Vstup do EÚ prinesie pre slovenské hospodárstvo viac pozitív ako nevýhod. Slovensko by malo patriť medzi krajiny, ktoré budú čistým prijímateľom financií, avšak na to je potrebné čo najskôr dosiahnuť posilnenie konkurencieschopnosti v priemysle, podnikateľskej sfére, službách a ďalších sektoroch. Počas seminára o ekonomických a sociálnych súvislostiach vstupu SR do EÚ o tom informovala podpredsedníčka vlády Mária Kadlečíková, podľa ktorej je nevyhnutné zvýšiť aj stupeň pridanej hodnoty, najmä pri produktoch určených na export.
Cenová hladina na slovenskom trhu je na úrovni 36 % priemeru EÚ, pričom, napríklad, Poľsko dosahuje 48 %, Maďarsko 43 %, Česko 39 % a Slovinsko až 65 %. Práve táto skutočnosť bude jedným z hlavných prechodných rizík, pričom sa dá očakávať výraznejšie zvýšenie cien energií, nájomného, spojov, služieb a podobne. Podľa M. Kadlečíkovej z hľadiska kúpnej sily stále dosahujeme len 29 % priemeru EÚ. Na druhej strane treba rátať s tým, že po vstupe do únie stúpnu aj ceny a nominálne mzdy by sa do konca roka 2006 mali zvýšiť o 44 %. V kapitole poľnohospodárstvo bude SR platiť do rozpočtu EÚ ročne 14 až 20 mld. Sk, avšak len v rokoch 2004 až 2006 by sme pre oblasť agropotravinárstva a rozvoja vidieka mali získať viac ako 40 mld. Sk.
Podľa podpredsedníčky vlády je otázne, či sú slovenské podnikateľské subjekty dostatočne pripravené na čerpanie zdrojov z kohéznych fondov. Slabé stránky vidí najmä v regionálnom plánovaní a prerozdeľovaní financií, ktoré je stále príliš centralistické. Vysoko rizikové sú tiež pretrvávajúce regionálne disparity. Dôležitým rozvojovým impulzom musí byť zvýšenie tvorby pridanej hodnoty v priemysle a poľnohospodárstve, ale aj rast produktivity práce.
StoryEditor