Výška úplatku, spôsob fungovania administratívy, poruchy normatívneho systému, zlý systém kontroly, vágny systém sankcií, byrokratická kultúra, silná korupčná klíma, klientelizmus, politická participácia, nízka reputácia politických skupín, kult rýchleho zbohatnutia, chudoba a korupčné vzory. To sú podľa autorov publikácie Korupce na český způsob (G plus G, Praha 1999) rizikové faktory a podnety korupcie. Na Slovensku sú v rôznej intenzite prítomné všetky. To, i praktické skúsenosti a dôsledky, opodstatňujú názor, že výskyt korupcie je vysoký a boj proti nej naliehavý. Nie sme v tom sami, korupcia je i v najvyspelejších krajinách i v samotnej Európskej únii.
SDKÚ hovorí, že korupcie je menej ako pred štyrmi rokmi, všetci ostatní vládni či nevládni politici zasa, že je jej viac. Rozhodne sa o nej viac hovorí, pretože koaličná vláda sa v programovom vyhlásení rozhodla konať transparentne. Toto odhodlanie však slablo. Aj zásluhou koaličných poslancov dostala transparentnosť na frak pri hlasovaní o ústavnom zákone o konflikte záujmov i pri dvoch hlasovaniach o návrhoch R. Fica na preukazovanie pôvodu majetku. Páni politici sa priehľadnosti boja a uprednostňujú svoje formálne práva pred ľudskými a občianskymi právami miliónov občanov, ktorí na korupčné konanie doplácajú. Aj keď súčasná koalícia urobila dôležité kroky v boji proti korupcii a vnímanie korupcie sa znížilo v oblastiach, kde sa pohli reformy, ostáva po nedotiahnutých kauzách a podozreniach nepríjemný pocit. Záujmy sú silnejšie ako politická vôľa.
Ale ak sa porovnáva korupcia za tejto a tretej Mečiarovej vlády, treba si pripomenúť, že v pamätnej noci z 3. na 4. novembra 1994 sa novelizoval zákon o veľkej privatizácii. Preniesol kompetencie priamych predajov z vlády na Prezídium FNM. Kľúčový ekonomický proces ostal bez efektívnej kontroly. V úzko právnom ponímaní o korupciu nešlo, ale vo faktickom áno. Zákon umožnil privatizáciu desiatok podnikov, ktoré spolu s osadenstvom skončili zle, alebo v lepšom prípade za násobky pôvodnej ceny v rukách zahraničných investorov. Výhodne pre privatizátorov sa zmenila aj daň z príjmu. Takto bola v rokoch 1995 -- 1998 korupcia inštitucionalizovaná a legalizovaná. Nebolo to vymyslené zle. Nielen liknavosť, ale aj právna nepriechodnosť (spolu s politickou nevôľou meniť zákony) spôsobili, že jedna z ťažiskových úloh Dzurindovej vlády -- preveriť zákonnosť doterajšej privatizácie a uplatňovania verejného záujmu, a tam, kde sa porušil zákon a poškodili záujmy štátu, presadzovať uplatnenie adekvátnych sankčných opatrení -- ostala nedotiahnutá. Nafta Gbely a VSŽ sa vrátili štátu, ale s nejednoznačnými efektmi.
Za posledných dvanásť rokov ešte nebolo toľko predvolebných sľubov zatočiť s korupciou, ako počujeme dnes. A je dosť dôvodov si myslieť, že sú to sľuby plané, ak aj bude ochota, problémom bude schopnosť. Lebo korupčné podnety tu sú a ešte dlho budú.
StoryEditor