Mnohé z nesmrteľných príbehov, ktoré sa odohrávajú na filmovom plátne, za svoju popularitu vďačia aj hudbe. Málokto si vie predstaviť povedzme naháňačky Toma a Jerryho bez dokonale zosynchronizovaného zvuku bigbandu, na druhej strane však rovnaké percento ľudí pozná meno Scotta Bradleyho, autora kúzelnej hudby. Čosi podobné sa prihodilo aj pánovi menom John Barry, ktorého melódie sa stali neodmysliteľnými zvučkami k sérii filmov o najslávnejšom agentovi britskej tajnej služby.
"My name is Bond. James Bond," -- týmito dvoma lakonickými vetami sa vždy predstavil muž skvele zosobnený niekoľkými hviezdami, spomedzi ktorých vynikal Sean Connery. Najlepšie bondovky patria dnes k zlatej klasike detektívky a keďže príbehy agenta 007 dodnes rezonujú, stále sa natáčajú nové a nové časti. Hoci znalci a milovníci nad poslednými z nich už zopárkrát ohrnuli nosom, je stále sa na čo pozerať. Bond je skrátka popkultúrny fenomén, značka (záruka) istej kvality.
Čo však robiť, keď ho zbožňujete a nie ste filmár, ale hudobník? A nedostanete sa k príležitosti urobiť hudbu k novým častiam a navyše si veľmi vážite pôvodné melódie svojho kolegu Johna Barryho? Natočíte imaginárny soundtrack. Presne to sa rozhodol urobiť Steven Bernstein, líder newyorského kvarteta s názvom Sex Mob. Keď dostal ponuku -- objednávku od festivalu Sound of Film, rozhodol sa siahnuť práve po bondovskej tematike. S dokonalou znalosťou originálov vytvoril pre svoj súbor cyklus trinástich skladieb. Celý materiál čerpá (kritici postmoderny by povedali "kradne") z originálnej Barryho hudby k piatim z najznámejších častí. Tie veľmi rafinovane, ale súčasne s nesmiernym citom pre vec kombinuje dokopy s medzihrami, ktoré napísal Bernstein. Výsledkom je akýsi soundtrack k soundtrackom, viac než pietna pocta a originálny pokus o prevedenie starého dobrého Bonda do 21. storočia. Nahrávka má prozaický názov Sex Mob Does Bond a vďaka distribučnej spoločnosti Divyd (www.divyd.sk) ju môžete s trochou snahy zohnať aj na našom trhu.
V rámci džezu existujú okrem mainstreamu aj neustálené prúdy, kde sa pohybujú hudobníci uprednostňujúci hľadanie nových výrazových možností namiesto opakovania overených šablón. V tomto priestore sa pohybuje aj Sex Mob (www.sexmob.com). Štyria vynikajúci inštrumentalisti používajú slide trumpet (čudesný nástroj medzi trúbkou a trombónom), saxofóny, kontrabas a bicie a sú známi pre svojrázny hudobný humor a neošúchané nápady. Či hrajú skladby Nirvany, Rolling Stones alebo svoje vlastné, vždy je v tom kus nadhľadu a záruka skvelej zábavy. O tom svedčí už len názov prvej skladby tohto albumu Dr. Yes, parodujúci asi najznámejšiu bondovku Dr. No. V prípade nového projektu skupinu posilnil klávesista John Medeski, ktorého hammond organ ideálne nahradil zvuk veľkého orchestra taký typický pre Barryho staré partitúry a odvážnym ťahom je použitie tria Soul Choir. Zmiešaný minizbor spieva len na vybraných miestach, výlučne inštrumentálnu hudbu však veľmi zaujímavým spôsobom ozvláštňuje. Album má dokonale premyslený koncept (aj červeno-čierny obal je presne v duchu imidžu úvodu z klasickej bondovky) a dramaturgický spád. Všetci hudobníci hrajú odušu a nemôžete prepočuť, ako sa pritom skvele bavia. Znie to veľmi autenticky, v duchu sa vynára postava legendárneho agenta 007 v nových nebezpečných situáciách, ktoré, samozrejme, vždy svojím elegantným spôsobom vyrieši. Spokojný musí byť nepochybne nielen John Barry, ale aj všetci bondológovia a ostatní poslucháči, ktorí si túto hudbu vychutnajú aj bez znalosti filmového kontextu.
StoryEditor