Odzvonilo veľkým lobistickým združeniam?

Rovnako neúspešne si počínali aj združenia lekárnikov - rozsiahle protestné akcie a varovanie pred drastickým znižovaním pracovných miest na vládu vôbec nezapôsobili. Stratégovia z úradu kancelára dokonca uvažujú, že namiesto prezidentov štyroch najväčších združení budú na pohovor k spolkovému kancelárovi Gerhardovi Schröderovi pozývať priamo predstaviteľov spoločností. Kancelár sa vyhýba najvyšším predstaviteľom lobistických skupín od volieb, keď otvorene prejavili sympatie opozícii. Najviac to zrejme pocítil prezident najmocnejšej priemyselnej loby - Združenia nemeckého priemyslu (BDI) Michael Rogowski v období pred voľbami do funkcie šéfa BDI: "Je nezvyčajné, keď prezident BDI v tejto situácii nedostane termín u kancelára," hodnotí situáciu nemenovaný funkcionár združenia. Napriek tomu členovia združenia 25. novembra v tajnom hlasovaní potvrdili M. Rogowského do funkcie na ďalšie dva roky.
Vzniká však otázka, či sa éra záujmových skupín blíži ku koncu. Odborníci hovoria "áno", združenia opak. Podľa názoru predstaviteľov združení nie je možné, aby vždy dokázali presadiť svoje záujmy. Prezident Združenia nemeckého stavebného priemyslu Michael Knipper vysvetľuje, že o čo globálnejší a komplexnejší je problém, o to menší vplyv a nádej na úspech majú národné lobistické skupiny. Okrem toho sú manévrovacie možnosti tradičných združení obmedzované množstvom úplne odlišných záujmov vo svojom sektore. Spoločnostiam to však nestačí - žiadajú, aby sa ich konkrétna požiadavka dostala na stôl toho-ktorého politika či ministra. Vzniká tak "dvojitá komunikačná stratégia". Podniky nechajú svoje združenie "vpochodovať" do vlády s hlasnou všeobecnou kritikou, no v zákulisí ich zástupcovia vystupujú umiernene a cielene sa zamerajú na vlastné záujmy.
Z toho dôvodu čoraz viac veľkých koncernov sa kontaktuje priamo s členmi vlády a politickej scény. Nejde len o postoj G. Schrödera k lobistickým skupinám ani o jeho posedenia so šéfmi veľkých koncernov, pretože podľa názoru pozorovateľov vznikol trend na priamy styk. Svedčí o tom počet podnikových lobistických kancelárií v Berlíne a Bruseli, ktorý sa od začiatku 90. rokov zdvojnásobil. Jedným z dôvodov je aj fakt, že záujmy spoločností z rovnakého sektora sa len zriedka zhodujú. V ich službách často pracujú bývalí politici, napríklad bývalý minister financií Theo Waigel, ktorých úlohou je otvárať nemecký trh zahraničným koncernom, ktoré sú odkázané na politické kontakty v otázkach protimonopolných aj všeobecných pravidiel.
Podľa názoru analytikov problémy záujmových združení zosobňuje prezident priemyselného koncernu BASF Jürgen Strube: "Keď si dupne, zatrasie sa zem," povedal nemeckému Handelsblattu jeden z funkcionárov. Takúto váhu má len veľmi málo združení. Ich predstaviteľov hnevá najmä fakt, že stratili monopol na kontakty s vládou a parlamentom. Namiesto nich sa čoraz viac dostávajú do popredia agentúry pre styk s verejnosťou, tzv. PR agentúry, ktoré predstaviteľom spoločností sprostredkúvajú stretnutia s velikánmi politickej scény. Túto konkurenciu najviac pociťujú menšie združenia. Navyše, čoraz viac politických rozhodnutí sa prijíma na úrovni Európskej únie, čo zaťažuje najmä finančne slabé skupiny, keďže lobizmus je v Bruseli komplikovanejší a, samozrejme, drahší.
Rozvoj politicky zameraných PR agentúr vyvoláva tlak na tradičné skupiny, napríklad BDI. Rozsah tohto tlaku je však sporný. Niektorí odborníci označujú PR agentúry za doplnenie práce združení, iní si myslia, že tento nový spôsob lobingu zasiahol združenia na najcitlivejšom mieste. V každom prípade sa stabilnou témou stalo znižovanie členských príspevkov do združení, ktoré sa tak dostávajú aj pod finančný tlak. Ani ich štruktúra nevyhovuje záujmom spoločností. Príkladom sú spory o zálohovanie fliaš, keďže v rámci BDI sa pivovary, plniarne a výrobcovia nápojov jednoducho nevedeli zhodnúť, navzájom sa držali v šachu a nemohli dosiahnuť prakticky nič. Podľa názoru odborníkov takéto prípady si vyžadujú individuálne stratégie v štýle lobing á la carte. Na druhej strane sú tradičné cesty PR agentúr, teda médiá a reklama, veľmi obmedzené a prakticky vyčerpané.
K tomu sa pridružujú neodmysliteľné spory o politických reformách a vo väčšine prípadov spoločnosti vedia len jedno - že ich nechcú. Poradcovia však upozorňujú, že na úspešný lobing to nestačí. Koncerny musia vedieť, čo chcú a včas ponúknuť politikom riešenie či kompromis. Združenia tu obyčajne mávajú problémy, keďže svoje návrhy a kompromisy musia stiahnuť, keď členské firmy neskôr jednoducho odmietnu spolupracovať.
Či sa teda éra záujmových a nátlakových skupín naozaj chýli ku koncu, ukáže až čas. Napriek všetkým argumentom za aj proti je aktuálna štatistika pôsobivá: na zozname nemeckého parlamentu sa totiž nachádza 1 760 lobistických združení, takže na jedného poslanca pripadá 20 funkcionárov.