"Prihodila sa mi zvláštna náhoda," píše v literárnej prílohe Slovenských dotykov, časopisu vydávaného v Prahe básnik, dramatik a prekladateľ Ľubomír Feldek. "Dostala sa mi do rúk knižka Návraty a po rokoch som si v Hiršalovom preklade znova prečítal básnika, ktorého mám už dlhé roky rád -- napríklad vďaka takýmto veršom: Úřední čapku svou zahodím, do vsi se vrátím, / lákavým titulem nedám se spoutat a splést. / Čistotu povahy pěstit chci, zavřena vrátka, / tak svému jménu snad získám tím nemenší čest.
Autor týchto veršov, čínsky básnik Tchao juan-ming, žil v 5. storočí pred Kristom a pre svoju pokoru ho prezývali aj Tchao Čchien -- Tchao skrytý. Potom som knižku odložil, rekapituluje Feldek, a otvoril som obálku, ktorú mi dal Vlado Skalský, aby som si prečítal básne Jána Mikušinca, zaslané do časopisu Slovenské dotyky. A čuduj sa svet -- tie básne mali podobný rytmus i tón ako starý čínsky básnik: V piesni tej spomienky rodičia prácu chvália / a práca chváli ich -- je im rúk ozdobou. / Otec šil papuče a mama zase tkala. / Mať úctu k práci som sa učil od oboch.
Feldeka zaujal nielen rytmus a tón, ale aj životný príbeh autora týchto veršov. Ján Mikušinec (1944) pochádza z okolia Trenčína, ale žije v Orlovej, kde vyše dvadsať rokov pracoval v jednej zo šachiet ako baník. Ako uvádza, dnes už žije ako "banícky dôchodca", a keďže má teraz dosť času usporiadať výber svojej tvorby, rozhodol sa svoje verše vydať vo vlastnom náklade "pre radosť Slovákov", ktorí žijú v Moravsko-sliezskom kraji tak ako on. Mikušinec mal totiž šťastie, ako prvý Slovák v českom televíznom programe Chcete být milionářem? zabodoval a slušná výhra umožní aj vydanie zbierky. "Ján Mikušinec si uchoval napriek desaťročiam prežitým v českom prostredí peknú slovenčinu," píše Ľubomír Feldek a dodáva, že "suverénne vládne básnickými prostriedkami -- rytmom, rýmom, metaforou. No najmä má čo povedať. Má osobitý životný príbeh -- a rozpráva o ňom osobitým spôsobom." Mikušinec začal písať už ako šestnásťročný, teda v čase, keď mali mladí básnici možnosť publikovať v Mladej tvorbe a pod. Keby tento autor už vtedy využil túto šancu, možno by sme jeho knihy poznali už niekoľko desaťročí. Takto nám zostáva čakanie na jeho debut...
Modrý ripset
V noci tvojich menín budem s tebou spať.
Zapáľ všetky lampy v izbách svojho tela,
aby som ťa našiel a mal celú rád,
aby moja túžba s hviezdou nezhorela...
Cez deň tvojich menín bude tvoje svetlo
písať vo mne verš o šťastí, čo ma stretlo.
Na tvoj oltár mena zložím oddane
tento ripset -- modrý ako svitanie...
Šťastie
Lampy svietia pod oblúkom čela,
rieka vlasov dlaňou preteká.
Nikdy si ma takto nevidela.
To tak šťastie zmení človeka.
Z tvojich prstov staviam vežu chrámu.
V ústach sa ti blesky smútku lámu.
Iba v tvojom objatí som celý.
Nikdy sme sa takto nevideli...