Sporné pozemky vo Veľkom Slavkove, ktoré spôsobili pád ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu (ĽS-HZDS) a ohrozili vládnu koalíciu, patria opäť dočasne štátu.
Kataster v Poprade zrušil svoje rozhodnutie o prevode pozemkov na reštituentov. Prokuratúra totiž zistila, že pri bezodkladnom prevode parciel sa urobili chyby. "Po preskúmaní postupu a rozhodnutia Správy katastra Poprad prokurátor zistil, že rozhodnutia nie sú v súlade so zákonom," uviedla hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Jana Tökölyová. Ak sa reštituenti voči tomuto rozhodnutiu neodvolajú, pozemky prejdú definitívne do vlastníctva Slovenského pozemkového fondu, teda štátu.
Pozemky, ktoré podľa niektorých médií a opozície majú hodnotu jeden a pol miliardy korún, kúpila od reštituentov firma GVM, údajne blízka koaličnej ĽS-HZDS za 13 miliónov. Konateľ firmy Milan Bališ pre HN vyhlásil, že sa pozemkov nevzdá. Reštituenti by podľa neho mali podať sťažnosť. "Budeme s nimi spolupracovať, pretože sú dotknuté aj naše práva."
Za celým konaním katastra vidí Bališ politiku. Rozhodnutia katastra, naopak, víta premiér Roberta Fico. Ten navrátenie pozemkov vo Veľkom Slavkove žiadal od začiatku celej kauzy. "My sme sa pokúsili od samého začiatku pracovať so všetkými zainteresovanými inštitúciami, aby nedochádzalo k ďalším prevodom od reštituentov na rozličné spoločnosti," vyhlásil premiér počas návštevy Bruselu.
S pozemkami teraz nemôže nik nakladať, kým nebude jednoznačne jasné, komu vlastne patria. Pokiaľ Katastrálny úrad v Prešove, pod ktorý popradský kataster patrí, nerozhodne, majiteľom pôdy je opäť Slovenský pozemkový fond.
Prípad môže skončiť až na súde. Reštituenti sa totiž môžu proti rozhodnutiu do 15 dní odvolať. Či tak urobia, sa HN nepodarilo zistiť. Ich právny zástupca František Kočka bol vraj na pojednávaní, nedovolali sme sa mu. Najväčším problémom pre reštituentov, ktorí pôdu od štátu získali, však bude firma GVM. Reštituenti totiž pozemky už predali tejto firme za 13 miliónov korún. "Budú nám musieť vrátiť peniaze," reagoval Bališ na to, ak by padlo konečné rozhodnutie o definitívnom vrátení pozemkov do vlastníctva štátu. "Zdá sa mi to srandovné. Nech mi nikto nehovorí, že kataster nerozhodoval pod politickým tlakom."
Podobný názor zastáva aj bývalý námestník fondu Branislav Bríza, ktorý podpísal sporné zmluvy, na základe ktorých bola pôda vo Veľkom Slavkove pridelená reštituentom. "Toto si myslím, že je iba lov. Za každú cenu niečo nájsť," uviedol Bríza. Exnámestník trvá na tom, že Slovenský pozemkový fond zákon neporušil. "Neviem si predstaviť, kde mohla nastať chyba." Podľa neho má korene na katastri, nie na fonde.
Či o pozemky zabojuje aj Slovenský pozemkový fond, sa ešte nevie. "My sme ešte nevideli rozhodnutie, ktorým sa zrušil vklad," povedal hovorca fondu Ľudovít Kaviak.
Starosta obce Veľký Slavkov František Šary však nevylúčil možnosť, že sa o pozemky po vrátení štátu bude uchádzať obec. "Tie pozemky určite nezostanú ležať len tak. Pozemkový fond ich určite dá ďalej," povedal HN. Obec vraj má na pozemkovom fonde žiadosť. Ak sa pôda vráti štátu, buď ju podľa starostu fond odpredá obci, alebo niekomu inému -- za iných podmienok ako v prípade, ktorý spôsobil koaličnú krízu.