Synergický efekt by nastal aj pri využití Vážskej kaskády. Energetická sústava SR a ČR bola budovaná ako jednotná. Minulý týždeň na energetickej konferencii v Brne podpredseda Predstavenstva ČEZ Petr Vobořil upozornil, že nechcú preberať finančné záväzky SE v súvislosti s havarovanou bohunickou elektrárňou A1 ani tie, ktoré vzniknú z plánovaného odstavenia dvoch blokov elektrárne V1. O konvenčných zdrojoch SE sa vyjadril diplomaticky: "Nepredstavujú pre elektrárne typu ČEZ konkurenciu." Inštalovaný výkon vo svojich uhoľných elektrárňach v severných Čechách hodlá ČEZ po roku 2010 obnoviť. Počíta pritom s investíciami celkovo za 130 miliárd korún.
Česká vláda vlani rozhodla o spojení distribúcie a výroby v oblasti elektriny. ČEZ mal získať štátne podiely vo všetkých ôsmich distribučných spoločnostiach, hoci v dvoch už majoritu nemal. Český protimonopolný úrad však neskôr rozhodol, že ČEZ musí podiely v štyroch distribučkách predať a musí sa zbaviť aj podielu v prenosovej sústave ČEPS. Minulý týždeň ČEZ už predal podiely v Jihomoravskej energetike a Jihočeskej energetike ich majoritnému vlastníkovi, firme E.ON Energie. ČEZ sa ešte musí zbaviť podielov v Pražskej energetike a Severomoravskej energetike.
Cena stokorunových akcií elektroenergetickej spoločnosti ČEZ na pražskej burze dosiahla 142 korún. Banka ING odporúča ich nákup, zároveň však upozorňuje, že sa už pominulo obdobie poklesu cien elektriny. Predseda predstavenstva považuje za fér cenu 160 korún. "Po vstupe do EÚ a v spojení s úspešnou akvizíciou v Bulharsku naše akcie môžu dosiahnuť aj cenu okolo 180 korún," naznačil plány do budúcnosti.
Miliardy na poplatkoch za prístup
V júni minister priemyslu a obchodu Milan Urban naznačil, že štát predá iba 16 percent akcií ČEZ na kapitálových trhoch. Majorita, zhruba 51 percent, by mu tak zostala. V ČEZ zároveň pokračuje personálne zoštíhľovanie, firma má teraz 6 950 zamestnancov, pritom ešte v roku 2000 mala 9 111 zamestnancov. Česká elektrárenská spoločnosť tento rok očakáva rekordný objem vyvezenej elektriny. Ten by mal dosiahnuť 19 terawatthodín, čo predstavuje okolo 70 percent spotreby Slovenska. Vďaka vysokému dopytu a ťažkostiam v niektorých západoeurópskych elektrárňach počas horúčav dosiahla spoločnosť výhodnú cenu elektriny. Ako informoval predseda Predstavenstva ČEZ, z Česka nie je možné elektrinu exportovať do Rakúska, do časti Nemecka (tzv. východného) a fakticky ani do Poľska. Aby mohla spoločnosť vyvážať elektrickú energiu do zostávajúcich nemeckých krajín, musia mu nemecké giganty E.ON a RWE dovoliť prístup do prenosovej siete, keďže ich vlastnia ich dcérske spoločnosti. Za prístup do sietí zaplatí ČEZ na poplatkoch ročne vyše miliardy korún. "Ak chce niekto importovať elektrinu do ČR, neplatí nič," doplnil J. Míl.
| Porovnanie hospodárskych výsledkov spoločnosti ČEZ | ||
| 1. polrok 2002 | 1. polrok 2003 | |
| Výnosy (mld. Kč) | 26,9 | 35,7 |
| Čistý zisk (mld. Kč) | 6,7 | 11,7 |
| Výroba (TWh) | 26,4 | 30,2 |
| Vývoz (TWh) | 7,7 | 8,9 |
| Zdroj: ČEZ, a. s. | ||