Zdroje v bruselskom sídle NATO to označujú za "ústretový krok" voči prezidentovi Vladimirovi Putinovi. Potrebuje vraj pre svoju generalitu hmatateľný doklad, že kooperácia s NATO sa vyplatí. A že má zmysel, keď vyjde Rusko aliancii, a predovšetkým USA, v ústrety pri potláčaní terorizmu.
O tom budú šéfovia diplomacie krajín NATO a Ruska hovoriť na Islande hneď na úvod dvojdňového rokovania. Ani v novej Rade NATO -- Rusko nebude mať Moskva právo veta voči samostatným rozhodnutia aliancie. Na druhej strane však ruskí diplomati popierajú skoršie informácie, že si NATO bude môcť sporné body z dialógu s Moskvou na novej platforme ľubovoľne sťahovať späť na internú pôdu aliancie. A tak potom rozhodovať podľa svojej vôle. Vo vybraných sférach sa má, naopak, s Ruskom rokovať až do dosiahnutia spoločného konsenzu celej "dvadsiatky". Pre domácu potrebu diplomati členských krajín aliancie naznačujú, že nová platforma súčinnosti NATO -- Rusko "nie je žiadna revolúcia". Príliš to však bagatelizovať nemôžu, pretože ich podpisy spečatia šéfovia vlád a štátov všetkých dvadsiatich zainteresovaných krajín.
Zatiaľ nie je jasné, a to ani expertom na vládnej úrovni, kam sa má uberať nový vzťah NATO k Rusku. Na otázku HN uviedli zdroje v Berlíne, ktoré si želali zostať v anonymite, že zblíženie Ruska s alianciou možno zmierni "pochybnosti USA o užitočnosti NATO". Američania sa údajne začali v poslednom období od aliancie odťahovať. Keď sa prepoja s Moskvou, mohlo by ich NATO "zase viac zaujímať".
Vo víkendovom vydaní novín International Herald Tribune zašiel komentátor William Pfaff ďalej, keď napísal, že "Bushova vláda prejavuje voči transatlantickému spojenectvu ľahostajnosť a voči európskym spojencom nevraživosť". Nielen preto, že Biely dom vidí niektorých Európanov ako "iba zdráhavých" bojovníkov proti terorizmu. NATO sa podľa Pfaffa vôbec drží pri živote len umelo. Pre prípad, keby sa predsa muselo siahnuť po článku 5 o vzájomnej pomoci. Nakoniec však "Európania" urobia podľa špičiek Bushovej administratívy najlepšie, "keď si obstarajú politickú a vojenskú silu, ktorá by zodpovedala hospodárskej váhe (Európskej únie)".
Niektorí analytici, ktorí majú blízko k nemeckej spolkovej vláde, nesúhlasia s nadšením stúpencov rýchlejšieho vťahovania Ruska do vecí aliancie. Na rozdiel od kolegov v USA či Británii neveria, že to naozaj posilní prozápadnú orientáciu Moskvy. Vedia, ako sa po návrate správajú k ruským dôstojníkom, ktorí sa z Bruselu vracajú zo stáže v NATO: Nedostanú sa prakticky na posty, odkiaľ by mohli transponovať skúsenosti a kooperačné podnety do ruskej armády. Naopak, takýto dôstojníci so vzácnou kvalifikáciou bývajú prevelení do vzdialených posádok, možno aj na Sibír, kde podľa generality "neprekážajú". A kde ich know-how nachádza len chabé uplatnenie, merané deklarovanými cieľmi. V Reykjavíku sa nečaká zverejnenie, koľkých a ktorých krajín sa má týkať rozšírenie aliancie. To je spolu s celkovou transformáciou NATO až na programe pražského summitu v novembri.