Slovenská záručná a rozvojová banka (SZRB) bola do roku 2002 štátnym peňažným ústavom. Pod priamy riadením ministerstva financií pomáhala malým a stredným podnikateľom najmä pri rozbehu podnikania, a to výhodnými záručnými, úverovými a príspevkovými produktmi. Košieľka štátnej inštitúcie sa ukázala úzkou a už rok je SZRB akciovou spoločnosťou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.
Už rok je Slovenská záručná a rozvojová banka akciovou spoločnosťou. Osvedčuje sa nová právna forma?
- Je dobre, že sme akciovou spoločnosťou a riadnou bankou. To zvyšuje váhu tejto ustanovizne. Od Národnej banky Slovenska máme povolenia na všetky činnosti, okrem retailu. Výhodou je, že sme transparentná banka, pravidlá hry sú jasné. Pre zahraničné banky sme dôveryhodným partnerom. Nové postavenie umožňuje nechať si urobiť medzinárodný rating. Pre potenciálnych zahraničných partnerov budeme transparentnejší a pri našom záujme o nové linky nemusíme žiadať štátnu záruku. Namiesto toho poslúži rating renomovanej agentúry, napríklad Fitch alebo Moody's.
Čo sa zmenilo od príchodu nového manažmentu v marci?
- Zaviedol sa systém odmeňovania, orientuje sa na výkon. Zohľadňuje sa plnenie merateľných a hodnotiteľných ukazovateľov, ktoré sa musia splniť na vyplatenie pohyblivej zložky mzdy. Štruktúra banky sa upravila tak, aby zodpovedala zákonu o bankách a zároveň klientskej orientácii banky. Doteraz boli oddelenia produktovo orientované - oddelenie záruk, úverov, príspevkov. Klient po nich musel putovať. Dnes máme útvary pre veľkých klientov a pre malých klientov, kritériom je limit obratu. Klient si vybaví záruku, úver i príspevok na jednom oddelení.
Zavádza sa nový, moderný, štandardný bankový informačný systém. To bude výrazná kvalitatívna zmena v činnosti banky. Aby sme boli menším podnikateľom bližšie, plánujeme otvoriť nové pracoviská - v Trnave, Trenčíne a Liptovskom Mikuláši. Na našej mape Slovenska už nebudú veľké biele fľaky.
Vláda pred rokom prijala stratégiu SZRB. Platí, alebo ju modifikujete?
- Stratégia je dlhodobý výhľad s prioritami. Berieme ju ako smerodajnú, ako banka v štátnom vlastníctve nemôžeme konať inak než stratégiu rešpektovať. Iná vec je taktika. Chceme dokončiť prestavbu SZRB na banku. Zatiaľ ostala časť predpisov, ktoré zodpovedali SZRB ako štátnemu peňažnému ústavu. Robíme inventúru predpisovej základne a predpisy prepracúvame. Pri rizikách chceme ísť na kritériá Bazileja II.
Stratégia nám určuje podporovať malé a stredné podnikanie, k tomu teraz pristupujú európske fondy. Budeme kofinancovať projekty financované zo štrukturálnych fondov a z Kohézneho fondu.
Ktorá z foriem podpory malého a stredného podnikania je teraz v popredí?
- My dávame záruky a úvery takým klientom, ktorí v iných bankách neuspejú. Tam je naše miesto pod slnkom. Veľké medzinárodné banky preferujú veľkých, silných klientov, ktorí majú merateľnú minulosť. My dávame záruky a úvery aj takým klientom, ktorí začínajú alebo majú za sebou krátku podnikateľskú históriu, nemajú žiaden majetok alebo majú ho nižší, než požadujú bankové štandardy. Na posudzovanie úverov máme oveľa mäkšie kritériá ako iné banky. Úver dáme aj pri splnení požiadavky na minulosť a nevyžadujeme majetok, a naopak, ak je pri dobrom projekte dostatočný majetok, privrieme oči nad číslami z minulosti. Tu by mal pomôcť nový projekt Program priameho úverovania malých podnikateľov, v rámci ktorého poskytujeme priame úvery do troch miliónov korún. Uvažujeme o úrokovej bonifikácii tých klientov, ktorí úver pravidelne splácajú.
Začíname program i2-Slovakia. Určite sa nerozbehne rýchlo. Aj v Rakúsku, odkiaľ získavame poznatky, to trvalo roky. Podstatou je koordinácia dopytu a ponuky finančných zdrojov a vhodných projektov medzi podnikateľmi a investormi. Väčší, skúsenejší a kapitálovo silnejší podnik - business angel - vytvorí joint-venture s nádejným začínajúcim, slabším. Projekt tak skúsenosťami a kapitálom pomôže rozbehnúť a potom svoj podiel - uvažuje sa o 25 percentách - predá späť menšiemu podnikateľovi. Takže kapitálovo vstupuje a berie časť rizika podnikania. Našou úlohou je postupne budovať databázu podnikateľov so zaujímavými inovačnými projektmi a súčasne databázu investorov, ktorí sa stanú business angels. Spolupracujeme s podnikateľskými organizáciami, regionálnymi poradenskými centrami, Národnou agentúrou pre rozvoj malého a stredného podnikania a bankami. Oslovili sme aj Úrad priemyselného vlastníctva, aby ľudia, ktorí požiadajú o vydanie patentu alebo prihlásia vynález, dostali informácie o programe I2-Slovakia.
O ktoré produkty SZRB je najväčší záujem?
- Najväčší nárast záujmu je o priame financovanie. Súvisí to s úverovou politikou veľkých bánk, ktoré žiadajú štandardné zabezpečenie úverov. Veľa podnikateľov takto neuspeje a prichádza k nám. Sme na posudzovanie žiadostí kapacitne, technicky a personálne pripravení, analýza sa pri zárukách a úveroch príliš nelíši. Chceme zaviesť novú schému záruk - vopred sa stanoví podiel rizika SZRB a komerčnej banky pri prípadnom plnení záruky. Náš podiel rizika sa ustálil - mal by oscilovať okolo 65 percent istiny úveru.
Prečo nie je podiel SZRB vyšší? Doteraz boli záruky i podstatne vyššie.
- Jeden dôvod sú Bazilejské pravidlá II, ktoré hovoria práve o takejto hranici. A ďalej, podiel záruky komerčnej banky je taký, že už sa o tento úver stará. Pri nejakých piatich alebo desiatich percentách už nie je na splácaní úveru tak zainteresovaná. Aj na Západe sa výška záruky bánk nášho typu ustálila približne na 70 percentách istiny. Máme však jeden produkt, keď kryjeme 100 percent - je to zateplenie výškových budov.
Cieľom vašej banky nie je zisk, posudzuje sa podľa toho, ako plní svoje poslanie. Ale hospodárenie je aj tak dôležité.
- V roku 2002 bol čistý zisk 75 miliónov korún. Bol nižší ako rok predtým, ale doplnili sme rezervné fondy a vytvorili sme opravné položky a záruky. Usilujeme sa o predimenzovanie rezerv, o ich maximálnu výšku. Prvýkrát v histórii sa vyplácali dividendy, dostal ich jediný akcionár, štát. Úhrn aktív bol 15,374 mld. Sk, z toho cudzie zdroje 12,636 mld. Sk. Základné imanie bolo 800 mil. Sk, portfólio záruk 3,569 mld. Sk, kapitálová primeranosť takmer 25 percent.
V tomto roku - k 30. septembru - bilančná suma banky klesla na 14,334 mld. Sk. V rozhodujúcej miere to spôsobilo riadne a mimoriadne splácanie úverov na družstevnú bytovú výstavbu, ktoré tvoria až tri štvrtiny úverového portfólia banky. Preto klesli aj pasíva, znížil sa redistribučný úver NBS na tieto úvery. Zvyšujú sa náklady a výnosy z tvorby a použitia opravných položiek. Je to v súlade so zámerom v plnej miere kryť súvahové riziká, ktoré sa zvyšujú v súvislosti s odkupovaním pohľadávok z podsúvahových záväzkov. Hospodársky výsledok za deväť mesiacov tohto roka je 435 mil. Sk.
Aký je v súčasnosti stav poskytnutých úverov a záruk?
- V prvom polroku sme poskytli 117 záruk vo výške 634 mil. Sk, celkovo je poskytnutých 3 053 záruk za 10,450 mld. Sk. Za šesť mesiacov 2003 sme poskytli 78 úverov vo výške 425 mil. Sk, celkovo je poskytnutých 688 úverov vo výške 3,248 mld. Sk. V rámci príspevkových programov sme za január - jún 2003 poskytli 71 mil. Sk, kumulatívne je to 1,160 mld. Sk.
Má banka dostatok zdrojov na krytie podpory podnikania, a to i pri raste záujmu podnikateľov?
- Na priame úvery i nepriamu podporu máme dostatok zdrojov. Naši zahraniční partneri - Kreditanstalt für Wiederaufbau, Európska investičná banka, Centrálna európska banka - nám po dočerpaní liniek umožnia otvoriť nové. Plánujeme spolupracovať s Nordic Investment Bank, ktorá ponúka veľmi dobré podmienky najmä pri vytváraní environmentálnych podmienok.
Teraz sme na tom zdrojovo veľmi dobre, máme ich nadbytok. Ak by bol nárast klientov, zvládneme to. Na zvýšenie záujmu sa pripravujeme aj spomínaným otvorením nových pobočiek. Pri získavaní klientov už nechceme byť odkázaní na dobrú vôľu komerčných bánk. S klientmi od nich je to lacnejšie a modernejšie, ale keď to nejde tak, ako si predstavujeme, hľadáme si ich sami. Pritom komerčným bankám nie sme a nechceme byť konkurentmi. Opakujem, že úvery dávame tým, ktorí v bankách neuspeli alebo sa o to ani nepokúšali.
Na Slovenskej záručnej a rozvojovej banke je ťarcha dedičstva niektorých zrušených fondov. Ako sa s ňou vyrovnávate?
- Prebrali sme záväzky niektorých zrušených fondov. Vedú sa o nich súdne spory, vo viacerých prípadoch o značné sumy. Záruky neboli vystavené na našu banku a iniciujeme neplatnosť týchto záväzkov. Už sme jeden súd vyhrali, krajský súd rozsudok potvrdil, teraz bude rozhodovať opätovne Najvyšší súd.
Vari najväčšou pripomienkou k práci SZRB je pridlhé vybavovanie žiadostí. Ste si toho vedomý?
- Prvou vecou bolo zavedenie centrálneho registra žiadostí na mojom sekretariáte. Osobne kontrolujem dodržanie lehoty na vybavenie žiadosti do 30 dní. Stáva sa, že lehota sa nedodrží, ale len v prípade, keď klient podá nekompletnú žiadosť, neskoro reaguje na naše doplňujúce otázky a pod. Záruky a úvery dávame v priemere o 18 - 20 dní. Kedysi to bolo 80 dní.
Vo všeobecnosti sa konštatuje zlý prístup k bankovým úverom, a to napriek dostatku zdrojov. Na druhej strane komerčné banky hovoria o nedostatku vhodných projektov. Kde je pravda?
- Pravda je niekde na polceste medzi bankami a podnikateľmi. Banky robia všetko pre to, aby úvery dávali, majú z toho predsa zisk. Na druhej strane však podnikatelia, najmä tí malí a strední, často dávajú absolútne nekompetentné žiadosti, chýbajú tam základné údaje. Nevedia, že musia mať aj vlastné zdroje i predstavy o ďalšom vývoji podniku. Tam vidíme priestor pre agentúry. Ich poslanie je poradenská činnosť, nie financovanie. Banky sú ochotné dávať úvery, ale nie každému. Opäť pripomínam, a trocha nám robím reklamu, že my sme prístupní aj tým, ktorí inde neuspejú.
Spomenuli ste, že pri získavaní klientov sa nebudete spoliehať na komerčné banky. Mimochodom, ako sa vám s nimi spolupracuje?
- Spolupracujeme s každým, kto má o to záujem. Máme veľmi výhodnú úverovú linku. Sme ochotní dať im dlhodobé zdroje na šesť rokov za 3,5 percenta. Zároveň žiadame, aby marža bánk nebola vyššia ako dve percentá. Klient by tak mohol mať šesťročný úver za 5,5 percenta. Chceme to vyčerpať, lebo potom dostaneme novú tranžu za podobných podmienok. Všetko bude závisieť od komerčných bánk. Lenže banky majú dosť vlastných zdrojov, potrebujú ich umiestniť. Nemožno sa im čudovať, správajú sa komerčne. Pred jedným - dvoma rokmi by to bola pre banky superponuka, dnes nemajú záujem. Bohužiaľ, ale aj chvalabohu.
Pri banke typu záručnej banky je dôležité, aby sa informácie dostali k potenciálnym klientom. Aké máte informačné kanály?
- V prvom rade je to internetová stránka, chystáme jej modernizáciu. Rokovali sme so stavovskými podnikateľskými a živnostenskými organizáciami, aby sme mohli robiť naše informačné aktivity cez ne. Uvažujeme aj o tom, že ich predstaviteľov pozveme do našich orgánov. Podnikatelia môžu nadviazať kontakt s našimi pracoviskami po celom Slovensku, po otvorení spomínaných troch, ktoré pokryjú zatiaľ biele miesta, ich bude desať.
Čerpanie európskych fondov je veľká šanca pre Slovensko, podnikateľov, obce a mestá i banky. Ako sa na ne pripravujete?
- Podľa uznesenia vlády č. 518 z augusta máme vypracovať materiál o spolufinancovaní týchto fondov. Už je pripravený do vlády. Hlavnou myšlienkou dokumentu je orientácia na nepriamu pomoc podľa kritérií Európskej komisie. Malo by to priniesť transparentnosť, menšiu náročnosť na administratívu, rýchle čerpanie, variabilitu možných zdrojov. Výhodné je využívať fondovú formu, lebo zdroje ostanú na Slovensku, v žiadnom prípade sa nevracajú Európskej únii. V rámci programov sa dajú kombinovať priame záruky, soft záruky i priame úvery. Efekt fondov je multiplikačný, lebo zo splátok sa dajú financovať ďalšie projekty.
Máme linky na financovanie environmentálnych programov na výstavbu vodárenských stavieb. V rámci programu ISPA sme už financovali projekty za 17,7 milióna eur. Na spracovanie žiadostí a poskytnutie úverov sme mali k dispozícii veľmi krátky čas, ale v záujme zabezpečenia čerpanie prostriedkov sme za týždeň zvládli túto náročnú úlohu.
| Ľudovít Konczer, narodený v roku 1960. V roku 1985 absolvoval na Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity smer Financie. Do roku 1993 sa zaoberal finančným manažmentom niekoľkých štátnych a súkromných podnikov. V rokoch 1993 - 2002 pracoval v Prvej komunálnej banke, naposledy ako riaditeľ pobočky v Komárne. Potom bol v OTP banke Slovensko a od marca 2003 je predsedom Predstavenstva a generálnym riaditeľom Slovenskej záručnej a rozvojovej babky, a. s. Do roku 2003 bol podpredsedom Predstavenstva Slovenských lodeníc Komárno, Bratislava, a. s. |