Vysoký verejný dlh a finančná kríza

Do tejto skupiny patria krajiny mimo ekonomicky najvyspelejších, teda aj Slovensko, ktoré je - aj napriek členstvu v OECD - označované za tranzitívnu ekonomiku. Mnohé krajiny sa takto ocitli v hlbokej finančnej kríze, ktorej výsledkom je bolestivé obdobie ekonomických reforiem.
Vysoký verejný dlh môže mať na ekonomickú aktivitu výrazný vplyv. Na jeho financovanie sú potrebné vysoké príjmy z daní a vytvára tlak na zvýšenie úrokovej miery, následné vytláčanie súkromných investícii (crowding out efekt). Keď už vláda nie je schopná financovať svoj dlh, je nútená znížiť výdavky alebo zvýšiť príjmy (zvyčajne obťažnejšia cesta), často v čase, keď sú fiškálne opatrenia potrebné na stabilizáciu ekonomiky. Ak takéto opatrenia už nie sú možné, kríza je na svete. Po období relatívneho pokoja v prvej polovici deväťdesiatych rokov, keď verejný dlh mnohých krajín klesol, sa v súčasnosti opäť oživil problém verejného dlhu vo vznikajúcich trhových ekonomikách.

MMF varuje pred veľkými dlhmi
Vznikajúce trhové ekonomiky sa ocitnú na hranici vážnych problémov s verejným dlhom, ak neobmedzia výdavky a nezvýšia daňové zaťaženie, varoval Medzinárodný menový fond (MMF). Medzinárodný veriteľ sídliaci vo Washingtone uviedol, že verejný dlh v mnohých krajinách sa výrazne zvýšil, keď domáci dlh v týchto krajinách dosiahol rekordné úrovne, pomohli tomu najmä nízke trhové úrokové miery. S vysokou zadlženosťou, prípadne ťažkopádnou dlhovou reštrukturalizáciou, majú problémy najmä Argentína, Ekvádor, Rusko, Pakistan, Ukrajina, Uruguaj a iné. S mnohými fiškálnymi problémami sa stretlo aj Turecko.
Z hľadiska celých regiónov zaznamenali najväčší nárast zadlženia finančnými problémami tradične známa Latinská Amerika a Ázia. V tranzitívnych európskych krajinách kandidujúcich na členstvo v Európskej únii sa podiel dlhu k hrubému domácemu produktu znížil, zatiaľ čo na Strednom východe a v Afrike ostal verejný dlh v podstate nezmenený.
Verejný dlh vo vznikajúcich trhových ekonomikách dosahuje dnes priemerne okolo 70 percent HDP. Dlh v industrializovaných krajinách sa od roku 1995, keď dosahoval takmer 75 percent HDP, znížil na súčasných asi 65 percent. K väčšine finančných kríz za posledných desať rokov vo výraznej miere prispeli aj problémy s domácim zadlžením, konštatuje MMF. Posledná známa finančná kríza trvajúca od roku 2001 je v Argentíne.

Ako znižovať dlhy
"Ak sa chceme poučiť z minulosti, musíme brať vážne problémy, ku ktorým smerujeme. Týka sa to najmä tých krajín, ktoré neťažia zo súčasného relatívne priaznivého finančného prostredia, aby zvýšili daňový základ, posilnili daňovú administratívu, obmedzili málo produktívne vládne výdavky a zlepšili riadenie dlhu," komentoval súčasný stav Rogoff. Ďalej pokračuje: "Priaznivé finančné prostredie dnes poskytuje možnosti krajinám s akútnymi dlhovými problémami, aby začali znižovať podiel dlhu na prijateľnejšie úrovne, ideálnym spôsobom je posilniť daňový základ a obmedziť neproduktívne výdavky."
Podľa MMF je súčasná úroveň verejného dlhu vo vznikajúcich trhových krajinách neúnosná. Len na stabilizovanie podielu verejného dlhu k HDP musí priemerná krajina, patriaca medzi vznikajúce trhové ekonomiky, dosiahnuť fiškálny prebytok, ktorý bude o 1 až 1,5 percenta HDP vyšší ako v minulosti. MMF predpokladá, že hranica únosného verejného dlhu pre takúto typickú krajinu môže byť len okolo 25 percent HDP, oproti 75 percentám HDP pre priemyselne vyspelú krajinu. Fond uviedol, že rozsiahle škrty verejných dlhov sú možné často v spojení s dlhovou reštrukturalizáciou. Kombinácia "silného rastu" a fiškálnej konsolidácie efektne znižuje verejný dlh bez pomoci dlhovej reštrukturalizácie. Čile je podľa MMF príkladom, kde bol vládny dlh znížený vďaka fiškálnym a štrukturálnym reformám. Maďarsko a Bulharsko dosiahli vďaka svojej stratégii tiež značný úspech.