horšia ako pred vstupom v roku 2003, mala by im únia ponúknuť dočasné kompenzačné platby. Slovensko by hneď v prvom roku členstva malo dostať z rozpočtu EÚ viac peňazí, ako do neho zaplatí.
Priame platby pre farmárov
Na stole je januárový návrh EK, v ktorom sa má poskytnúť novým členom v prvom roku 25 percent dotácií, v druhom 30, treťom 35 a ďalej ich postupne zvyšovať počas desaťročného prechodného obdobia. Doterajšie rokovania členských krajín nepriniesli žiadny posun a s týmto návrhom naďalej nesúhlasia Nemecko, Švédsko, Holandsko a Veľká Británia.
Štrukturálne fondy a kohézny fond
EK navrhuje poskytnúť zo štrukturálnych fondov na podporu zaostalých regiónov 25,5 miliardy eur, viacero štátov na čele s Nemeckom chce túto sumu znížiť na 21,4 miliardy. Návrh dánskeho predsedníctva predpokladá zvýšiť novým členom platby zo štrukturálnych fondov a kohézneho fondu v prvom roku členstva. Návrh predpokladá poskytnúť v prvom roku až 16-percentnú zálohovú platbu z celkovej sumy štrukturálnych fondov na roky 2004 -- 2006. Slovensku tieto návrhy príliš nevyhovujú. Umelo totiž zvyšujú platby, zdanlivo zlepšujú rozpočtovú situáciu krajiny a znižujú tak potrebu kompenzácií. Tieto peniaze sú však viazané na kvalitné projekty a ich využitie je omnoho zložitejšie ako prijatie kompenzácií.
Jadrová energetika, administratívne kapacity
Na odstavenie nemodernizovateľných blokov jadrových elektrární navrhuje Dánsko rovnako ako v januári EK poskytnúť Slovensku v rokoch 2004 -- 2006 ročne po 20 miliónov eur na Jaslovské Bohunice, zatiaľ čo Litva má na Ignalinu dostať ročne až 70 miliónov. Tieto peniaze poskytne EÚ z dobiehajúceho predvstupového programu Phare, rovnako ako zdroje na budovanie inštitúcií. V roku 2004 to má byť 200 miliónov eur, o rok neskôr 120 a v roku 2006 už len 60 miliónov eur.
(TASR)