StoryEditor

Komentár k novému zákonu o účtovníctve -- III. časť

(Dokončenie z utorka 22. októbra)

Povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom ustanovená v § 19 zákona sa rozšírila oproti doteraz platnému zneniu o účtovné jednotky, ktorých suma ročného podielu prijatej dane podľa § 48 a § 51a ZDP je vyššia ako 1 000 000 Sk. Okrem toho naďalej musia mať overenú účtovnú závierku akciové spoločnosti, účtovné jednotky, ktorým túto povinnosť ustanovuje osobitný predpis (ako sú napríklad nadácie) a obchodné spoločnosti, ak povinne vytvárajú základné imanie, a družstvá, ak v roku predchádzajúcom roku, za ktorý sa táto účtovná závierka overuje, splnili aspoň dve z ustanovených podmienok.

Účtovná jednotka, ktorá má povinnosť overenia účtovnej závierky audítorom, je povinná vyhotovovať výročnú správu. Výročná správa musí byť tiež overená audítorom. Zákon rozšíril minimálny rozsah informácií, ktoré účtovná jednotka povinne uvádza vo výročnej správe, ako aj povinnosť verného a pravdivého obrazu výročnej správy. K zmene prichádza tiež v počte období, za ktoré sa uvádzajú informácie o vývoji a finančnej situácii účtovnej jednotky -- od roku 2003 to budú informácie za tri účtovné obdobia (bežné účtovné obdobie a dve bezprostredne predchádzajúce účtovné obdobia). Výnimku z overenia výročnej správy majú účtovné jednotky, ktorým upravuje zostavenie výročnej správy osobitný predpis. Pri obsahu, overení a zostavení výročnej správy týchto organizácií sa postupuje podľa tohto predpisu. Zostavenie výročnej správy, zabezpečenie jej auditovania, ako aj zabezpečenie zverejnenia podľa tohto zákona je jedným z prvkov úplnosti účtovníctva podľa § 8 ods. 3 zákona. K priebežnej účtovnej závierke sa vyhotovuje priebežná správa, ak tak ustanoví osobitný predpis.

* Ustanovenia o konsolidovanej účtovnej závierke účtovné jednotky nezaložené za účelom podnikania, ako aj rozpočtové, príspevkové organizácie a obce nepoužijú, pretože sa na nich nevzťahuje povinnosť konsolidácie.

* V štvrtej časti zákona sa ustanovujú spôsoby oceňovania a zákon prináša niekoľko zmien. Cenné papiere, majetkové účasti, postúpené pohľadávky a pohľadávky nadobudnuté vkladom do základného imania sa budú od 1. januára 2003 oceňovať obstarávacou cenou, nie cenou obstarania ako doteraz.

* V § 24 zákona sú všeobecné ustanovenia k oceňovaniu, najmä s prihliadnutím na stanovenie dňa, ku ktorému sa robí ocenenie majetku a záväzkov a prepočítavanie majetku a záväzkov vyjadrených v cudzej mene na slovenskú menu. Zákon rieši aj pretrvávajúce nejasnosti týkajúce sa oceňovania nákupu a predaja cudzej meny tak, že pri kúpe a predaji cudzej meny za slovenskú menu sa použije kurz komerčnej banky, za ktorý boli tieto hodnoty nakúpené alebo predané. Stanovené spôsoby oceňovania sa primerane použijú aj pre oceňovanie iných aktív a iných pasív.

* Ustanovujú sa jednotlivé zložky majetku a záväzkov a ceny, ktorými sa môžu oceniť, pričom sa prihliada na charakter majetku a spôsob jeho obstarania. V tomto ustanovení je vyjadrená aj zásada opatrnosti pri oceňovaní majetku a záväzkov, čo znamená, že o zisku sa účtuje v čase, keď sa realizuje, ale o strate sa účtuje v čase, keď sa o nej vie a predpokladá sa, že nastane. Oceňuje sa s ohľadom na reálne možnosti účtovnej jednotky na úhradu záväzkov a na možnosti speňaženia majetku. Dopĺňa sa, že zohľadniť všetky riziká a straty je účtovná jednotka povinná bez ohľadu na výsledok hospodárenia. Pojem "nominálna hodnota" bol nahradený pojmom "menovitá hodnota", ktorý je významovo totožný, čím prišlo k zladeniu tohto pojmu s inými právnymi predpismi. Na účely právnej istoty zákon definuje ceny, ktoré pre oceňovanie používa a oproti dosiaľ platnému predpisu definuje aj menovitú hodnotu.

* Zmenu prináša aj § 26 zákona. Pokiaľ sa pri inventarizácii zistí, že suma vykazovaných záväzkov v účtovníctve je vyššia alebo nižšia, uvedú sa záväzky v správnom ocenení (doteraz sa vykonávala oprava iba ak suma zistených záväzkov bola vyššia), ale nadväzne na dodržanie zásady opatrnosti sa suma záväzkov zaúčtovaná v účtovníctve môže znížiť iba ak pôjde o chybné účtovanie. Naopak, ak za neuhradené záväzky očakáva účtovná jednotka penále, zvýši o túto sumu zaúčtované záväzky. Predpokladané riziká, straty a zníženia hodnoty sa vyjadria prostredníctvom rezerv, opravných položiek a odpisov. Do zákona bola doplnená definícia škody na účely tohto zákona. Účtovné jednotky netvoria rezervy a opravné položky rovnako. Určité výnimky z použitia majú účtovné jednotky účtujúce v sústave jednoduchého účtovníctva, ako aj účtovné jednotky nezaložené za účelom podnikania. Výnimku z účtovných jednotiek nezaložených za účelom podnikania tvoria zdravotné poisťovne, Sociálna poisťovňa, Národný úrad práce, Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov a Kancelária zriadená v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 95/2002 Z. z., ktoré uplatnia § 26 zákona v plnom rozsahu. Významnou zmenou v oblasti oceňovania s prihliadnutím na konečné dôsledky tejto zmeny je, že vybrané druhy majetku bude potrebné oceňovať reálnou hodnotou.

* Pojem reálna hodnota (z anglického "fair value") sa dosiaľ v našom právnom systéme nevyskytoval a problém bol zvoliť primeraný ekvivalent v slovenčine. Definícia reálnej hodnoty vychádza z IAS a vyjadruje sumu alebo peňažnú čiastku, za ktorú je možné majetok vymeniť, alebo záväzok vyrovnať medzi informovanými, dobrovoľne súhlasiacimi zúčastnenými stranami, ktoré nie sú personálne ani ekonomicky prepojené. Cieľom zmeny oceňovania majetku a záväzkov reálnou hodnotou je zvýšiť vypovedaciu schopnosť účtovných závierok, najmä majetku a záväzkov, ktoré pri oceňovaní v historických cenách nezodpovedajú vernému a pravdivému obrazu účtovníctva. Reálnou hodnotou sa na účely tohto zákona rozumie trhová cena, kvalifikovaný odhad alebo posudok znalca, alebo ocenenie ustanovené osobitným predpisom (napr. zákonom č. 385/1995 Z. z. o kolektívnom investovaní v znení neskorších predpisov), pričom najbližšie k danému pojmu má trhová cena, ak je takáto cena na trhu k dispozícii. V prípade, ak trhová cena nie je k dispozícii, použijú sa iné oceňovacie postupy, ktorých cieľom je objektívne určiť reálnu hodnotu. Ideálnym riešením by bolo oceňovať reálnou hodnotou všetok majetok a záväzky, ale použitie reálnej hodnoty má aj svoje negatíva, a to najmä v prípadoch, ak neexistuje preukázateľná trhová cena (cena aktívneho trhu). Neexistencia spoľahlivých informácií môže v konečnom dôsledku spôsobiť vykazovanie skreslených súm postavených na subjektívnom úsudku, ktorých dôsledkom bude zavádzanie používateľov účtovných závierok. Použitie oceňovania prostredníctvom reálnej hodnoty by nemalo byť v rozpore so spoľahlivosťou vykazovaných informácií v účtovnej závierke. Z tohto dôvodu sa Ministerstvo financií SR rozhodlo oceňovať reálnou hodnotou iba vybrané položky majetku a záväzkov a táto úprava je zhodná s riešením, ktoré prijala Európska únia smernicou 2001/65 ES z 27. septembra 2001, ktorá menila a dopĺňala Štvrtú a Siedmu smernicu, pokiaľ ide o pravidlá oceňovania pre ročné a konsolidované účtovné závierky určitých typov spoločností, ako aj bánk a ostatných finančných inštitúcií. Takže reálnou hodnotou sa oceňujú niektoré druhy cenných papierov, deriváty, finančné umiestnenie a technické rezervy v účtovných jednotkách, ktoré sú poisťovňami a zaisťovňami, majetok a záväzky v obchodných spoločnostiach alebo družstvách zanikajúcich bez likvidácie splynutím alebo rozdelením a majetok a záväzky, ak sú zabezpečené derivátmi. Spôsoby zaúčtovania rozdielov z precenenia majetku a záväzkov reálnou hodnotou ustanovia postupy účtovania.

* V § 28 zákona, ktorý rieši odpisovanie účtovných jednotiek, bola doplnená možnosť odpisovať v určitých prípadoch aj taký majetok, ktorý nie je vo vlastníctve účtovnej jednotky, ale účtovná jednotka ho používa a zvyšuje si ním ekonomické úžitky, čo nadväzuje na definície v § 2 ods. 4 zákona. Zákon priamo ustanovuje aj majetok, ktorý sa neodpisuje. Ide o pozemky, predmety z drahých kovov, umelecké diela, zbierky a predmety múzejnej a galerijnej hodnoty a iný majetok, ak tak ustanoví osobitný predpis (napríklad zdravotné poisťovne neodpisujú majetok nakúpený zo základného, rezervného a účelového fondu). Na základe požiadavky Štvrtej smernice Rady ES bolo doplnené obmedzenie na vyplácanie dividend, podielov a tantiém v nadväznosti na úplné odpísanie zriaďovacích nákladov.

* Inventarizácii majetku a záväzkov, ako najdôležitejšiemu nástroju preukázateľnosti účtovníctva je venovaná samostatná šiesta časť zákona. V § 29 zákon ustanovuje povinnosť uprednostniť skutočný stav majetku a záväzkov zistený inventúrou pred stavom majetku a záväzkov vedeným v účtovníctve. Výsledok inventarizácie má tiež dosah na oceňovanie majetku a záväzkov nadväzne na § 25 ods. 2 a § 26 ods. 3 zákona a aplikáciu zásady opatrnosti účtovnou jednotkou. Inventarizácia sa vykonáva ku dňu účtovnej závierky v rozsahu, ktorý určuje zákon. Zásoby je možné inventarizovať priebežne, peňažné prostriedky je potrebné inventarizovať štyrikrát za účtovné obdobie, pričom termín vykonania takejto inventarizácie si stanoví účtovná jednotka sama. Ostatný hmotný majetok môže byť inventarizovaný v inej lehote ako ustanovuje zákon, ale v žiadnom prípade nemôže táto lehota prekročiť dva roky.

* Boli rozšírené niektoré náležitosti inventúrneho súpisu ustanovené v § 30 zákona, ako aj povinnosť účtovnej jednotky uvádzať výsledky porovnania v nadväznosti na celkovú zmenu koncepcie zákona, napríklad o odporúčania na posúdenie reálnosti ocenenia majetku a záväzkov na účely úpravy ocenenia podľa § 26 a § 27 zákona. Doplnená bola aj definícia inventarizačného rozdielu. Na inventúrny súpis sa vzťahujú všetky ustanovenia, ktoré sa vzťahujú na účtovný záznam.

* Samostatná siedma časť zákona je venovaná účtovnému záznamu a úschove účtovnej dokumentácie. Zákon ustanovil vedenie účtovníctva ako sústavy účtovných záznamov (§ 31 zákona) vytváraných podľa § 4 ods. 4 zákona. Akýkoľvek záznam je účtovným záznamom iba vtedy, ak sa použije pre vedenie účtovníctva a účtovné záznamy musia byť preukazné po celý čas vedenia účtovníctva. Účtovným záznamom je údaj, ktorý je nositeľom informácie týkajúcej sa predmetu účtovníctva alebo spôsobu jeho vedenia. Zrovnoprávnila sa písomná a technická forma vedenia účtovníctva, pričom technická forma účtovného záznamu musí byť vždy prevoditeľná do písomnej formy tak, aby obsah záznamu bol pre fyzickú osobu čitateľný na účely kontroly, auditu, zverejnenia a pod. Zrovnoprávnením písomnej a technickej formy vedenia účtovníctva sa umožňuje viesť účtovníctvo spôsobom, ktorý zodpovedá súčasným informačným trendom, ale požiadavky na vytváranie, vedenie a zabezpečenie účtovných záznamov majúcich technickú formu sú prísnejšie.

* Najvýznamnejšou vlastnosťou účtovného záznamu je jeho preukázateľnosť podľa § 32 a § 8 ods. 4 zákona, ktorá je založená na zhode účtovného záznamu so skutočnosťou. Definuje sa podpisový záznam, čo môže byť vlastnoručný podpis osoby alebo záznam nahrádzajúci podpis v technickej forme.

* S použitím technickej formy účtovného záznamu bude úzko súvisieť aj povinnosť účtovnej jednotky zabezpečiť účtovný záznam a jeho prenos (§ 33 zákona) pred zneužitím, poškodením, zničením, neoprávnenými zásahmi a neoprávneným prístupom tak, aby bola zachovaná preukázateľnosť účtovného záznamu, pokiaľ sa používa na účely účtovníctva.

* So zabezpečením preukázateľnosti účtovného záznamu súvisí aj vykonávanie opráv podľa § 34 zákona. Opravy účtovných záznamov sú účtovné jednotky povinné vykonávať spôsobom, ktorý nebude viesť k neúplnosti, nepreukázateľnosti, nesprávnosti, nezrozumiteľnosti alebo neprehľadnosti účtovníctva. Na účtovný záznam, ktorý nie je čitateľný alebo ho nie je možné do čitateľnej podoby previesť, sa pozerá v plnom rozsahu, ako keby ho účtovná jednotka neviedla, a to aj so všetkými následkami v oblasti daňového alebo trestného práva.

* Úschovné lehoty sa na účely účtovníctva nemenia a v prípade, že sa účtovný záznam použije aj na iné účely, kde je stanovená uchovávacia doba dlhšia ako stanovená týmto zákonom, je účtovná jednotka povinná dodržať dlhšiu uchovávaciu dobu (§ 36 zákona).

* V § 37 zákona sa ustanovuje možnosť, aby v prípadoch osobitného charakteru majetku Ministerstvo financií SR vydalo v spolupráci so stanovenými subjektmi iné obsahové vymedzenie položiek majetku a záväzkov a ich zobrazenie v účtovnej závierke. Vydanie takéhoto opatrenia však musí nadväzovať na príslušný právny predpis, ktorý vymedzí takýto majetok. Ide spravidla o zbrane, civilný materiál a podobne.

* V oblasti pokút (§ 38 zákona) prichádza k zásadnej zmene. Sumy pokút sa výrazne zvýšili a majú priamu nadväznosť na dodržiavanie jednotlivých ustanovení zákona špecifikované dokonca podľa odsekov jednotlivých paragrafov. Základňou pre výpočet bude celková suma majetku vykázaná v súvahe, alebo vo výkaze o majetku a záväzkoch neupravenom o položky podľa § 26 ods. 3 zákona, čo je v podstate brutto hodnota majetku. Zákon rozlišuje medzi porušeniami menej závažnými, napr. nedodržanie niektorej zásady (pokuta do 1 % základne), a závažnými, napr. porušenie pravdivého a verného obrazu (pokuta do 3 % základne). Pri určení pokuty sa má prihliadať hlavne na závažnosť, spôsob a dobu trvania protiprávneho konania, následky porušenia povinností a na okolnosti, pri ktorých k porušeniu povinnosti došlo a na bezdôvodné obohatenie, ak sa porušením povinnosti získalo. Snahou bolo čo najviac obmedziť subjektívne posúdenie kontrolného orgánu, najmä vzhľadom na možné výšky uložených pokút. Pokuty sú príjmom štátneho rozpočtu a na ich uloženie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

* Schválená účinnosť zákona (§ 40 zákona) je od 1. januára 2003 okrem možnosti uplatniť účtovné obdobie -- hospodársky rok, ktoré má účinnosť od 1. januára 2004. Nový zákon o účtovníctve bol prijatý a bude prínosom pre účtovníctvo používané v Slovenskej republike. Zákon bol pripravovaný v spolupráci so zástupcom Ekonomickej univerzity a bol daný na široké pripomienkové konanie. Bolo oslovených 60 subjektov zaoberajúcich sa účtovníctvom na rôznych úrovniach. Všetky podstatné a podnetné pripomienky boli zapracované. Zákon bol vyhodnotený v rámci projektu HESO (Hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení) za apríl až jún s najvyšším ratingom.

menuLevel = 2, menuRoute = hnporadna/poradensky-servis, menuAlias = poradensky-servis, menuRouteLevel0 = hnporadna, homepage = false
20. apríl 2024 15:21