Dnes sa zdá až ťažko uveriteľné, že pred niekoľkými desiatkami rokov prebiehal aj na Slovensku vývoj počítačov na svetovej úrovni. V seriáli HN sledujeme históriu slovenských počítačov. V prvom diele sa pozrieme na prvý počítač, ktorý bol u nás vyrobený.
Jeho otcom je Ivan Plander, ktorý pôsobil na začiatku 50. rokov v Slovenskej akadémii vied a narazil na problém – nedokázal riešiť komplikované matematické výpočty, ktoré pre svoju prácu potreboval.
„Mali sme na pomoc logaritmické pravítko a mechanické kalkulačky, to však nestačilo,“ hovorí Plander. Riešenie v tom čase už existovalo. Boli ním prvé analógové počítače. Dovoz tých „západných“ však podliehal embargu, a tak vedcovi ostala jediná možnosť – zostrojiť si počítač sám a na Slovensku.
„Odoberali sme zahraničné vedecké časopisy, takže sme vedeli, že počítače sa už používajú. Problém však bol, že síce sme vedeli, čo robia, nevedeli sme však ako. Na to som musel prísť sám,“ spomína Plander.
Súčiastky z Luftwaffe
Základnou súčiastkou starého analógového počítača bol výkonný zosilňovač. Teda zariadenie, ktoré zosilní signál na požadovanú úroveň. Nič také sa však v tej dobe v Československu nevyrábalo a príslušný vývoj uviazol na mŕtvom bode. Plander preto musel oprášiť svoje rádioamatérske skúsenosti, keď v mladosti z jednotlivých komponentov skladal antény a rádiá, a pokúsiť sa skonštruovať zariadenie sám.
Podarilo sa mu získať prístup do vojenských skladov, kde československá armáda držala vojnovú korisť z nacistického Nemecka. „Boli tam tony a tony náhradných súčiastok pre nemecké letectvo – Luftwaffe,“ spomína Plander. A práve tam sa mu podarilo nájsť komponenty, ktoré boli potrebné na zostrojenie zosilňovača.
Počítače v minulosti však fungovali inak. Pracovali s elektrickým napätím, nie nulami a jednotkami ako dnes. Plander tak narazil na ďalší problém. „Keď už som mal zosilňovač, potreboval som ním miliardkrát zosilniť signál. Ak bolo napríklad na vstupe nula voltov, tak aj na konci som musel dostať nulu,“ opisuje úlohu Plander.
Bez obrazovky a klávesnice
„Hodnoty mi stále utekali, nevedel som prístroj zastabilizovať.“ Keď sa mu to však podarilo, bol to podľa neho najkrajší okamih v jeho živote. „Vtedy som už vedel, že vyrobiť celý systém prístroja nebude problém.“ A tak, v roku 1958, po štyroch rokoch vývoja, uzrel svetlo sveta prvý slovenský počítač.
Výsledný stroj sa ani zďaleka nepodobal na tie dnešné – chýbala mu obrazovka, bol veľký ako skriňa, jeho nevyhnutnou súčasťou bola taburetka a zapínal ho pomocný technik. Programovať neznamenalo zadávať na klávesnici príkazy, ale správne poprepájať kábliky medzi jednotlivými blokmi počítača.
Napriek tomu ničím nezaostával za najlepšími počítačmi sveta z tých čias. „Rýchlosť a kvalita výpočtov bola porovnateľná so západnými strojmi,“ spomína Plander. A neslúžil na písanie dokumentov či hranie hier, ale na riešenie diferenciálnych rovníc.
Laicky povedané, je to spôsob na vypočítanie priebehu fyzikálnych javov. Napríklad: v ruke máte loptičku a pustíte ju na zem. A práve diferenciálna rovnica matematicky opisuje, ako vysoko vyskočí loptička po odraze, prípadne ako dlho bude „poskakovať“. Pre prvý slovenský počítač sa teda otvárali široké možnosti využitia v praxi. Samozrejme, nie pri loptičkách.
Novorodenci aj tanky
Keďže bol Planderov počítač unikátnym zariadením v celom Československu, o záujemcov na výpočty nemal núdzu. Dokazuje to aj jedno z prvých zadaní, ktoré Plander dostal.
V tej dobe sa na prevoz novorodencov medzi nemocnicami používali sanitky osadené špeciálnym inkubátorom. V niektorých prípadoch však dochádzalo k tomu, že sanitka nabehla na ceste na výtlk, inkubátor nadskočil a došlo k poraneniu dieťaťa. A práve vypočítať vhodné uloženie a odpruženie inkubátora bola úloha pre Plandera.
Možno sa vám to bude zdať ako nepredstaviteľné, no Plander dokázal správnym zapojením desiatok káblov simulovať na tejto „elektrickej ústredni“ to, čo sa deje v reálnej sanitke, ak nabehne na výtlk.
A to všetko vo virtuálnom svete elektrického napätia. „Celý počítač sa virtuálne rozkmital,“ vysvetľuje Štefan Kohút, riaditeľ Stálej výstavy dejín výpočtovej techniky na Slovensku. Planderovi sa nakoniec podarilo nájsť optimálne uloženie inkubátora a zachrániť životy novorodencov. Nebolo to však jediné praktické využitie jeho zariadenia.
Počítač taktiež vyrátal správne dimenzie kľukového hriadeľa pre československé lodné či tankové motory. „Ani neviem, do akých tankov to bolo určené, ja som dostal iba zadanie, a to som vyriešil, zvyšok bolo vojenské tajomstvo,“ spomína Plander. Uplatnenie našiel počítač dokonca aj v medicíne, kde sa vďaka nemu podarilo vypočítať chemické reakcie prebiehajúce v štítnej žľaze.
Našli ho v garáži
Na Planderovom počítači je zaujímavé nielen to, že to bol prvý počítač vyrobený na Slovensku. Zároveň to bol aj posledný analógový počítač, ktorý u nás vznikol. „Postupne sa vo svete presadili digitálne počítače ako ich poznáme dnes, ktoré tie analógové vytlačili do úzadia,“ objasňuje Kohút.
Počítač bol v prevádzke až do konca 60. rokov, keď Slovenská akadémia vied nakúpila francúzske stroje, ktoré ho vystriedali. „Planderova konštrukcia bola jedinečná, a teda iná ako v sériovo vyrábaných počítačoch,“ vysvetľuje Kohút.
Ešte niekoľko rokov slúžil ako pomôcka na výučbu programovania pre študentov, až nakoniec v garáži zapadol prachom. V takomto stave ho v roku 2002 objavil práve Štefan Kohút, ktorý stroj zrekonštruoval a dnes ho môžu obdivovať návštevníci bratislavskej Stálej výstavy dejín výpočtovej techniky na Slovensku