S blížiacou sa vojnou v Iraku sa zvyšuje aj napätie v Európe, ktorá je rozdelená v názore, akým spôsobom zvrhnúť režim Saddáma Husajna. Európská únia je podráždená postupom budúcich členských krajín únie vrátane Slovenska.
Keď sa niektoré z nich pridali k takzvanému listu ôsmich, Brusel to komentoval len vlažne. Niet divu, veď medzi ôsmimi bolo aj Španielsko, Dánsko, Portugalsko a, samozrejme, Veľká Británia, Španielsko a Taliansko. Po zverejnení deklarácie Vilniuskej desiatky, ktorým kandidáti silne podporili postoj Spojených štátov, to už nezostalo bez ohlasu.
Najprv sme si z úst poslanca Európskeho parlamentu Jana Marinusa Wiersmu počas jeho pracovnej návštevy Slovenska vypočuli, aký je sklamaný tým, že sa kandidáti tak otvorene pridali na stranu Washingtonu. A naozaj paradoxne vyznela aj jeho výzva, že budúca Európa musí byť schopná postupovať jednomyseľne. Veď to, čo samotná európska pätnástka predviedla v uplynulých dňoch, možno nazvať všeličím, len nie ukážkou jednoty.
Neskôr reagoval aj predseda Zahraničného výboru Európskeho parlamentu Elmar Brok, v ktorého vyjadrení akoby bolo cítiť vyhrážku. Niektorí kolegovia sú podľa neho natoľko podráždení postupom budúcich členov, že by to mohlo spôsobiť problémy pri aprílovom hlasovaní o ich prijatí do únie.
Európska únia tak akoby dávala kandidátom na výber: Ste proamerickí alebo proeurópski? neuvedomujúc si, že je to zle postavená otázka. Nejde predsa o proamerický (teda asi nesprávny) či proeurópsky (ten správny) postoj k irackej kríze. Veď všetkým predsa ide o to isté: o odstránenie hrozby, ktorú iracký režim na čele so Saddámom Husajnom predstavuje. Rozdiel panuje len v spôsobe, ako to dosiahnuť. Alebo ide o akési súperenie medzi svetovými mocnosťami, v ktorom majú byť tí menší len nástrojom na presadenie ich ambícií?
Je preto nespravodlivé obviňovať kandidátov, že práve oni vytvárajú deliacu čiaru v Európe. Neprípustné je strašiť ich tým, že sa ešte uvidí, či po niekoľkoročnom úsilí pri plnení všetkých podmienok rozšíria rady únie. Neférové je uvádzať, že motívom deklarácie V10 je ich snaha zbaviť sa problémov pri ratifikácii ich vstupu do Severoatlantickej aliancie, najmä pokiaľ ide o súhlas amerického senátu. A scestné je tiež tvrdiť, že je to ohrozením spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky. Európska pätnástka sa už niekoľko rokov snaží o spoločnú zahraničnú politiku a diskusia v Konvente o budúcnosti Európy naznačuje, že táto téma bude ešte riadne tvrdým orieškom.
Niektoré krajiny Európskej únie akoby si až s vyjadrením amerického ministra Donalda Rumsfedla o novej a starej Európe uvedomili, že po rozšírení už nebudú prevládajúce či smerodajné len francúzsko-nemecké názory. Budú si jednoducho musieť zvyknúť na to, že nové členské krajiny budú čoraz silnejšie presadzovať svoj hlas v Európe.
StoryEditor