Peniaze hrajú v živote spoločnosti čoraz väčšiu úlohu. Za posledné desaťročie sa podstatne zvýšila aj ich úloha v živote ekonomických subjektov. Preto sa zvyšuje záujem o praktické a teoretické poznatky o fungovaní peňazí v spoločnosti a najmä v ekonomike. Reakciou na tento dopyt je monografia Peniaze a monetárne teórie, ktorú vydalo vydavateľstvo Iura Edition pod poradovým číslom dva v edícii Makroekonómia.
Peniaze patria medzi najvýznamnejšie objavy ľudskej civilizácie. Vznikli ako výsledok výmeny tovarov v spoločnosti. Peniaze sú vo všeobecnosti akýmkoľvek aktívom, ktoré prijímajú všetky ekonomické subjekty pri platení za tovary alebo pri úhrade dlhov. Peniaze plnia v trhovej ekonomike rôzne funkcie. Sú prostriedkom výmeny, zúčtovacou jednotkou a uchovávateľom hodnoty.
Nielen ekonomika má svoje teórie, ale aj majú ju aj samotné peniaze. Nosným cieľom publikácie z autorskej dielne V. Gondu je čitateľovi priblížiť základné školy peňažných, ak použijeme cudzie slovo, tak monetárnych teórií, ktoré rôznym spôsobom interpretujú dopyt po peniazoch.
Autor porovnáva teoretické koncepcie J. M. Keynesa (1883 -- 1946) a M. Friedmana (1912), ktorý nedávno oslávil deväťdesiate narodeniny. Je to preto, lebo v monetárnej politike a teórii sa v súčasnosti stretávame s dvoma základnými prístupmi, keynesovstvom a monetarizmom. Odlišujú sa výkladom základných trhových mechanizmov, najmä úlohou zásahov štátu do ekonomiky
O J. M. Keynesovi je známe, že hodinu denne sa venoval čítaniu denníkov a obchodovaniu s cennými papiermi. Správne informácie mu pomohli stať sa jedným z najbohatších občanov Veľkej Británie. Jeho meno je známe aj v súvislosti s tým, že sa považuje za zakladateľa modernej teórie peňazí. Rozvíjal myšlienky spojené s tým, ako určité rôzne množstvá peňazí v ekonomike môžu ovplyvniť jej chod. V. Gonda čitateľovi priblíži základné kamene diela J. M. Keynesa známeho pod názvom Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí. M. Friedman nadväzuje v svojom diele na kvantitatívnu teóriu peňazí, ktorej zakladateľom je I. Fisher, súčasne má však blízko k samotnému J. M. Keynesovi a takzvanej cambridgskej škole.
V. Gonda porovnáva rozdiely medzi monetarizmom a keynesovstvom. J. M. Keynes považuje úrokovú mieru za dôležitý činiteľ v dopyte po peniazoch. Friedman si myslí, že dopyt po peniazoch nie je závislý od úrokovej miery. Friedman považuje dopyt po peniazoch za vysoko stabilný. Podľa J. M. Keynesa dopyt po peniazoch závisí od úrokovej miery. J. M. Keynes tvrdí, že rýchlosť obehu peňazí je nestabilná a Friedman tvrdí opak, že táto veličina sa dá predvídať.
Okrem toho sa čitatelia monografie dozvedia, aká je podstata peňazí a ich funkcie, vývoj foriem peňazí, pojem a typy peňažných sústav a ukazovatele peňažnej masy. V. Gonda analyzuje mechanizmus tvorby peňazí bankovým systémom, rozoberá peňažný multiplikátor a monetárne nástroje, ktoré centrálna banka používa na ovplyvňovanie peňazí.
Pre menej informovaných pripomenieme, že Vladimír Gonda pracuje na Katedre ekonomickej teórie Národohospodárskej fakulty Ekonomickej univerzity v Bratislave.
StoryEditor