Medzi jedným pravicovým a piatimi ľavicovými kandidátmi si budú Portugalci v nedeľu vyberať prezidenta. Prieskumy verejnej mienky naznačujú, že voliči už majú jasno v tom, koho chcú v prezidentskom kresle. Prieskumy verejnej mienky favorizujú -- takmer 53 percentami -- pravicového kandidáta, 66-ročného bývalého premiéra Anibala Cavaco Silvu. Práve do ekonóma, za ktorého premiérovania v rokoch 1985 až 1995 štát prosperoval, vkladá väčšina Portugalcov nádej, že sa mu podarí vyviesť krajinu z dlhoročnej ekonomickej krízy. Bolo by to prvýkrát od karafiátovej revolúcie v roku 1974, čo by prezident nebol z ľavicového tábora.
S 18 percentami za Silvom nasleduje básnik a poslanec za Socialistickú stranu Manuel Alegre, ktorý kandiduje ako nezávislý. A s 13 percentami exprezident a jeden z otcov portugalskej demokracie Mário Soares, ktorý je oficiálnym kandidátom socialistov. Prioritou všetkých kandidátov je zlepšenie ekonomickej situácie v krajine, hoci ani jeden nepredstavil detailný plán, ako by ekonomiku chcel naštartovať.
Ekonomický prepad
Podľa prieskumnej agentúry Marktest, takmer 78 percent Portugalcov verí, že len Silva dokáže zvrátiť nepriaznivý ekonomický trend. Bývalý minister financií si získal priaznivcov najmä medzi voličmi, ktorí majú strach zo stagnujúcej ekonomiky a nezamestnanosti -- najvyššej za uplynulých 18 rokov. "Každý rok sa prepadávame hlbšie a hlbšie oproti susednému Španielsku a ostaným európskym krajinám. Kedy sa to už konečne zastaví?" pýtal sa Silva počas predvolebného mítingu.
Najväčším kritikom Silvu je jeho súper Soares, ktorý ho označuje za "nástroj bohatých vrstiev". Silva "nie je tým, kým sa zdá. Ak bude zvolený, zavedie cavacoizmus -- zneužívanie moci," vyhlásil Soares.
Ekonomickú krízu prežíva Portugalsko už šiesty rok. Po zhruba trojpercentných ročných prírastkoch HDP v 90. rokoch minulého storočia, nastal od roku 2000 hlboký prepad. V roku 2003 HDP dokonca klesol o jedno percento. Rozpočtový deficit má Portugalsko najväčší (v minulom roku asi šesť percent HDP) z eurozóny. Príčinami úbohého stavu portugalskej ekonomiky je podľa analytikov nízka produktivity priemyslu a nízka úroveň školstva. Zahraničných investorov odrádza aj prebujnená byrokracia a komplikovaný právny systém.
Silva mieni využiť všetky právomoci
Podľa portugalskej ústavy nie je úloha prezidenta len čisto reprezentatívna. Zahŕňa aj niektoré dôležité právomoci. Hlava štátu môže napríklad vetovať zákony, menuje a odvoláva premiéra a členov vlády a má právo rozpustiť parlament. Toto právo využil dvakrát aj súčasný prezident Jorge Sampaio. Naposledy rozpustil parlament a vypísal predčasné voľby v decembri 2004, keď vyvrcholila polročná politická kríza. Tú spustil odchod vtedajšieho premiéra Josého Manuela Barrosa na čelo Európskej komisie. V premiérskom kresle a vo funkcii šéfa sociálnych demokratov (napriek názvu ide o stredo-pravú stranu) ho vystriedal lisabonský starosta Pedro Santana Lopes, ktorý počas štyroch mesiacov štyrikrát zmenil zloženie vlády. Minuloročné voľby tak sociálni demokrati prehrali a ľavica tak po prvý krát v histórii získala absolútnu väčšinu v parlamente.
Silva avizoval, ze v prípade výhry vo voľbách, mieni využiť všetky prezidentské právomoci, aby donútil ľavicovú vládu José Socrata k činu. "Ak (Silva) vyhrá, rozštiepi to Socratových socialistov," domnieva sa politický komentátor televízie RTP Carlos Magno.