Narodil sa v januári 1911 v Ostrave, po problematických študijných rokoch narukoval na vojnu a nastúpil do Banskej Bystrice, odkiaľ odišiel do košickej dôstojníckej školy. Rozhodnutie živiť sa literatúrou urýchlila okupačná nemecká armáda, ktorá ho prepustila z kancelárie na výstavbu prieplavu Odra -- Dunaj, kde pracoval. Rok po úspešnom debute Saturnin (1943) vydal ďalšiu humoristickú knihu, román Muž se psem, ktorý bol svojho času dokonca komerčne úspešnejší než Saturnin a skôr sa dočkal aj svojej filmovej verzie. Autor v ňom opäť parodoval rôzne literárne žánre a nadväzoval na anglosaskú humoristickú beletriu. O dvanásť rokov neskôr, v roku 1956, mu vyšla zbierka fejtónov a poviedok Profesor biologie na řebríku, kde namiesto humoru viac cítiť ideológiu -- vysmieva sa pomerom v západných krajinách a neprispôsobivým ľuďom v novom komunistickom štáte. Aj podľa dobovej kritiky sa "pozorovateľ so suchým humorom stal zapáleným, až patetickým ideológom a jeho fantázia a humor ustupujú ideologizovaniu". Jirotka sa aj vďaka tomu zaradil medzi autorov, ktorých preslávila jediná kniha.
|
"Minulý mesiac som si najal sluhu," oznamuje vecne mladý muž Jiří Oulický, tak trochu suchár. "So Saturninom však vstúpili do môjho života neobvyklé zážitky, prekvapenia a udalosti," pokračuje a naznačuje i nedôvtipnému, že sluha nebude figúrkou v pozadí. Záber pochádza z filmového spracovania Saturnina, ktoré vzniklo pred deviatimi rokmi. Snímka ČT |
Príbeh z toalety
Svoj debut Jirotka podľa vlastných slov napísal z väčšej časti na toalete. Keď si ešte v rukopise jeho manželka prečítala celý román, povedala svojmu mužovi: S týmto neprerazíš. Opak bol pravdou -- autor, ktorý za svoju najobľúbenejšiu knihu označoval Jeromeho Troch mužov v člne (údajne ju dokonca ovládal naspamäť), sa vlastnou modifikáciou anglického humoru obohateného o českú poetiku dostal do čítaniek, ale aj na poličky s obľúbenými autormi, Saturnin sa dodnes dočkal azda pätnástich vydaní. Román paroduje konvenčné zvyky uhladenej stredostavovskej spoločnosti, pričom vychádza z tradície anglického sarkastického humoru.
Kniha rozpráva o sluhovi Saturninovi, ktorý svojím bláznivým správaním neustále udivuje okolie. Najal si ho mladý džentlmen, ktorý je zároveň rozprávačom knihy. Vďaka Saturninovi sa zo starého klaustrofóbneho bytu presťahuje do príbytku na lodi, zbaví sa otravnej tety a jej syna a zažije mnoho trápnych scénok. Saturnin okolo svojho pána spriada rôzne mýty, ktoré ho v očiach verejnosti a hlavne dám heroizujú, napríklad o tom, ako zabil fotografickým statívom krokodíla. Následne sa Saturnin a jeho pán vydávajú spolu s ďalšími ľuďmi na návštevu k dedkovi, kde sa situácia ďalej komplikuje, prebiehajú milostné aj rodinné výboje, vnikajú nové sympatie... Saturninov pán je rozvážna postava, na rozdiel od svojho sluhu, charakteristického svojráznym správaním a bláznivými nápadmi. Dôležitou postavou je otravná teta Kateřina sršiaca rôznymi prísloviami a jej vývojovo mierne zaostalý syn Milouš, ale aj doktor Vlach, zdroj rôznych múdrostí a teórií. Rozprávačovo srdce najviac teší slečna Barbora, ktorá má najkrajšie nohy na tenisovom kurte.
Jirotkova najslávnejšia kniha sa za šesť desaťročí po svojom vzniku nestretla len s pozitívnou reakciou. Komunistickým normalizátorom išla táto údajná oslava prvej republiky a správanie jej autora, ktorý odmietal privítať vpád vojsk Varšavskej zmluvy tak na nervy, až ju na takmer dvadsať rokov zakázali. Cestu k publikovaniu si humorista v 70. rokoch uzavrel aj podpisom pod petíciu žiadajúcu amnestovanie prvých väzňov normalizácie.
Sluhovská literatúra
V českej beletrii nájdeme hneď niekoľko významných postáv sluhov a poslíčkov, popri Saturninovi je to určite aj hrdina Hrabalovej prózy Obsluhoval jsem anglického krále, v istom zmysle sem môžem zaradiť aj Haškovho dobrého vojaka Švejka, ďalšiu excentrickú postavu, ktorá svoje postavenie využíva na podvracanie systému. Tieto postavy v sebe nemajú smiešnu sociálnu angažovanosť socialistického realizmu, nehovoria o spoločenskej nerovnosti, iba z panujúcich pomerov každá po svojom ťaží, zvyčajne humor.
Jedna z charakteristík Saturnina je, že to je človek, ktorý bravúrne zachraňuje situácie, ktoré by bez jeho pričinenia vôbec nevznikli. Doktor Vlach rozdeľuje ľudí do dvoch kategórií: na tých, ktorí sú bez fantázie, bez túžby po dynamike a bez zmyslu pre humor a celý život presedia, a na tých, ktorí vo svojej fantázii pestujú rôzne podvratné nápady. Saturnin patrí do tretej skupiny -- on tie podvratné nápady realizuje. Saturnin je teda typická postava, ktorá čitateľovi nahrádza nedostatok jeho odvahy urobiť v živote niečo zaujímavé a nepredvídateľné, čím zaskočí celú spoločnosť. Okrem neviazanej zábavy kniha vzbudzuje aj nostalgiu za starými dobrými časmi, ktoré sa už nikdy nevrátia. Ako zisťuje Jirotka, boli to časy našej mladosti.