I. Mikloš: Slovensko chce byť lídrom regiónu

Ako dopadne tohtoročný rozpočet?
- Vo všetkých kľúčových parametroch sa splní. Dodrží sa deficit verejných financií, lebo budú nižšie príjmy, ale aj nižšie výdavky. To je podstatné. Vyžiadalo si to aj neštandardné zásahy, najmä skoršie zvýšenie spotrebných daní, čo bolo nepríjemné. Zapríčinila to vecná chyba pri príprave podkladov štátneho rozpočtu.

Prečo sa výrazne nečerpajú kapitálové výdavky?
- Teraz budeme zavalení žiadosťami o výnimku z časového plnenia. Chceme to objektivizovať a minimalizovať, lebo nižšie príjmy musíme kompenzovať aj nižšími výdavkami. Nepovažujeme za správne automaticky presúvať peniaze, ktoré sa nevyčerpali. Zmäkčuje sa tým rozpočtové obmedzenie, pôsobí to ako stimulátor na nadsadzovanie potrieb: keď peniaze nevyčerpáme v tomto roku, tak ich použijeme v ďalšom. Ale nehovorím, že žiadna výnimka nebude povolená, pretože niektoré dôvody sú objektívne.

Dnes začína parlament rokovať o štátnom rozpočte. Ste optimista?
- Verím, že bude schválený, a to pri tom deficite, na ktorom sme sa zhodli. Považujem to za reálne. Dokonca pri politicky rôznorodejšej koalícii sa nám vždy podarilo schváliť rozpočet s takým deficitom, na ktorom sme sa dohodli vo vláde. A to je najťažšie, lebo požiadavky sú vždy omnoho väčšie ako možnosti. Trochu ma prekvapilo, že napriek väčšej homogenite vlády sa otázka zvýšenia deficitu otvárala viac ako v predchádzajúcich rokoch.

Ste spokojný so stavom reformy verejných financií?
- Za tento rok sa urobilo veľa. Viem, že môžem byť podozrievaný, že to vidím príliš optimisticky. Ale potvrdili nám to experti Svetovej banky a viaceré misie MMF, ktoré analyzovali verejné financie. Konštatovali, že je nevídané, akou rýchlosťou sa tu robia vo verejných financiách zmeny, a pritom správnym smerom. A to z hľadiska stransparentňovania, tvrdých rozpočtových obmedzení a aj previazanosti na iné štrukturálne reformy. Vzťahuje sa to tiež na programové rozpočtovanie, viacročné rozpočtovania a podobne. Myslím si, že posun je výrazný vo všetkých oblastiach.

Ako hodnotíte reformy vašich kolegov vo vláde?
- Všetky by sa nedali hodnotiť rovnako. Spomeniem tie, s ktorými som najspokojnejší - a to nielen preto, že som aj podpredsedom vlády, ale aj preto, lebo bez štrukturálnych reforiem najmä vo výdavkovo náročných rezortoch nie je možné znižovať deficit verejných financií a udržať ich pod kontrolou. Chcel by som tu vyzdvihnúť zdravotníctvo a rezort práce a sociálnych vecí. To sú kľúčové rezorty, kde dochádza k reformám a k zásadným zmenám, ktoré umožňujú dosahovať strategické ciele vo verejných financiách. Nie všetkým je zrejmé, že to má zásadný vplyv na podnikateľské prostredie - na výšku úrokových sadzieb, na podmienky úverov doma i v zahraničí, na kurz koruny. Previazanosť jednotlivých politík je nesmierna. Podnikatelia si nie vždy uvedomujú, prečo je pre podnikateľské prostredie dôležitá reforma sociálneho systému a reforma zdravotníctva.

Boli prijaté všetky daňové zákony. Reforma bola oproti pôvodným predstavám modifikovaná. Považujete úpravy za prijateľné?
- Vždy, keď sa narysuje nová architektúra, sú aj pozmeňovacie návrhy, odmietavé stanoviská, odporúčania. Kľúčové však je, či zmeny narúšajú nosnú kostru nového systému. Zdá sa mi preto absurdné obviňovanie zo strany časti našich médií, že akákoľvek zmena oproti pôvodnému návrhu je neadekvátne kompromisníctvo, ústupky, deformy systému a podobne. V daňovej reforme došlo len k čiastkovým zmenám, ktoré v žiadnom prípade nenarúšajú jej základnú filozofiu. Tak je to s dvoma percentami daňovej povinnosti na verejnoprospešné účely, niektorými spotrebnými daňami alebo odsunutím účinnosti zrušenia zákona o dani z prevodu a prechodu nehnuteľností.
Dnes sú na svete tisíce dobrých ekonómov, ktorí vedia navrhnúť dobrú reformu. Ale oveľa väčší problém je presadiť ju v parlamente, schváliť zákony, ktoré zmenia systém. Ak by sme za každú cenu trvali na čistote a odmietali akúkoľvek zmenu, výsledkom by nebola lepšia reforma, ale žiadna reforma. Poviem príklad. Pri dani z vína sme navrhli spôsob, ktorý stál na teoreticky správnom princípe, aby sa spotrebné dane z piva, vína a liehu platili podľa presného a spravodlivého kritéria - obsahu alkoholu. Nezohľadňovali sme žiadne iné kritériá ani argumenty. Sám som cítil, že návrh pri spotrebnej dani z vína napokon zmeníme, lebo treba zvažovať aj iné argumenty. Na svete neexistuje krajina výrobcov vína, ktorá by mala takú vysokú daň, majú ju nulovú alebo len symbolickú. A pestovanie vína má aj iné rozmery - tvorbu krajiny, kultúrny a podobne. Preto som po fiškálnom vykompenzovaní súhlasil, aby sa spotrebná daň nezaviedla.

Daňový systém je otvorený. Akým smerom sa bude vyvíjať?
- To neviem, ale viem, aký smer budem presadzovať ja. Celkom určite by bolo zlou cestou, ak by sa zmenil zásadný prístup zjednodušenia, stransparentnenia daní, ak by sa čiastkovo menili sadzby, prijímali výnimky a pod. Nejde o teoretickú čistotu, ale o čistotu z hľadiska zmyslu a efektívnosti. Je žiaduce, aby sme ďalej znižovali sadzby priamych daní, je to v súlade so zámerom, aby sa menej zdaňoval výkon a viac spotreba. Ak sa vytvorí priestor, primárne by sa mal využiť na znižovanie sadzby rovnej dane. Neberiem to úplne dogmaticky, lebo sú tu priority, ktoré nie sú dostatočne kryté z verejných zdrojov. Je to infraštruktúra, najmä diaľnice, a posilňovanie znalostnej ekonomiky zväčšením kapacity a zvýšením kvality vzdelania. Ak reformy pôjdu ďalej, predpokladám rýchlejší a udržateľný rast, a to by od roku 2005 malo vytvárať aj fiškálne predpoklady na ďalšie zníženie sadzieb alebo zvýšenie výdavkov bez zvýšenia deficitu, alebo kombináciu týchto postupov.

Najťažšie maastrichtské kritérium je pre nás rozpočtové. Poslanci sa z Čile vrátili presvedčení, že prostriedky v druhom pilieri by nemali ísť do okruhu verejných financií, ale mali by ostať súkromné. Neohrozí to plnenie cieľov?
- Našou kategorickou požiadavkou, ktorú sme presadili aj na Koaličnej rade, je, aby fiškálne náklady druhého piliera nepresahovali jedno percento HDP. Prijala sa aj bez toho, aby boli účty vo verejnom vlastníctve. To bola iniciatíva ministerstva práce, ktorú sme my len akceptovali. Bez problémov, lebo táto alternatíva posilňovala našu šancu presadiť cez Eurostat v Európskej komisii takú interpretáciu fiškálnych nákladov dôchodkovej reformy, aby sa to vôbec nemuselo započítavať do deficitu. Pravdou je, že z hľadiska čistoty a ochrany vlastníctva bude lepšie, ak to bude explicitne súkromným vlastníctvom. My sme chápali konštrukciu tak, že by prostriedky druhého piliera boli vo verejných financiách len formálne, prostredníctvom Sociálnej poisťovne. Po ukončení sporenia by sa stali súkromným vlastníctvom. Je to tak vo Švédsku. Európska komisia to rešpektuje a nezahŕňa do deficitu. Viacerí poslanci voči tomu namietajú a ministerstvo práce od toho ustúpilo. Ministerstvo financií trvá len na spomenutom jednom percente HDP. Či to maastrichtské kritériá ohrozí alebo nie, stále nevieme povedať, Európska únia sa jednoznačne a definitívne nevyjadrila. Už dnes je tlak niektorých členských i kandidátskych krajín, ktoré takúto reformu už začali, aby sa tieto náklady do fiškálneho deficitu nepočítali.

Definitívne stanovisko nie je. Aké je predbežné?
- Eurostat ich úradníckym pohľadom tvrdí, že sa to do výdavkov započítavať musí. Existujú však silné dôvody proti. Prvým je, že tieto výdavky nezvyšujú agregátny dopyt. Ešte dôležitejšie je, že nám vzniká väčší deficit teraz, ale zabraňujeme rádovo vyšším deficitom v budúcnosti, ak by sa dôchodková reforma nerobila. Za najzásadnejší argument v prospech nášho, ale i maďarského, poľského a švédskeho postoja považujem, že terajší výklad Eurostatu bude obrovskou brzdou a kontrastimulom pre ostatné krajiny, ktoré reformy pre starnutie obyvateľstva potrebujú. Potrebuje ich Nemecko, Francúzsko, Taliansko, ale zatiaľ ich nerobia. Navrhujú len veľmi čiastkové kroky, ktoré sa stretávajú s veľkým odporom obyvateľstva. Pritom pre Francúzsko a Nemecko vzniká časovaná bomba - realita ich tlačí do politicky odmietaných reforiem, ale už dnes neplnia fiškálne kritériá Paktu stability. Reformy budú musieť uskutočniť aj tak, čo im deficit ešte zvýši a vyvolá tlak na škrty, ktoré nevedia urobiť už dnes. Vytvára sa začarovaný kruh.

Ako rozhodnutie EK v tejto veci ovplyvní naše ciele vstupu do eurozóny?
- Ak náklady nebudeme započítavať, tak platí rok 2008. V opačnom prípade sa bude musieť v roku 2006 deficit znížiť o jedno percento HDP. Pre schopnú vládu by to v prvom roku vládnutia, v roku 2007, v mene takého významného cieľa, ako je vstup do eurozóny, nemal byť problém. Pri tejto alternatíve by sme euro zavádzali v roku 2009.

Túto otázku asi dostávate často: Kedy obyvateľstvo pocíti aj pozitívny účinok reforiem?
- Ak sa naplnia zámery programového vyhlásenia vlády, som si istý, že Slovensko sa bude vnímať ako bezkonkurenčný líder uskutočňovania reforiem. O rok, najneskôr o dva, budeme vo fungovaní mnohých systémov a rezortov, v podnikateľskom prostredí ďalej, ako je dnes väčšina vyspelých krajín EÚ. To spolu s efektmi vstupu prinesie také komparatívne výhody, že ekonomický rast môže byť najvyšší v regióne. Slovensko môže napodobniť veľmi úspešný príklad Írska. Len treba vydržať, lebo máme pred sebou kľúčové obdobie. Prvá etapa je do konca roka - schvaľovanie štátneho rozpočtu a reformné zákony, druhá v prvom štvrťroku budúceho roka, kedy sa schvaľujú zákony k reforme zdravotníctva a vzdelávacej reforme. Potom bude 90 percent reformných zámerov programového vyhlásenia už v praxi. V druhej polovici roku 2004 by sa mali prejaviť efekty aj pre obyvateľstvo - v rýchlejšom raste reálnych miezd, znižovaní inflácie a pod. Od roku 2005 by mali byť výsledky viditeľné a zrejmé už pre väčšinu obyvateľov.

Očakávate ďalšiu vlnu zahraničných investícií?
- Áno. Pritom nepotrebujeme široké programy stimulovania príchodu investorov. Najlepšia filozofia sú čo najlepšie podmienky a pravidlá pre všetkých. Verejné prostriedky treba prioritne používať na budovanie priemyselných parkov, prípravu území pre tých, ktorí prichádzajú pre všeobecne dobré podmienky. Špeciálne stimuly sa budú poskytovať len na výnimočné strategické investície. Toto je najúčinnejšia stratégia, ktorá spolu s reformami a vstupom do EÚ v priebehu niekoľkých rokov zabezpečí saturovanie potrieb Slovenska zahraničnými investíciami.