| O desať dní pristúpia voliči opäť k urnám. V Bratislave sa bude rozhodovať o ,,otcovi mesta" - primátorovi. S deviatimi otázkami sme oslovili dvoch kandidátov - Juraja Sterna a Andreja Ďurkovského. Najvážnejšou otázkou sú financie mesta. Ako by ste zabezpečili zníženie dlhu a finančné krytie života mesta a jeho rozvoja? J. STERN: - Ako ekonóm považujem za kľúčové urobiť hĺbkovú analýzu finančnej situácie mesta. Do augusta 2003 musí byť Bratislava schopná vyrovnať sa s problémom splatenia obligácií. Nemôže stratiť kredit v medzinárodných bankových a investorských kruhoch, preto tento problém vyriešime. Musíme sa podrobnejšie pozrieť na hospodárenie mesta, hľadať rezervy, prípadne lepšie hospodáriť s majetkom. Bude to náročné, ale Bratislava je bohaté mesto, má majetok v hodnote asi 30 mld. Sk, takže dlžobu vo výške 4 mld. by sme mali postupne zvládnuť. Rozvoj mesta budeme v budúcnosti zabezpečovať najmä prílevom strategických investorov a zahraničného kapitálu. A. ĎURKOVSKÝ: - Reálna zadlženosť Bratislavy je 4,7 mld. Sk. Hlavné mesto stojí pred úlohou reštrukturalizovať tento dlh a musí to urobiť v spolupráci s vybraným strategickým partnerom spomedzi finančných inštitúcií. Najväčším problém je veľmi krátky čas, ktorý na to mesto bude mať. Do augusta 2003 bude musieť vrátiť 1,4 mld. Sk a znížiť dlh na 3,3 mld. Sk, čo je podľa expertov rozumná hranica. Dá sa to buď prostredníctvom preklenovacieho úveru alebo odpredajom majetku. Nemám na mysli predaj pozemkov alebo budov, ale predaj podielov mesta v obchodných spoločnostiach, napr. vo vodárňach a kanalizáciách. Osobne budem preferovať preklenovací úver, ktorý neberie mestu majetok. Zvyšných 3,3 mld. Sk dlhu bude potrebné reštrukturalizovať. O tom, či pôjde o splácanie slovenskou menou, eurom alebo inou zahraničnou menou, alebo to bude kombinácia, rozhodnú profesionálni experti, ktorí mestu ponúknu najvýhodnejšie riešenie. Rovnako sa budeme musieť rozhodnúť o lehote splácania. Prevádzkové cash-flow mesta sa bude zvyšovať na takú úroveň, ktorá umožní splácanie dlhu a súčasne bude možné udržať efektívne fungovanie mesta. Bratislava však určite nezostane úplne bez dlhu. Z ekonomického hľadiska by to dokonca nebolo pre mesto ani výhodné. Čo plánujete so zvyšným speňažiteľným majetkom? J. STERN: - Nakladanie s majetkom mesta je v kompetencii mestského zastupiteľstva. Ako primátor by som zastupiteľstvu navrhoval, aby sme majetok mesta, ktorý je najmä v nehnuteľnostiach, spravovali alebo predávali. Ak budeme majetok spravovať, musíme mať z neho efektívny výnos. Ak budeme majetok predávať, podporujem najmä formy verejných súťaží a dražieb, aby sme z predaja získali čo najvyšší výnos. V zásade však mesto nemôže žiť z podstaty, nemalo by predávať majetok na to, aby krylo svoju spotrebu. To dobrý hospodár nerobí. A. ĎURKOVSKÝ: - Na zníženie dlhovej služby mesta z terajších 4,7 mld. Sk na 3,3 mld. Sk bude mesto musieť aktivizovať svoj majetok. Poskytnutie preklenovacieho úveru sa pravdepodobne bude opierať o aktivity mesta a jeho vlastnícke práva k majetku. Mesto bude musieť aktívne hľadať spôsob, ako za pomoci tohto majetku reštrukturalizovať dlhovú službu. Považujem za absolútne nevyhnutné, aby od prvých januárových dní bolo mestské zastupiteľstvo dokonale a objektívne informované o skutočnom stave v hospodárení mesta. Pri akomkoľvek prevode nehnuteľného mestského majetku budem presadzovať priloženie odborného stanoviska finančnej inštitúcie, ktoré jednoznačne povie: "Tento predaj z hľadiska splatnosti dlhu a dlhovej služby je pre mesto výhodný alebo nevýhodný." V istom zmysle sme takto postupovali v Starom Meste, kde sa oceňovali pozemky a iné nehnuteľnosti predtým, ako sa odpredávali. Ceny sa nevyťahovali "z klobúka", ale potvrdili ju znalci. Primátor sa bude podieľať na tvorbe nového zákona o Bratislave. Na ktorých veciach by ste trvali? J. STERN: - Treba dať Bratislave postavenie zodpovedajúce hlavnému mestu. Vyjasniť funkcie, ktoré mesto plní vo vzťahu k štátu. Treba upraviť kompetencie mesta a mestských častí v zákona tak, aby sme nestrácali čas kompetenčnými spormi. K príprave zákona treba prizvať nielen primátora, ale aj poslancov mestského zastupiteľstva a starostov mestských častí. Považoval by som za úspech, ak by sa mi ako primátorovi podarilo prispieť ku kvalitnému novému zákonu o Bratislave. A. ĎURKOVSKÝ: - Išlo by už o tretiu iniciatívu o novelizáciu zákona o hlavnom meste z roku 1990. Prvú v roku 1994 parlament odmietol, druhá sa v minulom roku do najvyššieho zákonodarného orgánu ani nedostala. Paradoxné je, že sa o to postarali aj bratislavskí komunálni politici. Pri prípadnej novelizácii zákona o Bratislave by sa mali vziať do úvahy tieto skutočnosti: Bratislava ako mesto spĺňa podmienky pre vyšší územný celok; Bratislava má osobitné postavenie v rámci miest a obcí Slovenska ako hlavné mesto a sídlo najvyšších orgánov štátu. Novela by mala upraviť postavenie Bratislavy ako obce, taxatívne vymedziť úlohy celomestského charakteru pre hlavné mesto a ostatné úlohy pre mestské časti. Mala by presne vymedziť finančné príjmy a výdavky, ktorými bude nakladať hlavné mesto a mestské časti. Súčasný model vzťahu mesto a mestské časti nie je dobrý. Ako by sa mohol sfunkčniť? Na ktorej úrovni by mali byť kompetencie primárne a odvodené? J. STERN: - Treba ukončiť kompetenčnú vojnu medzi mestom a mestskými časťami. Nie som za krajné riešenia - nechcem Bratislavu rozparcelovanú na 17 obcí - mestských častí, ktoré budú všetko obhospodarovať. Taktiež nechcem, aby magistrát bol centralistickou inštitúciou, ktorá bude rozhodovať o všetkom, čo sa má v meste udiať. Mestské časti sa osvedčili pri riešení problémov na svojom území, celomestské funkcie, ako doprava, cesty 1. a 2 triedy, územný rozvoj, bezpečnosť, odpadové hospodárstvo a pod. nie je možné plnohodnotne zabezpečiť na mestských častiach. Nechcem teraz prezentovať konkrétnu predstavu o deľbe kompetencií. To nemôže byť len názor primátora, ja by som chcel dospieť k dohode medzi mestom a mestskými časťami. Na zreteli však budem mať základnú premisu: musíme sa dohodnúť na takej deľbe, aby to bolo v záujme občana - nie posilnenia vlastných kompetencií a dôležitosti úradov, ktoré zastávame. A. ĎURKOVSKÝ: - Keďže som mal česť byť starostom centrálnej mestskej časti Bratislavy a zároveň mestským poslancom, verím, že dokážem vnímať problém vzťahu mesto verzus mestské časti z oboch zorných uhlov pohľadu. Úlohami celomestského charakteru by mala byť tvorba územného plánu mesta, ochrana životného prostredia, zabezpečenie MHD, medzinárodné vzťahy, zásobovanie vodou, zber a likvidácia komunálneho odpadu a, samozrejme, výkon vlastnej investičnej, prípadne podnikateľskej činnosti. Ostatné kompetencie sú schopné zabezpečovať mestské časti a v záujme výhodnosti môže jedna mestská časť zabezpečovať plnenie niektorých úloh aj za inú mestskú časť. Principiálne ide o to, aby mesto a mestské časti nevideli jeden v druhom súpera v boji o verejné peniaze, ale partnerov. Máte koncepciu boja proti korupcii, pre ktorú je veľkomesto a jeho samospráva vhodnou klímou? J. STERN: - Mám jasnú predstavu. Treba urobiť súbor opatrení, ktoré eliminujú priestor na netransparentné konanie a korupciu. Posilnil by som verejnú kontrolu občanmi a médiami, otvoril by som všetky informácie o meste tak, aby boli včas dostupné, zapojil by som do pripomienkovacích procesov odbornú i laickú verejnosť, pri predaji majetku by som uprednostňoval verejné súťaže a dražby. Zreformoval by som magistrát tak, aby občan neblúdil po magistráte a nedoprosoval sa úradníkom. Musia byť vopred známe a jasné pravidlá. Ako primátor by som presadzoval nulovú toleranciu ku korupcii, nech by sa týkala kohokoľvek. Bratislavu treba zbaviť podozrení. Ak podozrenia vzniknú, treba ich preukázať a vyvodiť veľmi konzekventné dôsledky. A. ĎURKOVSKÝ: - Korupcia je celospoločenský problém, ktorý dokonca Slovensku môže skomplikovať jeho integračné snahy. Mojou snahou je rehabilitácia úradu magistrátu, aby sa s najdôležitejším úradom samosprávy hlavného mesta nespájali kauzy typu "stratených 360 mil. Sk v SKB" alebo mosta Košická. Prezencia odborných stanovísk finančnej inštitúcie pri akomkoľvek dôležitejšom prevode majetku v mestskom zastupiteľstve je jedným z krokov, ako ovplyvniť, aby nedochádzalo ku korupcii v poslaneckom zbore. Ďalším je presadenie princípu, aby mestského kontrolóra navrhla momentálna opozícia v mestskom zastupiteľstve. Na úrade do boja proti korupcii vstupujú organizačné opatrenia. Ich úlohou je zabrániť tomu, aby ľudia doslova blúdili po tmavých chodbách úradu a vybavovali svoje agendy za zatvorenými dverami. Namiesto takýchto vybavovačiek chcem zriadiť otvorený špeciálny priestor na prízemí magistrátu na odborné konzultácie s príslušným úradníkom. Eliminovať korupciu nám môže pomôcť aj úzka spolupráca s občianskymi organizáciami. V Starom Meste som mal s nimi veľmi dynamickú, ale korektnú spoluprácu, či už išlo o Voľné združenie, Združenie za zdravú Patrónku, ochrancov prírody a krajiny, BICYBA a mnohé ďalšie. Kardinálnou otázkou mesta je doprava. Na čo by ste kládli dôraz? Má sa pokračovať v projekte metra? J. STERN: - Bratislava potrebuje už konečne rozhodnúť o systémovom riešení pre budúcnosť. To riešenie musí byť finančne únosné a prakticky realizovateľné. Chcel by som, aby sa v rokoch 2002 - 2006 začal budovať nosný dopravný systém. Môžeme používať akýkoľvek názov, metro alebo rýchlodráha. Isté je, že to musí byť na báze koľajových vozidiel, že by to malo byť prepojiteľné nielen na existujúce električkové trate, ale aj na prímestskú železnicu. V centre sa to nedá urobiť inak ako pod povrchom zeme. V Petržalke máme blokované pozemky na metro, sú spracované geologické prieskumy, štúdie inžinierskych sietí. Do toho sa investovalo a treba to zmysluplne využiť. Okrem nosného dopravného systému treba riešiť aj priepustnosť komunikácií. Treba dobudovať obchvat mesta - najmä tunel pod Sitinami, treba postaviť most Košická a pod. Som za rozšírenie jazdných pruhov, zlepšenie organizácie dopravy, prísnu reguláciu opráv a rozkopávok. Treba ľudí zvýšením kultúry cestovania v MHD presvedčiť, že je lepšie využívať hromadnú dopravu. V meste treba zaviesť aj novú parkovaciu politiku. Stratégia musí byť taká, aby sme podporili výstavbu veľkokapacitných podzemných garáží, resp. parkovacích domov, pričom parkovanie na uliciach musí byť drahšie. Nesmieme dovoliť, aby v centre pribúdali vykolíkované prázdne parkovacie miesta, ktoré sú reálne využité dve hodiny denne. To ešte vyhrocuje aj tak komplikovanú situáciu. Doprava je jedna z mojich priorít. Uvedomujem si, že ak nezačneme problém rýchlo riešiť, môže mesto dopravne skolabovať. A. ĎURKOVSKÝ: "Chcem začať od finančne menej náročnej nápravy situácie v niektorých kritických miestach mesta. Mám na mysli predlžovanie, rozširovanie odbočovacích pásov, stavbu kruhových objazdov, synchronizáciu križovatiek, vytvorenie nových jazdných pruhov tam, kde sa doprava zvykne "zaštupľovať" a kde sa v dôsledku toho v špičkách vytvárajú niekoľkokilometrové rady vozidiel. Bratislava tiež potrebuje celomestský parkovací systém, aby napr. motoristovi ešte len prichádzajúcemu po diaľnici do Bratislavy navádzací systém parkovania našepkal, v ktorej garáži bude mať voľné miesto. Odpadlo by tak bludné hľadanie voľného miesta v samotnom centre. K tomu musí pristúpiť systém budovania ďalších podzemných garáží aj v spolupráci so súkromnými investormi. Pokiaľ ide o metro, nechcem sa striktne vyjadrovať, či áno alebo nie. Najradšej by som bol, keby ho Bratislava mala. Je to však otázka schopnosti reálne finančne pokryť tento projekt. Svoju úlohu ako primátora vidím skôr v zabezpečení urýchleného rozhodnutia, aký typ nosného systému MHD je pre Bratislavu najvhodnejší a začať ho stavať. Do úvahy prichádzajú viaceré možnosti: vrátiť sa k starým projektom, ktoré hovorili o metre alebo rýchlodráhe; alebo koľajový systém, ktorý by mal charakter postupnej úpravy už existujúcich električkových tratí. Cieľovým stavom by malo byť skĺbenie mestskej hromadnej a prímestskej dopravy, napríklad v prípade Devínskej Novej Vsi s centrom mesta na hlavnú stanicu a perspektívne aj na filiálnu stanicu. Do podobných projektov by mohol postupne vstupovať aj vyšší územný celok, čím by sa zlepšili možnosti financovania. Čo sa dá v Bratislave urobiť na skvalitnenie životného prostredia? J. STERN: - Chcem podporovať separovaný zber, obmedziť prevádzky, ktoré znečisťujú životné prostredie zavedením vyšších poplatkov, lepšie ochraňovať existujúcu mestskú zeleň. Treba pokračovať v plynofikácii autobusov MHD a v obnove vozového parku DPB. V novom územnom pláne musíme venovať viac priestoru "zeleným plochám", ktorá sa môžu stať "pľúcami" mesta. Chcel by som iniciovať výstavbu nového Horského parku medzi Dúbravkou a Devínskou Novom Vsou. Treba využiť každú voľnú plochu v meste na vytvorenie športovísk a oddychových zón. Potom budeme mať nielen menej alergií, ale aj drog, krádeží a iných nešvárov. Bratislava tretieho tisícročia musí mať menej komínov a viac zelene. Želal by som si, aby nad mestom nebol tmavý smogový mrak, ale aby sa tu dobre dýchalo. A. ĎURKOVSKÝ: - Som skôr praktický človek, ktorý je spokojný, keď vidí konkrétne výsledky. Mohol by som básniť o lokálnej agende 21, o princípoch trvalo udržateľného rozvoja. Namiesto toho som zástancom konkrétnych lokálnych riešení, ktoré majú pozitívny dosah na lokálne životné prostredie. Spomenul som už odstránenie dopravných "lievikov" na nábreží alebo na Račianskej ulici, kde vinou nedokonalého dopravného riešenia dochádza k nadmernej koncentrácii exhalátov. Spomenul som navádzací parkovací systém, ktorý odstraňuje zbytočné jazdy áut. Vo svojom programe mám ochranu a ďalšie zveľaďovanie mestských parkov - Sadu J. Kráľa a Horského parku, ako aj mestských stromoradí. Verím tiež takým projektom, ako je Zelené mesto alebo Bratislava čistejšia a krajšia. Dôležitým prvkom týchto iniciatív je výchova a osveta medzi mladou generáciou. Tá má, napríklad, oveľa pozitívnejší postoj k separovanému zberu odpadu a výkupu druhotných surovín. Každé rozhodnutie mesta by sa malo posudzovať najprv z hľadiska jeho dosahu na zdravie občanov a životné prostredie mesta. Ako mienite podporovať podnikateľské aktivity, ktoré zvýšia príťažlivosť mesta, najmä v cestovnom ruchu a službách? J. STERN: - Podnikateľské aktivity mesta treba obmedziť len na verejnoprospešné služby, ostatné podnikanie je efektívnejšie zveriť komerčnej sfére. Bratislava musí byť priateľská k podnikateľským subjektom, ale zároveň musí dokázať ustrážiť verejný záujem. Bratislavu treba lepšie spropagovať v zahraničí. Musíme vedieť prilákať nielen investorov, ale aj cestovný ruch, najmä kongresovú turistiku. Chcel by som, aby sme zaviedli nový, moderný informačný systém pre turistov a návštevníkov mesta. Mesto však musí byť bezpečné, lebo inak sem nikto nepríde. Nesmie tu bujnieť korupcia, lebo žiadny investor to nebude dlho znášať. A. ĎURKOVSKÝ: - Chcel by som prispieť k stavu, keď názov "Bratislava" bude pre drvivú väčšinu Európanov názvom známeho mesta v stredovýchodnej Európe. Zatiaľ to tak, žiaľ, nie je. Bratislava musí robiť agresívnejšiu mestskú politiku vo vzťahu k zahraničiu. Mala by hľadať možnosti - v spolupráci s podnikateľským sektorom - ako otvoriť informačné mestské kancelárie na letisku vo Schwechate, v Prahe, v Budapešti. Neprebádaným územím pre mesto je otázka investorských vzťahov - prezentácie "goodwill" mesta v zahraničí pred potenciálnymi investormi. Vo vzťahu k bežnému cestovnému ruchu potrebujeme mesto naďalej zatraktívniť, aby tu návštevníci zostávali viac ako jednu noc, aby tu jedli, pili a míňali peniaze. Situácia, keď anglickí fanúšikovia pred októbrovým kvalifikačným zápasom demonštratívne odhadzovali tisíckorunáčky, sa nesmie opakovať. Je to urážka pre mesto i jeho obyvateľov. Aké sú vaše predstavy o vzťahoch s Viedňou? J. STERN: - Treba nadviazať na slávne tradície spolupráce oboch miest. Treba využiť strategickú polohu Bratislavy a Viedne a realizovať spoločné projekty, ktoré využijú túto prednosť. Keď sa staneme členským štátom EÚ, odstráni sa aj bariéra, ktorou je momentálne štátna hranica. Vidím tam priestor na spoluprácu v oblasti dopravy i životného prostredia. Ale nič nebráni spolupráci v oblasti kultúry, cestovného ruchu. Od mesta Viedeň môžeme získať cenné skúsenosti s prípravou projektov financovaných z fondov EÚ. A. ĎURKOVSKÝ: - Bratislava a Viedeň sú predurčené na spoluprácu a zároveň vždy zostanú konkurentmi. Paradoxne, konkurenčnosť vo vzájomnom vzťahu sa bude prehlbovať tým viac, čím sa ekonomický i spoločenskopolitický potenciál Bratislavy bude zvyšovať. Som zástancom vzájomne rovnocenného vzťahu. Nemá zmysel z dlhodobého hľadiska len brať a nič nedávať. Zároveň by to mala byť čo najpraktickejšia výmena. Od Viedne sa môžeme v mnohom priučiť, napríklad pri riešení parkovania, mestskej bytovej zástavby, prevádzky vodárenského podniku, ale aj jednoducho nezopakovať chyby. Nikto - ani Viedeň či Brusel - nám však zadarmo nič nedá. Na druhej strane, Bratislavu už dnes nie je možné vnímať inak ako v kontexte stredoeurópskeho regiónu Viedeň - Bratislava - Gyor. |
StoryEditor