Prostriedky na realizáciu Národného plánu regionálneho rozvoja (NPRR) SR sa vlani nepodarilo zabezpečiť. Spôsobilo to neskoré schválenie NPRR, ktoré sa po 15. marci 2001 už nemohlo prejaviť na úprave štátneho rozpočtu a nepodarilo sa ho zahrnúť ani do finančných memoránd medzi SR a EÚ na rok 2001. Schválené projekty sa objavili až vo finančných memorandách na tento rok, ktoré SR určili výšku spoluúčasti na ich realizácii pre program Phare na 151 mil. Sk a v rámci programu cezhraničnej spolupráce Phare CBC v sume 132 mil. Sk. Hodnotením realizácie programu za minulý rok sa má dnes zaoberať vláda. Naštartovanie NPRR ovplyvnilo aj jeho oneskorené pripomienkovanie zo strany EÚ, ktorá svoje výhrady slovenskej strane doručila až v apríli 2002. Celú situáciu ďalej skomplikovalo aj meškanie reformy verejnej správy a prenos kompetencií v oblasti regionálneho rozvoja na VÚC. Tie sa po vytvorení začiatkom roka museli na čerpanie zdrojov z predvstupových fondov začať podľa kritérií EÚ odborne spájať do vyšších štatistických územnosprávnych jednotiek, tzv. NUTS II. Samosprávny kraj Bratislava sa stal samostatnou jednotkou NUTS, Nitra, Trnava a Trenčín tvoria región Slovensko-juhozápad, Žilina a B. Bystrica Slovensko-severozápad a Prešov a Košice Slovensko-východ. Ministerstvo výstavby sa tak stalo len koordinátorom NPRR a priama zodpovednosť za realizáciu projektov sa presunula na VÚC. Administratívnu a finančnú implementáciu projektov od júna minulého roka zabezpečuje Agentúra na podporu regionálneho rozvoja. Pri programovaní finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a z prostriedkov EÚ ministerstvo výstavby navrhlo, aby na podporu NPRR vyčlenila SR na tento rok 430 mil. Sk a na rok 2003 sumu 440 mil. Sk. Ministerstvo financií, ktoré sa stalo platobným orgánom pre štrukturálne fondy, túto požiadavku odmietlo. Podľa riaditeľa oddelenia stratégie regionálneho rozvoja ministerstva výstavby Štefana Sopka, by tým však nemala byť ohrozená realizácia schválených projektov. Okrem toho, že "aktívni vždy vedia, kde získať prostriedky," NPRR počíta s viaczdrojovým financovaním z verejných prostriedkov, ale aj so získavaním súkromných darov či bankových úverov, dodal Sopko. Nevylúčil však, že pri nedostatočnom vyčlenení financií v SR môže byť ohrozené schvaľovanie nových projektov, pretože čerpanie z fondov EÚ je podmienené čiastočným spolufinancovaním cieľovej krajiny. Po vstupe do EÚ, po roku 2006, by mal NPRR nahradiť Národný rozvojový plán, ktorý bude obsahovať sektorové operačné programy -- ľudské zdroje, ekonomický rozvoj, poľnohospodárstvo, vidiecky rozvoj a rybárstvo, dopravu, životné prostredie a jeden regionálny operačný program -- Slovenská republika. Riadiacou autoritou na využívanie fondov EÚ sa stane ministerstvo výstavby. Kým v súčasnosti sa ročne z predvstupových fondov do SR dostávajú stovky miliónov Sk, po vstupe by sa objem zdrojov vyčlenených pre SR zo štrukturálnych a kohézneho fondu mal pohybovať v desiatkach miliárd Sk ročne.
Vyhodnotenie NPRR SR (Phare, SAPARD, ISPA)
Globálny cieľ*SR*EÚ
zníženie nezamesnanosti*1 320*13
podpora podnikania*91*2
rozvoj infraštruktúry*15 518*2 421
využitie domácich zdrojov*210*2 642
životné prostredie*985*1 402
rozvoj vidieka a poľnohospodárstva*2 362*0
(Zdroj MVaRR SR, v mil. Sk)