| Obe možnosti spadajú do kompetencie Ministerstva kultúry (MK) SR. To čerpá finančné zdroje, ktoré pomocou odborných komisií prerozdeľuje na projekty, z rozpočtu. Ako však vyplýva z priloženého dokumentu zo stretnutia umelcov v bratislavskom divadle Stoka na začiatku mája, tento systém má vážne trhliny. Ani štát, ani sponzori Najzásadnejší problém je nedostatok peňazí. Suma, ktorá bola na rok 2002 vyčlenená na účelové transfery, je o viac než polovicu nižšia ako bola minulý rok. Konkrétnym dôsledkom je prideľovanie pártisícových súm aj na najzaujímavejšie projekty (reálne peniaze navyše subjekty dostanú až na začiatku leta, hoci žiadosti musia odovzdať ešte pred koncom roka!?), respektíve zamietnutie akejkoľvek finančnej podpory. Ministerskí úradníci sa dokonca neváhajú zaštítiť argumentmi typu "prioritou MK SR je podpora štátom zriadených inštitúcií". Paradoxom pritom zostáva, že povedzme oficiálne divadlá dokážu vďaka komerčne orientovanému programu prežiť aj bez výrazných dotačných injekcií. Samotní umelci hľadajú príčiny i v pasivite rezortu kultúry, ktorý si jednoducho nedokázal vybojovať z rozpočtu väčší balík, a obzvlášť citliví sú na počet úradníkov v honosnej budove ministerstva. V štandardných krajinách je alternatívou sponzorstvo. U nás sponzorský zákon neexistuje a zatiaľ sa úvahami o ňom zo strany štátu ani nikto nezaoberá. Keď prišli organizácie z tretieho sektora so zaujímavým návrhom kapitalizácie nadácií, podľa všetkého z obavy o prílišnú nezávislosť štátni úradníci pripravili kontranávrh v podobe známeho jedného percenta z dane z príjmu. Prakticky jedinou zaujímavou skupinou, pri ktorej ono percento predstavuje zaujímavú sumu, sú veľké firmy. Z tretieho sektora sa však ozývajú obavy o ďalšiu možnosť tunelovania pomocou fiktívnych nadácií, založených priamo firmami. Všetky cesty vedú do zahraničia Doteraz mohla nezávislá kultúra prežiť najmä vďaka podpore zahraničných nadácií. Keďže však Slovensko už je z ich strany považované za štandardnú krajinu (sic!), postupne sa sumy znižujú a nadácie uvažujú o presune do východnejších krajín. Tento zámer deklamoval aj známy Open Society Fund, ktorého zakladateľ George Soros počas osobnej návštevy Bratislavy vyhlásil, že sťahovanie sa uskutoční do troch rokov. Umelci sa zúfalo snažia hľadať podporu v zahraničí, zmenšujúci sa počet potenciálnych donorov je však zavalený množstvom projektov a tiež má k dispozícii len obmedzené sumy. Najviac sľubuje pripravovaný podporný grant Európskej komisie. Ten však umožňuje poskytnúť len polovicu celkových nákladov na projekt. Keďže ďalšou podmienkou je spolupráca s minimálne jedným partnerom z inej európskej krajiny, ukáže sa, či majú naši tvorcovia svetu čo ponúknuť. Ak sa doma nevytvorí štandardné zázemie pre tvorbu, umelci sa postupne odsťahujú. Režisér Jakubisko používa metaforu o kvetine, ktorá sa automaticky ťahá tam, kde má viac slnka. Keď pri návšteve Prahy stretávate množstvo mladých ľudí, ktorí tam študujú, uvedomíte si, že strácame aj budúcu elitu. Vyhlásenie nezávislých umeleckých tvorcov (dokument) 1. Štát cieľavedome likviduje nezávislú činnosť. 2. Úradno-štátna byrokracia veľmi často koná v rozpore so záujmami občana, jej moc nekontrolovateľne vzrastá a jediní predstavitelia moci - občanmi volení zástupcovia - nad ňou stratili kontrolu. 3. Za tri a pol roka sme nútení konštatovať, že minister kultúry sľuby, ktoré dal v apríli 1999 na neformálnom stretnutí nezávislým umelcom, nielenže nesplnil, ale naše postavenie ešte aj zhoršil. Už delenie kultúry na neštátnu a štátnu je plodom komunistického režimu a považujeme to za prejav diskriminácie občana. Tento stav je nehumánny, nedemokratický a mocensky arogantný. 4. Ako každý iný občan sme aj my zodpovední za charakter štátu, a preto vyjadrujeme pobúrenie nad neefektívnym vyhadzovaním obrovských finančných súm na tzv. štátnu kultúru. Keďže sa tak deje vo všetkých oblastiach riadených štátom, obávame sa, že môže privodiť hospodársku katastrofu republiky. Sme si vedomí, že toto vyhlásenie nemusí nič zmeniť, ale cítime sa povinní ho urobiť. Keď budeme mlčať, súhlasíme. |
StoryEditor
Akú kultúru potrebuje tento štát?
Obrazom kvality života v štáte je aj jeho prístup k vlastnej kultúre. Sféra, ktorej užitočnosť si len málokto dovolí spochybňovať, je do značnej miery odkázaná buď na podporu štátu alebo sponzorov. Realita Made in Slovakia je však zložitejšia.
Kto sa na Slovensku venuje nezávislej umeleckej činnosti mimo rámca oficiálnych inštitúcií, má šancu uchádzať sa o podporu vo Fonde Pro Slovakia a v rámci grantového programu Účelové transfery.