Vedci z celého sveta sa pustili do pretekov s časom. Začali totiž sčítavať živočíchy v moriach. Zamerali sa najmä na tie, ktorí sú ohrozené okrem iného aj vplyvom otepľovania zemegule.
Dve stovky z dovedna 2 000 vedcov, ktorí sa podieľajú na registrácii života v 80 krajinách, odštartovali svoju prácu v novozélandskom Aucklande. Celý projekt sa má skončiť v roku 2010 a experti chcú počas neho preskúmať dosiaľ málo známe oblasti, podmorské masívy vo veľkých hĺbkach a stovky metrov pod ľadom Antarktídy. Je preto možné, že sa vedcom podarí objaviť aj doteraz neznáme druhy morských živočíchov. "V minulosti už boli pokusy odhadnúť počet živočíchov, ktoré existujú na svete. Ale nikdy sa to nerobilo tak, že by išlo o sčítavanie," povedal pre HN profesor Karol Hensel z Prírodovedeckej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave.
Sčítavanie ohrozených druhov má vedcom pomôcť hlavne v otázkach, aké možné zmeny čakajú podmorský svet v budúcnosti. "Tento výskum nám umožní získať objektívne východisko, na základe ktorého budeme môcť vyhodnotiť budúce zmeny v moriach a oceánoch," vysvetlil austrálsky vedec Michael Stoddart, ktorý je poverený výskumom v Antarktíde.
Preteky s časom
Dnes poznáme asi 230-tisíc druhov morských živočíchov. Odhaduje sa však, že v oceánoch žije 1,4 až 1,6 milióna druhov. "Pri súčasnom tempe by bolo treba asi 880 rokov, aby sa zostavil ich kompletný inventár," myslí si Dennes Gordon z Novozélandského národného ústavu pre výskum vody a ovzdušia.
Doteraz sa vedcom podarilo v 17 štúdiách objaviť 5 300 nových foriem podmorského života, počínajúc nepatrnými morskými baktériami a končiac najväčšími predátormi oceánu. A práve od tohto výskumu sa očakáva, že k nim pribudnú ďalšie nové "úlovky". "Keby sme sa zamerali len na ryby, pri ktorých sa odhaduje, že ich je 40-tisíc druhov na svete, polovica by mohla byť morských, tak sa nedá jednoducho vybrať sa na expedíciu a povedať si: teraz niečo objavíme. Moment objavenia je veľmi náhodný," uviedol Hensel. Na rozdiel od rýb však väčší problém nastane pri "objavovaní" a sčítavaní napríklad hlavonožcov, známych skôr pod názvom chobotnica. "Žijú totiž v hĺbkach, o ktorých nič nevieme. Rozlíšiť ich je v niektorých oceánoch takmer nemožné a nemáme špecialistov, ktorí by to porovnali. Neviem si preto dobre predstaviť, že by sa tento výskum týkal všetkých morí," myslí si Hensel.
Napriek tomu vďaka jednotvárnej a nevyhnutnej činnosti vedcov sa podarilo objaviť existenciu chlpatého kraba, ktoré pokrstili menom Yeti, či lepšie poznať cesty, ktorými migrujú biele žraloky na kalifornské pobrežie. Štúdium 22 kalifornských uškatcov, ktoré si v posledných rokoch pre zvýšenú teplotu vody úplne nanovo zvykli putovať ďaleko do Tichého oceánu, prinieslo niektoré prvky pre odpoveď na reakciu morskej fauny na otepľovanie planéty.
Otepľovanie a znečistenie
Podľa Stoddarta sú klimatické zmeny najviac viditeľné na Antarktíde, kam sa chystá 18 expedícií. "Ešte oveľa naliehavejšie je pre nás pracovať v najjužnejších zemepisných šírkach," zdôraznil. Experti taktiež varujú, že z oblastí okolo ústí riek do mora už zmizlo sedem percent živočíšnych druhov žijúcich v moriach a že 36 percent týchto zón už stratilo takmer všetkých svojich pôvodných obyvateľov. "Veľmi zle na more vplýva znečistenie. Aj v najvzdialenejších oblastiach od civilizácie v oceáne sa našli ropné produkty či odpadky. Lode to všetko vyhadzujú von, hoci majú nariadenie, že to majú doviezť do prístavu," uviedol Hensel. Podľa neho otepľovanie sa zatiaľ ešte v moriach veľmi neprejavuje. "Je tam isté ohrozenie, že keď sa začnú topiť ľadovce, tak hladiny morí stúpnu a zaplaví to niektoré európske mestá. A tým pádom ryby stratia svoje prirodzené prostredie, čo by ich mohlo v budúcnosti ohroziť," dodal. Podľa neho však v súčasnosti existuje ešte jedna, oveľa väčšia hrozba. "Ľudia sa naučili loviť v hlbinách a my nevieme, čo v nich žije. Lovia už priemyselne ryby, o ktorých ani nevedia, aké sú to druhy a koľko ich tam žije. Môže sa tak stať, že vyhubíme niečo skôr, ako zistíme, že išlo o nový druh," uviedol Hensel.