Klasická hudba vyčerpaná avantgardnými výbojmi v 50. rokoch prešla v druhej polovici 20. storočia výraznou rehumanizáciou. Mnohí skladatelia pochopili, že "umenie pre umenie" nemá zmysel a podľa vzoru svojich kolegov z populárnej hudby sa prestali hanbiť za to, že ich melódie je ľahké si zapamätať. Pärt, Kančeli alebo u nás Godár, sú klasikmi v pravom zmysle -- ich diela sa často hrajú i nahrávajú a nové skladby sú vždy udalosťou, na ktorú sa čaká.
Robiť hudbu pre ľudí je ambícia, ktorá je výrazná aj u hudobníkov mladšej generácie. Marek Piaček (1972) je rodený Bratislavčan, ktorý už od svojich prvých skladieb vniesol do zatuchnutého prostredia nášho "vážnohudobného" života prvky z hudobných žánrov, ktoré sa zvyknú nazývať pokleslé. Kombináciu vážneho s banálnym a často dokonca až s gýčovým uňho mnohí považujú za zámernú provokáciu, jeho autorské zámery sú však iné. Založil si vlastný súbor s názvom Malomestský komorný orchester Požoň sentimentál, kde hrá na flautu v spoločnosti ďalších dvoch skladateľov Ľuba Burgra (husle), Petra Zagara (klavír) a akordeonistu Borisa Lenka. Ako už z názvu vyplýva, snahou je oživiť či presnejšie nadviazať na tradíciu kaviarenskej hudby, ktorá sa pestovala v Bratislave v období medzi dvoma svetovými vojnami. S podobným programom kedysi vznikol aj anglický súbor Penguin cafe orchestra, Požoň sa však snaží nielen o kaviarenské muzicírovanie, ale aj o oživovanie genia loci mesta. Súbor už má za sebou debutové CD, pred časom sa objavil na trhu album Urban Songs, kde hrá výlučne hudbu Marka Piačka.
Nahrávka je dramaturgicky rozdelená na tri veľké časti -- suity: Kindermusikverein, Suita na spôsob Požoňu a Urban Songs. Všetky tri sú logicky vystavané a končia sa pomalou, upokojujúcou časťou. Prvá využíva témy fúg zo známeho diela J. S. Bacha Temperovaný klavír, ktoré rozvíja pomocou imitovania etnickej, populárnej či dokonca tanečnej hudby. Zvláštna kombinácia na počudovanie funguje a znie veľmi spontánne. Na podobnom miešaní žánrov a štýlov je postavená aj Suita na spôsob Požoňu. Jej šesť častí je tiež nabitých radostným muzicírovaným, ktoré rafinovane ukrýva premyslený koncept. Hudba Požoňu sa dá vnímať rôznymi spôsobmi, na svoje si prídu vzdelaní, ale aj laickí poslucháči. Ideové východiská (mimochodom, prítomné v každej Piačkovej skladbe a sú často výsledkom diskusií s otcom -- filozofom) sú najjasnejšie v cykle Urban Songs. Súbor tu je doplnený o spev (!) charizmatického filozofa a básnika Egona Bondyho. Pôvodom Pražan Bondy bol kultovou postavou českého komunistického disentu a blízkym priateľom Bohumila Hrabala. Pred niekoľkými rokmi sa presťahoval do centra Bratislavy. S Piačkom si rýchlo porozumeli v snahe zachovať mestský folklór. Suita Urban Songs je cyklus čarovných staropražských krčmových odrhovačiek, ktoré sú predelené inštrumentálnymi medzihrami. Hudba presne podľa situácie ilustruje starecký hlas Bondyho. Veľkým zážitkom je nielen ju počuť, ale i vidieť na koncerte.
Nestáva sa často, aby u nás mladému skladateľovi vyšlo profilové CD. Urban Songs vydal Hudobný fond v spolupráci so združením Atrakt art a zaujímavosťou je, že ho okrem kúpy v obchodoch možno dostať aj ako bonus pre predplatiteľov kultúrneho časopisu 3/4 revue.
StoryEditor