Václava Klausa a Miloša Zemana má väčšina Čechov už plné zuby, napriek tomu sa ich tak ľahko nezbaví. Obaja politici sú totiž v súčasnosti jedinými výraznými osobnosťami, i keď kontroverznými, ktoré by mohli na budúci rok nahradiť na poste prezidenta Václava Havla. Voľba hlavy štátu je naplánovaná na 15. januára. Aj nasledujúceho prezidenta bude voliť český parlament, a nie priamo voliči. Poslanecká snemovňa minulý týždeň zmietla zo stola dva návrhy na priamu voľbu hlavy štátu.
Najväčší záujem o priamu voľbu mala opozičná Občiansko-demokratická strana (ODS), ktorá pritom ešte nedávno vyhlasovala, že v ČR funguje zastupiteľská demokracia, a preto aj hlavu štátu by mali voliť poslanci a senátori, ktorí reprezentujú svojich voličov. ODS však zmenila názor po tom, ako v prieskumoch verejnej mienky získaval jej šéf Václav Klaus čoraz väčšiu podporu občanov. ODS nedisponuje ani v Poslaneckej snemovni, ani v Senáte dostatočným počtom hlasov, jedinou možnosťou, ako dostať Klausa na Hrad, bolo presadiť priamu voľbu občanmi. Ostatné strany si však dobre spočítali, čo by to znamenalo, a tak hlasovali za zachovanie voľby prezidenta parlamentom. Aj tak však ODS oznámila, že Klaus je jej oficiálnym kandidátom na prezidentskú funkciu.
Expremiér a bývalý šéf Českej strany sociálno-demokratickej (ČSSD) Miloš Zeman je iný prípad. Na jar tohto roku ohlásil odchod z politiky, od júnových volieb býva na chalupe na Vysočine, zbiera huby a "objíma stromy". Zároveň však čaká na svoj triumfálny návrat na výslnie. Zeman dlho odmietal možnosť, že by sa niekedy uchádzal o prezidentské kreslo. Zároveň to však ani rezolútne nevylúčil, len hovoril, že by túto možnosť zvážil v prípade, ak by ho o to požiadal súčasný premiér Vladimír Špidla. Jednoducho, keby nebola iná možnosť, tak by sa Zeman obetoval a na Pražský hrad by sa vybral. Lenže v ČSSD sa klíma zmenila -- napriek Zemanovým zásluhám nové stranícke vedenie nie je nadšené takouto predstavou. Úplne ho odstaviť sa však neodvážili. Sociálni demokrati nakoniec našli šalamúnske riešenie -- zorganizovali "minireferendum", na ktorom sa okrem členov strany mohli zúčastniť aj občania, ktorí mohli vyjadriť podporu jednému zo štyroch kandidátov. Okrem Zemana na hlasovacích lístkoch figuroval ombudsman Otakar Motejl, exminister spravodlivosti Jaroslav Bureš a vysokoškolský učiteľ Martin Potůček. Po zrátaní hlasov straníckych primárok prišiel úžas -- Zeman získal takmer polovicu z 25 944 platných hlasov a straníckym vedením preferovaný Motejl skončil až tretí za Burešom.
Meno oficiálneho kandidáta má ČSSD oznámiť 7. decembra. Ostávajú len dve možnosti -- buď Zemana prehovoria, aby išiel do prvého kola volieb, čo doteraz odmietal, alebo do boja o prezidentské kreslo postavia Bureša. Premiér Špidla už pozval Zemana do sídla ČSSD, aby sa dohodli na jeho kandidatúre. Neúspech Motejla znamená pre sociálnych demokratov v každom prípade problém -- ombudsman totiž mal šancu získať podporu poslancov a senátorov všetkých troch vládnych strán. S Burešom to bude ťažšie, so Zemanom takmer nemožné.
Okrem Klausa, Zemana a Bureša je ešte v hre senátor Petr Pithart, ktorého meno sa pred pol rokom najčastejšie skloňovalo v súvislosti s novým prezidentom. Dnes ho však otvorene podporuje iba vládna strana KDU-ČSL. Očakáva sa, že komunisti do volieb postavia právnika Miroslava Kříženeckého, avšak bez nádeje na úspech.