Francúzsky prezident Jacques Chirac je ostrieľaný politik. Celý život vlastne nič iné okrem politiky nerobil, vždy bol "hore". Či už ako poslanec, štátny tajomník, minister, premiér, starosta Paríža (1977 -- 1995) alebo ako prezident Francúzskej republiky. Nikdy nebol, i keď by sa tak rád prezentoval v očiach verejnosti, obyčajným človekom. V jeho oficiálnom životopise je uvedené, že povolaním je "vysoký úradník", má teda právo nazerať na svet zhora.
Chirac svojím správaním pripomína skôr aristokrata ako moderného európskeho politika. V pestovaní imidžu mu pomáha aj celoživotný zväzok s manželkou Bernadette, ktorá pochádza zo starej šľachtickej rodiny v kraji Corréze. Chirac nie je obyčajný človek. A je si toho vedomý. Ako ukazujú početné aféry, vždy podriaďoval svoje postavenie záujmom svojej "výnimočnej" osobnosti.
Meno súčasného prezidenta sa už roky spomína v súvislosti s viacerými kauzami, ktoré sa viažu k jeho pôsobeniu na čele parížskej radnice. Starosta Chirac mal vraj zamestnávať na fiktívnych miestach ľudí z jeho strany Združenie pre republiku (RPR) a vyplácať im vysoké odmeny. Zákazky na stavbu sociálnych bytov dostávali od radnice vraj len tie firmy, ktoré boli ochotné podstrčiť RPR vysokú províziu. "Niektorí podnikatelia mi otvorene povedali, že pre získanie trhov treba dať parížskej radnici nejaké peniaze," povedal vyšetrovacím sudcom jeden stavebný podnikateľ. Podobné praktiky pri zadávaní verejných zákaziek mali platiť aj v celom regióne Ile-de-France.
K týmto kauzám pribudla už za Chiracovho prezidentovania ďalšia. Na verejnosť prenikli informácie, že Chirac je vášnivým cestovateľom a možnosť spoznávať cudzie krajiny dáva aj svojim rodinným príslušníkom a partajným kolegom. Raz sa vybrali do USA, inokedy zase do Afriky či na ostrovy v Indickom oceáne. Podľa vyšetrovateľov, v čase, keď bol Chirac premiérom (1986 -- 1988) a potom opäť "iba" starostom Paríža, precestoval okolo 3,1 milióna frankov. Ako premiér síce disponoval podľa zákona tajným fondom, a teda mohol mať peniaze na exkluzívne "služobky", ale ako poslanec a starosta hlavného mesta sa podľa vyšetrovateľov nemal ako legálne dostať k takým sumám.
Hoci sa Chirac snažil, aby k jeho osobe neviedli žiadne nitky, vyšetrovatelia však aj tak zozbierali množstvo nepriamych dôkazov a indícií, ktoré nasvedčujú, že Chirac o všetkých nezákonnostiach vedel a všetko riadil -- že on bol "capi di tuti capi". Prezident tieto obvinenia tvrdo odmieta a neskrýva rozhorčenie nad tým, ako ho niekto z takých skutkov môže vôbec obviňovať. Pred sudcov však nechcel predstúpiť ani ako svedok. "Rád by som, ale bolo by to v rozpore so zákonmi," odkázal. Zaujímavým momentom je, že tieto prípady sa týkajú Chiracovej minulosti, a nie jeho pôsobenia v Elyzejskom paláci.
Tieň afér ohrozoval v máji tohto roku Chiracovo znovuzvolenie za prezidenta. Voličom sľúbil, že sa zasadí za to, aby bol nezávislou komisiou preskúmaný jeho "právny status", a tak sa rozptýlili podozrenia, že sa vyhýba spravodlivosti. Chirac však môže zostať pokojný aj po minulotýždňovom verdikte Komisie pre preskúmanie trestného statusu prezidenta republiky. "Počas výkonu funkcie disponuje prezident úplnou imunitou voči súdnej a administratívnej jurisdikcii," tvrdí komisia. V snahe nevyvolať dojem, že francúzsky prezident je úplne "beztrestný", navrhuje uzákoniť procedúru vypočúvania hlavy štátu poslancami a senátormi v prípade, že sa dopustí skutkov nezlučiteľných so svojou funkciou. Na rozdiel od amerického systému "impeachmentu" sa neuvažuje o vedení vyšetrovania proti prezidentovi. Chirac odovzdal stanovisko právnej komisie premiérovi, aby na jeho základe inicioval zmenu ústavy. Doteraz platí stanovisko Ústavnej rady z roku 1999, že "prezident republiky disponuje imunitou v prípade skutkov vykonaných počas funkčného obdobia, okrem prípadu vlastizrady".
Pre Chiraca z toho vyplýva jediné -- až do roku 2007 nebude musieť, alebo skôr nesmie, predstúpiť pred súd ani ako obžalovaný, ani ako svedok. To však nebráni vo vyšetrovaní týchto káuz. V uplynulých dňoch boli obžalovaní viacerí Chiracovi spolupracovníci z parížskej radnice.
Mohlo by sa zdať, že neustále premieľanie afér, najmä opozičnými ľavicovými médiami, Chiracovi škodí. Vôbec nie. Podľa najnovšieho prieskumu verejnej mienky sa prezident teší podpore až 57 percent Francúzov. Ľudí jeho aféry nezaujímajú -- veď vo Francúzsku je každý politik v niečom namočený. Prečo by mal byť prezident výnimkou? Avšak všetkým, okrem prezidenta, hrozí, že budú vyšetrovaní a predvolaní pred sudcov.