Mierové vyhliadky dávajú nádej aj izraelskej ekonomike

Podľa Ústredného štatistického úradu v Jeruzaleme by Izrael vo svojej recesii mohol byť už z najhoršieho vonku. V prvom štvrťroku tohto roku vrástla izraelská ekonomika o 2,5 %. V izraelských vládnych kruhoch okamžite zavládla radosť z konca recesie. Oslavy na počesť zázračného fungovania ekonomického plánu ministra financií Benjamina Netanjahua boli, ale zdá sa, zatiaľ predčasné. Podrobné analýzy totiž ukázali, že rast spôsobil najmä prudký vzostup vládnych výdavkov, keď kabinet začal splácať štátne dlhy a vyplatil mzdy pracovníkom, ktorí pracovali na voľbách.
To, že situácia v Izraeli je ešte stále vzdialená od vytúženej méty, potvrdili aj údaje o miere nezamestnanosti, ktorá dosiahla 11,2 %. Znamená to, že asi 300 000 Izraelčanov je v súčasnosti bez práce. Veľký počet nezamestnaných pritom pochádza najmä zo sektora cestovného ruchu a s ním spojených odvetví. Dnes nikto nepochybuje o tom, že za úpadok ekonomiky Izraela, a najmä jeho cestovného ruchu, je priamo zodpovedná bezpečnostná situácia v krajine.

Dôsledky palestínskeho povstania
Izraelská ekonomika sa ešte stále nachádza v červených číslach. Viac ako dva roky trvajúce palestínske povstanie podrazilo nohy dovtedy pomerne úspešne sa rozvíjajúcej izraelskej ekonomike. Vláda A. Šarona, ktorá nastúpila vo februári 2003, si vytýčila za najhlavnejší bod svojho programu zvrátenie nepriaznivej ekonomickej situácie. Šaron túto nevďačnú úlohu presunul na svojho politického rivala B. Netanjahua. Ten po prevzatí svojho postu vyhlásil, že nevidí dôvody, prečo by sa mala súčasná zlá hospodárska bilancia Izraela spájať s bezpečnostnou situáciou. Podľa neho ide o dve odlišné záležitosti, z ktorých každá musí byť riešená osobitne. Izraelskí novinári neskôr škodoradostne napísali, že bude zaujímavé počkať si na moment, keď sebavedomý Netanjahu začne zo zlých hospodárskych výsledkov štátu obviňovať teror a bezpečnostnú situáciu. Netanjahu sa rozhodol rozhýbať ekonomiku drastickými škrtmi v štátnom sektore, znížením počtu zamestnancov a ich miezd, aby ušetril výdavky štátu vo výške 11 mld. šekelov.
Dnes sa však tak v Izraeli, ako aj vo svete, nájde len málokto, kto by sa pokúšal tvrdiť, že hospodárske ťažkosti židovského štátu nijako nesúvisia s vypuknutím palestínskeho povstania a s rozpútaním teroru. Najkrikľavejšie sa to prejavilo na rapídnom úbytku turistov.
- za rok 2000 navštívilo Izrael 2,7 milióna turistov
- v roku 2001 už to bolo iba niečo okolo 1,2 milióna
- v roku 2002 bolo iba 700 000 zahraničných návštevníkov
Odlev turistov spôsobil Izraelu obrovské škody. Mnohé hotely boli nútené prepustiť viac než polovicu svojho personálu, keďže ich vyťaženosť nepresahovala 25 %. Spolu s turistami odišli z krajiny aj investori, ktorí sa v Izraeli jednoducho prestali cítiť bezpečne.

Na obranu 9,5 % z HDP
Podľa izraelského ministerstva financií stála vojna Izrael od septembra 2000 asi 5 mld. USD v dôsledku obmedzeného turistického ruchu a poklesu v ďalších oblastiach. K tomu treba prirátať obrovské výdavky na armádu, ktorá v roku 2002 znovu obsadila palestínske územia na západnom brehu Jordánu. Na tieto účely požiadal Izrael vládu USA o poskytnutie zvláštnej pôžičky vo výške 4 mld. USD. Taktiež žiadali USA o poskytnutie vládnych záruk vo výške 8 mld. USD. Výdavky Izraela na obranu sa minulý rok pohybovali v sume asi 9,5 % z HDP. Imidžu krajiny v investorských kruhoch nepridalo ani hodnotenie agentúry Standard and Poor´s, ktorá znížila rating dlhodobého dlhu Izraela v domácej mene z AA- na A+. Zároveň potvrdila rating dlhodobého dlhu Izraela v zahraničnej mene na A-. Negatívne zostal zasiahnutý aj trh s nehnuteľnosťami, ktorých cena klesla o 30 až 50 %. Podnikatelia sa boja investovať do domácich projektov a investujú v zahraničí. Obrovské prostriedky vložili najmä do projektov v Kanade, ale aj v ČR či MR. Drobní podnikatelia sa vrhli na trh s bytmi. Počas posledných troch rokov stúpol v Izraeli nebývalý záujem o byty najmä v Prahe, pričom ČR im vyšla v ústrety tým, že povolila Izraelčanom možnosť prenajať si v Česku byt na 99 rokov. Zlá bezpečnostná situácia mala značný podiel aj na negatívnej bilancii izraelského exportu, ktorý sa od roku 2000 sústavne znižuje. V roku 2001 to bolo o 17 %, v roku 2002 o ďalších 5 %. Pasívne saldo zahraničného obchodu Izraela sa zvýšilo na 4,2 mld. USD, čo predstavuje nárast o 14 % oproti roku 2001. Izrael vidí ako jednu z príčin tohto nepriaznivého vývoja aj ekonomický bojkot zo strany krajín EÚ. Recesia so sebou priniesla tiež nárast nezamestnanosti, ale na druhej strane sa zamestnanosť zvýšila v štátnom sektore, čo súvisí s nezvyčajne veľkou angažovanosťou štátu v izraelskej ekonomike.

Ministri sú optimisti
Minister Netanjahu zostáva optimistom a predpovedá, že prvý štvrťrok 2004 odštartuje rast ekonomiky a pokles nezamestnanosti. Podceňuje však podiel terorizmu a pokračovanie vedenia vojny na palestínskych územiach, ktoré môžu tento moment ešte nadlho oddialiť. Na otvorenie nových tovární, vybudovanie nákupných stredísk, výrobní a ostatných druhov podnikania sa totiž musí najprv nájsť dostatok takých podnikateľov, ktorí uveria, že v blízkej budúcnosti sa výrazne zlepší situácia, to znamená, že miestni začnú kupovať viac a do krajiny sa vrátia turisti. Optimistom je aj minister pre turistiku Benny Elon, ktorý ráta s tým, že tento rok príde do Izraela o 40 % viac turistov než v minulom roku. To by znamenalo prílev 1,5 miliardy dolárov do štátnej pokladnice. Elon odhaduje, že koncom roka by sa mohlo v turistickom sektore vytvoriť takmer 8 000 pracovných miest. Záležať však bude zrejme aj na pokračovaní prímeria a vývoji palestínsko-izraelských rokovaní. Zaujímavosťou je vznik nového povolania. Do izraelských ulíc sa z obavy z palestínskych bombových atentátov vyrojili strážnici, ktorí stoja takmer pred každou reštauráciou či obchodom a kontrolujú prichádzajúcich hostí. V súčasnosti vykonáva toto povolanie vyše 100 000 Izraelčanov, čo je 3,8 % z celkovej izraelskej pracovnej sily. Strážna služba síce poskytla prácu tisícom ľudí, no tento fenomén má dve strany. Pri zlepšení bezpečnostnej situácie títo ľudia prídu o prácu, čím zhoršia celkovú mieru nezamestnanosti v krajine.
Riešenie hospodárskych ťažkostí krajiny vedie jednoznačne cestou uhasenia horiaceho izraelsko-palestínskeho konfliktu. Bez obnovenia mierového procesu nemá žiadna vláda šancu zastaviť prehlbujúcu sa recesiu. Vláda Ariela Šarona, akokoľvek je pravicová, si tento fakt veľmi dobre uvedomuje a aj preto bola ochotná pristúpiť na súhlas s implementáciou najnovšieho mierového plánu, tzv. cestovnej mapy, ktorú presadzujú USA, EÚ, Rusko a OSN. Zastavenie teroristických útokov zo strany palestínskych radikálnych organizácií a následné sťahovanie izraelskej armády z palestínskych území je, zdá sa, vykročenie správnym smerom.