V tejto časti vám prinášame extrakt z komplexnej analýzy vývoja stavebníctva na Slovensku, s krátkou charakteristikou podpory štátu v oblasti bytovej výstavby.
Slovenské hospodárstvo v období transformácie zaznamenalo výrazné zmeny v štruktúre tvorby HDP jednotlivými sektormi. Celkovo sa produkcia po roku 1990 v rámci stavebníctva znížila, čo bolo spôsobené najmä týmito faktormi:
˙ Pokles bytovej výstavby počas celého sledovaného obdobia.
˙ Pokles výstavby nebytových výrobných budov a hál v roku 1993 a s ďalším utlmením v rokoch 1998 -- 2000.
˙ Pokles výstavby inžinierskych stavieb v rokoch 1992 -- 1995 s oživením najmä v rokoch 1995 -- 1998 v dôsledku budovania diaľničnej siete.
Celkovo môžeme konštatovať, že stavebníctvo je citlivé na ekonomický cyklus a taktiež je silne determinované hospodárskou politikou štátu. Sektorová štruktúra slovenskej ekonomiky je porovnateľná so štruktúrou vyspelých ekonomík. Pohľadom na jednotlivé zložky týchto sektorov zistíme, že niektoré odvetvia sa nevyvíjajú podľa deklarovaných zámerov hospodárskej politiky štátu a tiež sa odchyľujú od stavu vyspelých ekonomík Európskej únie, čo je aj prípad slovenského stavebníctva.
V EÚ sa podiel stavebníctva na tvorbe HDP pohybuje okolo 10 -- 11 % a podiel na zamestnanosti je približne ten istý. U nás je situácia diametrálne odlišná. V roku 1996 podiel stavebníctva na tvorbe HDP dosiahol 6,3 %, v roku 2001 už iba 3,4 % (v stálych cenách roku 1995). Je to alarmujúca skutočnosť, pretože s tým je spojený aj pokles zamestnanosti v odvetví. Najväčší pokles zamestnanosti v odvetví bol v roku 1999, keď z odvetvia odišlo 14 000 zamestnancov aj z dôvodu straty štátnych zákaziek.
Produkcia v roku 1991 zaznamenala prudký pokles a do súčasnosti v priemere klesala. Z nasledujúceho grafu je evidentný pokles produkcie v stavebníctve do roku 2001. Rok 2002 zaznamenal isté oživenie, ktoré v značnej miere spôsobil volebný rok. Podľa Štatistického úradu SR bola produkcia stavebníctva o 4,1 % vyššia ako v roku 2001, z toho produkcia týkajúca sa novej výstavby, rekonštrukcií a modernizácií vzrástla o 3,4 % a produkcia v rámci opráv a údržby sa zvýšila o 10,5 %. Stavebné práce realizované v zahraničí klesli o 4,8 %. Ich podiel na celkovej stavebnej produkcii je nízky a dosahuje 3,3 %.
V štruktúre tuzemskej stavebnej produkcie sa oproti roku 2001 znížil podiel novej výstavby, modernizácií a rekonštrukcií o 0,8 p. b. na 77,3 %, podiel produkcie na opravách a údržbe vzrástol o 1,2 p. b. na 21,7 %.
Čo sa týka vlastníckej štruktúry, ktorá dáva základnú informáciu o úrovni transformácie, môžeme konštatovať, že dosiahla úroveň vyspelých ekonomík. Podiel štátu na produkcii neustále klesal, čo sa dá interpretovať ako pozitívny trend. To isté naznačuje aj priemerný evidenčný počet zamestnancov, ktorý klesol zo 17 068 v roku 1997 na 1 327 v roku 2000 v štátnych podnikoch.
Produktivita práce za uvedené obdobie klesala a svoje dno dosiahla v roku 1999. Od tohto roku zaznamenávame rast produktivity práce, čo je spôsobené poklesom zamestnanosti v odvetví. Nepriaznivý je aj vývoj pridanej hodnoty, ktorá klesla z 19 710 mil. Sk v roku 1997 na 15 582 mil. Sk v roku 2001, čo znamenalo pokles pridanej hodnoty až o 21 %, zatiaľ čo náklady v roku 2001 klesli oproti roku 1997 iba o 10,5 %.
Priame zahraničné investície
Slovenské stavebníctvo zaznamenáva od roku 2000 pokles priamych zahraničných investícií, ktoré sú determinantom zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti. Dá sa očakávať, že v roku 2003 sa situácia začne zlepšovať, čo možno dať do súvislosti s predpokladaným vstupom do Európskej únie a s tým súvisiacim vyšším záujmom o investovanie v SR.
Objem zahraničných investícií dosiahol maximum v roku 2000, keď objem predstavoval 2 124 mil. Sk. To môžeme odvodzovať od mierneho oživenia stavebníctva, čo bolo spôsobené výstavbou nadnárodných obchodných reťazcov, ktorá pokračovala aj v nasledujúcom roku.
Základné vstupy do stavebného priemyslu
V oblasti stavebných látok pretrváva nedostatočné využívanie domácich výrobných kapacít. Tento problém spôsobil nízky domáci a zahraničný dopyt. V súčasnosti nie je predpoklad výraznejšieho zlepšenia situácie, lebo domáci dopyt bude aj naďalej nízky. Riešenie spočíva v dôraznejšej orientácii na export, to si však vyžaduje modernizáciu technológií v mnohých podnikoch, znižovanie energetickej náročnosti, sofistikáciu výrobkov a zvyšovanie kvality. Celkovo má odvetvie len mierny rastový potenciál, pretože konkuruje len v cenovej oblasti, ktorá by sa mala eliminovať dereguláciou cien energií, vyrovnávaním cien po vstupe do EÚ a silnejúcou slovenskou korunou, čo však na druhej strane bude zvyšovať tlak na rast produktivity.
Vo vývoze stavebných látok priemerný najväčší príspevok na raste zaznamenali maltoviny a vláknocementové výrobky, pre ktoré je typická nižšia úroveň sofistikácie, čo podčiarkuje schopnosť konkurovať len v cenovej oblasti. Naopak, na strane dovozu prispievali k rastu komodity, ktoré vykazujú vyššiu sofistikáciu. Sú to najmä stavebná keramika a silikátové prefabrikáty. Celkovo je saldo zahraničného obchodu kladné od roku 1996 s pozitívnym trendom vývoja, saldo v roku 2001 dosiahlo úroveň 4 261 mil. Sk.
Podpora štátu v oblasti bytovej výstavby
Pokles stavebnej produkcie bol ovplyvnený aj poklesom úrovne bytovej výstavby. Jej podpora je úlohou štátu, ktorá v sebe nesie množstvo synergických efektov (podpora mladých rodín, zvyšovanie mobility pracovníkov, zamestnanosť, pomoc sociálne odkázaným), preto sa na jej podporu každoročne vynakladajú prostriedky zo štátneho rozpočtu.
Štátny rozpočet za posledných päť rokov (vrátane roku 2003) vyčlenil na výstavbu bytov 31,85 mld. Sk.
Rozdelenie finančných prostriedkov podpory výstavby bytov:
˙ Štátny fond rozvoja bývania s objemom prostriedkov -- 12 mld. Sk
˙ Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR -- 4,74 mld. Sk
˙ hypotekárne úverovanie -- 803,75 mil. Sk
˙ stavebné sporenie -- 13,16 mld. Sk
˙ služobné byty -- 1,14 mld. Sk
V roku 2002 bolo zo štátneho rozpočtu na štátnu prémiu v stavebnom sporení vyčlenených 2,85 mld. Sk, na rok 2003 to je 2,5 mld. Sk, pre ŠFRB bolo v roku 2002 vyčlenených 2,3 mld. Sk a v roku 2003 je plánovaný objem 2,414 mld. Sk. S rastúcim významom hypotekárneho úverovania narastajú aj prostriedky vyčlenené na bonifikáciu úrokov. Ku koncu roka 2000 predstavovala štátna podpora hypoúverov objem 13,6 mil. Sk, ku koncu roku 2003 dosiahne 628,2 mil. Sk, čo je spôsobené poklesom úrokov, a tým zvýšením dostupnosti financovania bytovej otázky pre širšiu vrstvu obyvateľstva.
S počtom 310 bytov na tisíc obyvateľov zaostáva Slovensko za krajinami EÚ, kde sa toto číslo pohybuje okolo 400 bytov na tisíc obyvateľov. Dosiahnutie tejto úrovne je v blízkom období ťažko predstaviteľné, keďže využívanie podpory štátu nie je orientované len na novostavby, ale aj na opravy a údržbu, čo je do istej miery akceptovateľné, ak si uvedomíme demografický vývoj.
Súčasné vybavenie SR stavebnými fondmi je poznačené dlhoročnou orientáciou na budovanie výrobnej základne a zaostávaním vo výstavbe bytov, občianskej výstavby a dopravnej infraštruktúry. Chýbajúca vybavenosť do roku 2010 je odhadovaná na objem 1 400 mld. Sk s nasledujúcou špecifikáciou v jednotlivých oblastiach:
˙ občianska výstavba -- 490 mld. Sk
˙ bytová výstavba -- 750 mld. Sk
˙ diaľnice a cesty -- 110 mld. Sk
˙ železnice -- 50 mld. Sk
Podľa ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja je v možnostiach slovenského stavebníctva realizovať chýbajúcu vybavenosť. V praxi by to však znamenalo výstavbu v hodnote 200 mld. Sk ročne, čo je pri súčasnej produkcii stavebníctva v objeme cca 75 mld. Sk ročne ťažko dosiahnuteľné. Ako možnosti podpory ministerstvo uvádza využívanie predvstupových fondov EÚ, neštrukturálnych fondov a kohézneho fondu, ako aj úverov od EIB, EBRD a pod.
Minulosť však ukazuje, že sme nevedeli využiť ani prostriedky, na ktoré sme mali nárok.
1960 1970 1980 1990 1991 1992 1993 1994 1995 1996 1997 1998 1999 2000 2001
stavebná produkcia v stálych cenách r.1995 25374 51632 105039 113746 79098 83809 56718 52866 54428 57667 62258 59369 43203 43772 43841