Po tom, ako sa dostali na svetlo informácie o odpočúvaní podpredsedu parlamentu a šéfa ANO Pavla Ruska, je tu dva týždne nová, aj keď tematicky blízka kauza. Odpočúvaný bol podnikateľ, vraj blízky vládnej SDKÚ. Do popredia sa dostáva otázka prepojenia podnikateľského sektora na vládne strany (zatiaľ sa hovorí len o SDKÚ).
Koaličným partnerom sa nepozdáva, ako sa k problému postavil šéf SDKÚ Mikuláš Dzurinda. V najlepšom prípade hodnotia rozhodnutie premiéra nekomunikovať na tému nahrávok za "nevhodné". Podľa nich by sa mal k medializovaným obvineniam vyjadriť. Badať totiž rozdiel v tom, ako šéf najsilnejšieho koaličného subjektu reaguje na zverejnenie prepisu rozhovorov podnikateľa Jána Badžgoňa, kde okrem iných figuruje aj meno bývalého financmajstra Dzurindovej strany, a ako sa premiér v minulosti vyjadroval k obdobným kauzám koaličných partnerov. Kým vtedy volal po okamžitom prešetrení prípadu a vyvodení zodpovednosti s legendárnym "padni komu padni", dnes hrá podľa koaličných partnerov "mŕtveho chrobáka" a hovorí o podvrhoch, mafiánskych a zločineckých praktikách. Premiér má však pravdu v tom, že zverejňovaním informácií, ktoré mohli byť nadobudnuté legálnymi odpočúvaniami, sa niekto môže usilovať mariť snahu o "objasnenie, odhalenie, vyšetrenie obzvlášť závažných korupčných aktivít". Zatiaľ nezodpovedaná je otázka pôvodu problematickej nahrávky a tiež, kto a prečo práve ju poskytol médiám. Je nanajvýš pravdepodobné, že podobných nahrávok má dotyčný v zásuvke pripravených viac. Nebude asi nepravdivé konštatovanie, že každá relevantná strana má svojho "Badžgoňa". Spojivom naznačujúcim blízkosť však nie je ideológia, ale biznis, ktorý podnikateľov a politikov zbližuje. Biznis môže byť dôvodom zverejnenia Badžgoňových rozhovorov, biznis môže byť dôvodom tlaku na SDKÚ.
Koalíciu treba pochváliť aspoň za utorkovú dohodu, že partneri sa k požiadavke krížovej kontroly v bezpečnostných a spravodajských štruktúrach vrátia až po skončení vyšetrovania prípadu odpočúvania šéfa ANO. Aktéri si totiž dosiaľ známe informácie vyhodnotili každý po svojom. Minister vnútra Vladimír Palko najskôr tvrdil, že nevidí dôvod na zmenu príslušnej legislatívy, v utorok už prišiel s návrhom na riešenie problematiky odpočúvania. Vlastnú iniciatívu predložila SMK, ktorá na Koaličnej rade predstavila návrh na vytvorenie úradu pre správu informačno-technického prostriedkov (ITP). Pritom už je v parlamente návrh ANO na vydanie zákona o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím ITP.
SMK a KDH sa zhodujú v jednom -- navrhujú posilnenie pozície Národného bezpečnostného úradu (NBÚ). Ten by mal preveriť všetkých, ktorí budú mať v pracovnej náplni používanie ITP. Rozhodol by tak, kto je spôsobilý odpočúvať a kto nie. Namiesto šéfom NBÚ Jánom Mojžišom nedávno avizovanej diskreditujúcej kampane voči úradu tak môžeme sledovať ďalšiu tendenciu rastu vplyvu tejto inštitúcie. To už je však iný príbeh.
StoryEditor