Plnenie pracovných úloh
Zákonodarca do ôsmej časti Zákonníka práce implikoval i úpravu týkajúcu sa plnenia pracovných úloh a priamej súvislosti s ním. Plnenie pracovných úloh je výkon pracovných povinností vyplývajúcich z pracovného pomeru, ďalej iná činnosť vykonávaná na príkaz zamestnávateľa a činnosť, ktorá je predmetom pracovnej cesty.
-- V priamej súvislosti s plnením pracovných úloh sú také úkony, ktoré sú potrebné na výkon práce a úkony počas práce zvyčajné alebo potrebné pred začiatkom práce alebo po jej skončení. Takými úkonmi nie je cesta do zamestnania a späť, stravovanie, ošetrenie alebo vyšetrenie v zdravotníckom zariadení ani cesta na ne a späť, ak sa nevykonáva v objekte zamestnávateľa. Vyšetrenie v zdravotníckom zariadení vykonávané na príkaz zamestnávateľa alebo ošetrenie pri prvej pomoci a cesta na ne a späť sú úkony v priamej súvislosti s plnením pracovných úloh. Ako pracovný úraz sa posudzuje aj úraz, ktorý zamestnanec utrpel pri plnení pracovných úloh, na čo osobitne upozorňujeme. Cesta do zamestnania a späť je cesta z bydliska (ubytovania) zamestnanca do miesta vstupu do objektu zamestnávateľa alebo na iné miesto určené na plnenie pracovných úloh a späť. Ak ide o zamestnávateľa v poľnohospodárstve, lesníctve a stavebníctve, je to aj cesta z bydliska na určené zhromaždisko a späť. Napokon cesta z obce bydliska zamestnanca na pracovisko alebo do miesta ubytovania v inej obci, ktorá je cieľom pracovnej cesty, ak nie je súčasnou obcou jeho pravidelného pracoviska, a späť sa posudzuje ako potrebný úkon pred začiatkom práce alebo po jej skončení.
Bezdôvodné obohatenie podľa Zákonníka práce
Zákonník práce platný do 1. apríla 2002 obsahoval úpravu tzv. neoprávneného majetkového prospechu, ktorá mala užší rozsah ako právna úprava bezdôvodného obohatenia podľa Občianskeho zákonníka.
-- Nový Zákonník práce predmetnú problematiku upravuje v § 222 už ako bezdôvodné obohatenie. V podstate ide o to, že ak sa zamestnanec bezdôvodne obohatí na úkor zamestnávateľa alebo ak sa zamestnávateľ obohatí na úkor zamestnanca, musí obohatenie vydať. Bezdôvodné obohatenie na účely tohto zákona je majetkový prospech získaný
1. plnením bez právneho dôvodu,
2. plnením z neplatného právneho úkonu,
3. plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj
4. majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na čí úkor bol získaný. Musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je možné najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia vydať aj úžitky z neho, ak ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne (dobromyseľnosť sa vždy predpokladá, ak sa len nedokáže, že je v tom zlý úmysel). Ten, kto predmet bezdôvodného obohatenia vydáva, má právo na náhradu potrebných nákladov, ktoré na vec vynaložil. Vrátenie neprávom vyplatených súm môže zamestnávateľ od zamestnanca požadovať, ak zamestnanec vedel alebo musel z okolností predpokladať, že ide o sumy nesprávne určené alebo omylom vyplatené, a to v lehote do troch rokov od ich výplaty. Dodávame, že uvedená právna úprava je účinná len od 1. apríla 2002.